Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šimkovičová odvolala riaditeľa NOC, dôvodom mal byť festival vo Východnej

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) odvolala z funkcie generálneho riaditeľa Národného osvetového centra (NOC) Erika Kriššáka.

O jeho odvolaní podľa spravodajskej televízie Ta3 informovali hovorkyňa ministerstva Petra Bačinská a špecialista pre komunikáciu z NOC Ľudovít Andrejo.

Rezort kultúry riaditeľovi doručil list s odvolaním k dnešnému dňu, z ktorého sa dozvedel, že ministerstvu sa nepáči, ako pripravoval festival vo Východnej, uvádza denník N.

Kriššák pôsobil vo vedení od roku 2022, keď ho na základe výberového konania a odporúčania hodnotiacej komisie vymenovala vtedajšia ministerka kultúry Natália Milanová.

Ministerstvo zatiaľ neposkytlo dôvody odvolania, prisľúbilo ich zverejniť v najbližších dňoch.

Inštitúcia NOC má viac než 60-ročnú históriu a je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry SR.

Jej úlohou je poskytovať odborné, metodické, analytické a koordinačné služby v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti.

Okrem toho sa venuje výskumu, vzdelávaniu a organizovaniu umeleckých súťaží a prehliadok v oblasti záujmovej a neprofesionálnej umeleckej tvorby.

(ta3, lup)

Minúta  |  

Prieskum: Hlas je na historickom minime, opozícia by získala väčšinu len s podporou Matoviča

Najnovší prieskum agentúry Ipsos pre Denník N ukazuje prepad vládnych strán.

Hlas zaznamenal v máji historicky najnižšiu podporu (8,4 percent) a Smer klesol na 19,6 percenta. Dankova SNS má 3 percentá.

Opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom (21,9 percent) by získala parlamentnú väčšinu.

Progresívci by na vytvorenie väčšiny však potrebovali dohodu s Matovičovým hnutím Slovensko, ktoré v prieskume získalo 7,3 percentnú podporu a oproti predchádzajúcemu prieskumu si polepšilo. KDH má podľa prieskumu 7,5 percenta a SaS 6,6 percenta.

Republika je tretia najsilnejšia strana s 9,3 percentnou podporou.

Do Národnej rady by sa nedostala Aliancia, Demokrati, Sme rodina a SNS.

(denník n, lup)

Minúta  |  

Trump: Dohoda s Iránom je blízko, Teherán však musí konať rýchlo

Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Madžíd Tachtravančí varoval, že jadrové rozhovory s USA neprinesú výsledok, ak Washington bude naďalej trvať na požiadavke úplného zastavenia obohacovania uránu.

Teherán považuje svoj jadrový program za mierový a obohacovanie uránu za národný úspech, z ktorého nemieni ustúpiť.

Spojené štáty však zdôrazňujú, že nová dohoda musí zahŕňať záväzok vzdať sa obohacovania, keďže to predstavuje potenciálnu cestu k výrobe jadrových zbraní.

Prezident Donald Trump počas nedávnej návštevy Perzského zálivu vyhlásil, že dohoda je na dosah, no Irán musí konať rýchlo.

Teherán zároveň obviňuje Washington z rozporu medzi verejnými vyjadreniami a skutočným priebehom rokovaní.

Napriek tomu Irán naďalej rokuje a pripravuje sa na piate kolo rozhovorov, ktoré by sa mohlo konať tento víkend v Ríme.

Trump v minulosti odstúpil od jadrovej dohody z roku 2015 a znovu zaviedol sankcie, čo Irán viedlo k zintenzívneniu obohacovania uránu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Šéf WHO vyzýva na ratifikáciu pandemickej dohody. Podľa neho nehrozí strata suverenity

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v pondelok vyzval členské štáty, aby počas 78. zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA) v Ženeve prijali pandemickú dohodu. 

„Toto je skutočne historický moment,“ vyhlásil Tedros vo svojom úvodnom prejave. Text dohody bol konsenzuálne dohodnutý v apríli po viac ako troch rokoch rokovaní.

Dohoda „počíta s lepšou globálnou koordináciou“, zdieľaním dát a „rovnejším prístupom k liekom, vakcínam a diagnostike“.

Niektoré krajiny vrátane Slovenska dohodu odmietajú. Premiér Robert Fico cez víkend oznámil, že slovenská vláda dokument nepodporí a bude žiadať, aby sa o ňom hlasovalo, nie aby bol prijatý globálnym konsenzom.

Dohoda rieši aj otázku mechanizmu PABS, ktorý má zabezpečiť prístup k patogénom a výhodám z ich výskumu.

Systém má byť doladený do mája 2026 a dohoda vstúpi do platnosti po ratifikácii minimálne 60 štátmi.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Rokovania o Ukrajine uviazli, vyhlásil Vance. Máme právo povedať, že to nie je naša vojna

Americký viceprezident JD Vance v stredu po stretnutí s pápežom Levom XIV. vo Vatikáne priblížil, že rokovali o viacerých diplomatických témach vrátane vojny na Ukrajine.

Medzinárodné úsilie o mier sa podľa druhého muža Bieleho domu nachádza v slepej uličke.

„Uvedomujeme si, že rokovania o vojne na Ukrajine sú v určitom bode zablokované,“ vyhlásil Vance. Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin zrejme nevie, ako z konfliktu vycúvať.

Vance zároveň naznačil, že Spojené štáty nemôžu v konflikte pokračovať neobmedzene.

„Ak Rusko nie je ochotné rokovať, príde moment, keď budeme musieť povedať: ‚Toto nie je naša vojna‘,“ vyhlásil.

Vanceove vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa pápež Lev XIV. aktívne snaží podporiť mierové rokovania medzi znepriatelenými stranami a ponúka Vatikán ako sprostredkovateľa diplomatického dialógu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Litva žaluje Bielorusko za organizovanie migračnej krízy na spoločných hraniciach

Litovské ministerstvo zahraničia v pondelok podalo žalobu na Bielorusko pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu.

Krajinu obviňuje z organizovania a podpory nelegálnej migrácie, ktorá mala zasiahnuť Litvu v rámci „hybridnej operácie režimu Alexandra Lukašenka“.

„Bieloruský režim musí niesť právnu zodpovednosť za orchestráciu vlny nelegálnej migrácie a s tým spojené porušovanie ľudských práv,“ vyhlásil litovský minister spravodlivosti Rimantas Mockus.

Podľa neho ide o jasný signál, že žiadny štát nesmie využívať „zraniteľné osoby“ ako nástroje politického nátlaku bez následkov.

Kríza prepukla v roku 2021, keď sa tisíce migrantov, prevažne z Blízkeho východu a Afriky, začali pokúšať o prekročenie hraníc z Bieloruska do Litvy, Lotyšska a Poľska. Minsk vtedy obvinenia odmietol.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.