Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Hlas je na historickom minime, opozícia by získala väčšinu len s podporou Matoviča

Najnovší prieskum agentúry Ipsos pre Denník N ukazuje prepad vládnych strán.

Hlas zaznamenal v máji historicky najnižšiu podporu (8,4 percent) a Smer klesol na 19,6 percenta. Dankova SNS má 3 percentá.

Opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom (21,9 percent) by získala parlamentnú väčšinu.

Progresívci by na vytvorenie väčšiny však potrebovali dohodu s Matovičovým hnutím Slovensko, ktoré v prieskume získalo 7,3 percentnú podporu a oproti predchádzajúcemu prieskumu si polepšilo. KDH má podľa prieskumu 7,5 percenta a SaS 6,6 percenta.

Republika je tretia najsilnejšia strana s 9,3 percentnou podporou.

Do Národnej rady by sa nedostala Aliancia, Demokrati, Sme rodina a SNS.

(denník n, lup)

Minúta  |  

Trump: Dohoda s Iránom je blízko, Teherán však musí konať rýchlo

Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Madžíd Tachtravančí varoval, že jadrové rozhovory s USA neprinesú výsledok, ak Washington bude naďalej trvať na požiadavke úplného zastavenia obohacovania uránu.

Teherán považuje svoj jadrový program za mierový a obohacovanie uránu za národný úspech, z ktorého nemieni ustúpiť.

Spojené štáty však zdôrazňujú, že nová dohoda musí zahŕňať záväzok vzdať sa obohacovania, keďže to predstavuje potenciálnu cestu k výrobe jadrových zbraní.

Prezident Donald Trump počas nedávnej návštevy Perzského zálivu vyhlásil, že dohoda je na dosah, no Irán musí konať rýchlo.

Teherán zároveň obviňuje Washington z rozporu medzi verejnými vyjadreniami a skutočným priebehom rokovaní.

Napriek tomu Irán naďalej rokuje a pripravuje sa na piate kolo rozhovorov, ktoré by sa mohlo konať tento víkend v Ríme.

Trump v minulosti odstúpil od jadrovej dohody z roku 2015 a znovu zaviedol sankcie, čo Irán viedlo k zintenzívneniu obohacovania uránu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Šéf WHO vyzýva na ratifikáciu pandemickej dohody. Podľa neho nehrozí strata suverenity

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v pondelok vyzval členské štáty, aby počas 78. zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA) v Ženeve prijali pandemickú dohodu. 

„Toto je skutočne historický moment,“ vyhlásil Tedros vo svojom úvodnom prejave. Text dohody bol konsenzuálne dohodnutý v apríli po viac ako troch rokoch rokovaní.

Dohoda „počíta s lepšou globálnou koordináciou“, zdieľaním dát a „rovnejším prístupom k liekom, vakcínam a diagnostike“.

Niektoré krajiny vrátane Slovenska dohodu odmietajú. Premiér Robert Fico cez víkend oznámil, že slovenská vláda dokument nepodporí a bude žiadať, aby sa o ňom hlasovalo, nie aby bol prijatý globálnym konsenzom.

Dohoda rieši aj otázku mechanizmu PABS, ktorý má zabezpečiť prístup k patogénom a výhodám z ich výskumu.

Systém má byť doladený do mája 2026 a dohoda vstúpi do platnosti po ratifikácii minimálne 60 štátmi.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Rokovania o Ukrajine uviazli, vyhlásil Vance. Máme právo povedať, že to nie je naša vojna

Americký viceprezident JD Vance v stredu po stretnutí s pápežom Levom XIV. vo Vatikáne priblížil, že rokovali o viacerých diplomatických témach vrátane vojny na Ukrajine.

Medzinárodné úsilie o mier sa podľa druhého muža Bieleho domu nachádza v slepej uličke.

„Uvedomujeme si, že rokovania o vojne na Ukrajine sú v určitom bode zablokované,“ vyhlásil Vance. Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin zrejme nevie, ako z konfliktu vycúvať.

Vance zároveň naznačil, že Spojené štáty nemôžu v konflikte pokračovať neobmedzene.

„Ak Rusko nie je ochotné rokovať, príde moment, keď budeme musieť povedať: ‚Toto nie je naša vojna‘,“ vyhlásil.

Vanceove vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa pápež Lev XIV. aktívne snaží podporiť mierové rokovania medzi znepriatelenými stranami a ponúka Vatikán ako sprostredkovateľa diplomatického dialógu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Litva žaluje Bielorusko za organizovanie migračnej krízy na spoločných hraniciach

Litovské ministerstvo zahraničia v pondelok podalo žalobu na Bielorusko pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu.

Krajinu obviňuje z organizovania a podpory nelegálnej migrácie, ktorá mala zasiahnuť Litvu v rámci „hybridnej operácie režimu Alexandra Lukašenka“.

„Bieloruský režim musí niesť právnu zodpovednosť za orchestráciu vlny nelegálnej migrácie a s tým spojené porušovanie ľudských práv,“ vyhlásil litovský minister spravodlivosti Rimantas Mockus.

Podľa neho ide o jasný signál, že žiadny štát nesmie využívať „zraniteľné osoby“ ako nástroje politického nátlaku bez následkov.

Kríza prepukla v roku 2021, keď sa tisíce migrantov, prevažne z Blízkeho východu a Afriky, začali pokúšať o prekročenie hraníc z Bieloruska do Litvy, Lotyšska a Poľska. Minsk vtedy obvinenia odmietol.

(reuters, sab)

Minúta  |  

EÚ chce presadiť zníženie cenového stropu na ruskú ropu, navrhne to ministrom G7

Európska únia tento týždeň navrhne ministrom financií krajín G7 zníženie súčasného cenového stropu na ruskú ropu dopravovanú po mori zo 60 na 50 dolárov za barel.

V pondelok to potvrdil eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis s tým, že návrh je súčasťou 18. sankčného balíku proti Moskve.

„Tento krok sme avizovali zo strany Komisie v kontexte nového balíku sankcií. Očakávam, že o návrh prejavia záujem aj ďalší partneri zo skupiny G7,“ povedal Dombrovskis novinárom.

Na otázku, či návrh formálne prednesie na stretnutí ministrov G7 v Kanade, odpovedal: „Áno.“

Hoci komisár nespresnil navrhovanú novú úroveň stropu, podľa informovaných zdrojov EÚ plánuje navrhnúť zníženie na 50 dolárov za barel.

Cieľom je ďalej obmedziť príjmy Ruska z vývozu ropy v kontexte pokračujúcej vojny na Ukrajine.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.