Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rumunským prezidentom bude stúpenec podpory Ukrajiny Nicușor Dan

V druhom kole prezidentských volieb v Rumunsku zvíťazil v nedeľu centristický starosta Bukurešti Nicușor Dan, ukazujú predbežné takmer úplné výsledky sčítania, podľa ktorých získal zhruba 54 percent hlasov. Jeho súper, euroskeptický nacionalista George Simion, dostal 46 percent hlasov, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Voľby boli vnímané ako rozhodujúce pre ďalšie smerovanie krajiny, ktorá susední s Ukrajinou. Rumunský prezident má päťročný mandát a významné rozhodovacie právomoci v otázkach národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky, pripomína AFP.

Po sčítaní 96 percent hlasov viedol Dan so ziskom 54,3 percenta, Simion mal 45,7 percenta. Dan v prieskumoch niekoľko týždňov zaostával za Simionom, stúpencom amerického prezidenta Donalda Trumpa, a predbehol ho až v poslednom prieskume z piatka.

Proeurópsky starosta Bukurešti, ktorý kandidoval ako nezávislý, po zverejnení exit pollov uviedol, že rumunská spoločnosť preukázala pôsobivú silu a že voľby boli o komunite ľudí, ktorí si želajú dialóg a nie nenávisť. Dan v kampani sľuboval podporu právneho štátu, Ukrajiny, transparentnosti a orientácie na EÚ a NATO.

Simion, líder pravicovej Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR), tvrdil, že jeho sčítanie ukazuje, že má pred svojím súperom náskok o 400 000 hlasov. Vyhlásil, že jeho víťazstvo je jasné a že bude prezidentom všetkých Rumunov.

V prvom kole volieb jasne zvíťazil Simion sa 40,96 percenta hlasov nasledovaný Danom, ktorý získal 20,99 percenta. Odborníci pred obomi kolami volieb varovali pred zvýšeným množstvom dezinformácií na internete. Prezidentské voľby sa v Rumunsku opakujú po tom, ako súd výsledky volieb hlavy štátu z roku 2024 anuloval pre podozrenia z ruského zasahovania a manipulácií na sociálnych sieťach, ktoré údajne zvýhodnili pravicového kandidáta Calina Georgesca.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Exprezident Biden má rakovinu prostaty

Bývalému prezidentovi Spojených štátov Joeovi Bidenovi diagnostikovali lekári agresívnu formu rakoviny prostaty, informovala v nedeľu jeho kancelária. Metastázy sa rozšírili do jeho kostí a v súčasnosti s rodinou prehodnocujú možnosti liečby. TASR o tom píše podľa správy agentúry AP a Reuters.

Bidena (82) minulý týždeň vyšetrili lekári pre problémy s močovým ústrojenstvom. Rakovinu prostaty mu diagnostikovali v piatok.

„Hoci ide o agresívnejšiu formu ochorenia, zdá sa, že rakovina je citlivá na hormóny, čo umožňuje účinnú liečbu,“ uviedla jeho kancelária. „Prezident a jeho rodina spolu s lekármi prehodnocujú možnosti liečby,“ dodala.

Podľa agentúry AP sa rakovina prostaty často rozširuje do kostí a metastázy sa následne oveľa ťažšie liečia než lokalizovaná rakovina. Ak však na svoj rast potrebuje hormóny - ako v prípade amerického exprezidenta - môže byť citlivá na liečbu, ktorá nádory zbavuje hormónov, dodáva AP.

Zdravotný stav Bidena bol jednou z hlavných tém už počas jeho pôsobenia vo funkcii prezidenta USA v období od 2021 do 2025. Pre viaceré otázne vystúpenia v priebehu jeho snahy o znovuzvolenie sa v lete svojej kandidatúry vzdal a nahradila ho vtedajšia viceprezidentka Kamala Harrisová. Tú nakoniec porazil Donald Trump, ktorý sa do Bieleho domu vrátil v januári po štvorročnej prestávke.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko vytvorí trestaneckú pevnosť v džungli pre elitu podsvetia

Francúzsko plánuje výstavbu novej väznice s vysokým stupňom stráženia v Saint-Laurent-du-Maroni, strategickom mieste vo Francúzskej Guyane.

Podľa ministra spravodlivosti Géralda Darmanina bude zariadenie otvorené v roku 2028 a určené pre najnebezpečnejších zločincov, najmä drogových bossov.

Väznica bude mať kapacitu 60 miest, z toho 15 bude vyhradených pre islamských radikálov.

Minister zdôraznil, že cieľom je izolovať osoby zapojené do obchodu s drogami. Región je známy ako tranzitný bod pre pašerákov kokaínu z Brazílie a Surinamu, ktorí sa pokúšajú prepraviť drogy do Paríža.

Nová väznica má byť odpoveďou na rastúce problémy s organizovaným zločinom v tejto časti sveta.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

V Haagu protestovali desaťtisíce ľudí proti vojne v Gaze a pasivite tamojšej vlády

Ulicami Haagu v nedeľu prešlo približne 100-tisíc demonštrantov, ktorí žiadali tvrdší postoj holandskej vlády voči izraelskej vojenskej operácii v Gaze.

Protest organizovala humanitárna organizácia Oxfam Novib, pričom účastníci pochodovali v červenom ako symbol požiadavky na „červenú čiaru“ voči blokáde Gazy.

Demonštrácia prešla aj popri sídle Medzinárodného súdneho dvora, kde prebieha konanie o žalobe Južnej Afriky na Izrael za údajnú genocídu. Izrael obvinenia odmieta s odôvodnením, že ide o sebaobranu voči Hamasu.

Oxfam kritizoval holandskú vládu za pasivitu voči vojnovým zločinom a vyzval občanov k nátlaku.

Minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp naznačil možnosť revízie vzťahov Únie s Izraelom, avšak krajina zatiaľ nezaujala tvrdší postoj.

Geert Wilders, líder najväčšej koaličnej strany, protesty kritizoval a označil ich účastníkov za "zmätených" a podporovateľov Hamasu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tretie voľby za tri roky: Portugalsko sa nevie vymaniť z krízy

Vládnuca Demokratická aliancia pod vedením španielskeho premiéra Luísa Montenegra získala najviac hlasov v nedeľných parlamentných voľbách v Portugalsku, podľa exit pollov však pravdepodobne nezíska väčšinu v parlamente.

Jej podpora sa pohybuje v rozmedzí 29 až 35,1 percenta, pričom na samostatnú väčšinu by potrebovala aspoň 42 percent. Opozičná Socialistická strana má 19,4 – 26 percent, zatiaľ čo pravicovo-populistická strana Chega dosiahla 19,5 – 25,5 percenta.

Potenciálnym partnerom pre koalíciu je Liberálna iniciatíva, ktorá môže získať 4 – 8 percent hlasov. Ich spoločná väčšina by bola možná iba v prípade priaznivého výsledku oboch strán. Nové voľby vyhlásil prezident po tom, čo Montenegro neustál hlasovanie o dôvere kvôli podozreniam z konfliktu záujmov.

Opakovaná menšinová vláda by mohla prehĺbiť politickú nestabilitu v krajine, ktorá čelí už tretiemu volebnému cyklu za tri roky.

Montenegro vyzval voličov na silnejší mandát, ktorý je podľa neho nevyhnutný na zvládnutie geopolitických výziev a posilnenie pozície Portugalska v rámci Európskej únie.

(tasr, ap, reuters, max)

Minúta  |  

Autodopravcovia sa búria: Avizujú protesty pre štátne zaťažovanie

Únia autodopravcov Slovenska (UNAS) oznámila vstup do verejných protestov na znak nesúhlasu s daňovo-poplatkovým zaťažením dopravcov.

Predseda združenia Stanislav Skala podotkol, že rokovania s ministerstvami nepriniesli žiadne konkrétne výsledky, a preto považuje verejný tlak za nevyhnutný.

UNAS dlhodobo kritizuje neochotu štátnych úradníkov riešiť situáciu dopravcov, ktorých podnikanie je podľa združenia čoraz menej konkurencieschopné v porovnaní so zahraničnými subjektmi – najmä z Ukrajiny a okolitých štátov.

Protest bude zameraný na viaceré oblasti: spornú transakčnú daň, systém rozdelenia vozidiel do mýtnych sadzieb, samotnú výšku mýta a spôsob nakladania s verejnými financiami.

Podľa únie majú štátne rozpočtové opatrenia negatívny vplyv nielen na dopravcov, ale aj bežných občanov, keďže sa prejavujú v zdražovaní a ďalších hospodárskych dôsledkoch.

Zároveň združenie vyzvalo Česmad Slovakia, aby sa k protestom pripojilo, keďže mnohé požiadavky majú podľa Skalu spoločný základ.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.