Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministri financií G7 chcú na samite v Kanade ukázať jednotu napriek clám

Ministri financií krajín G7 sa tento týždeň stretnú v kanadskom horskom letovisku Banff, aby rokovali o ekonomickej bezpečnosti, podpore Ukrajiny a spolupráci v oblasti umelej inteligencie. V centre záujmu však budú rokovania o nových clách, ktoré zaviedol prezident USA Donald Trump.

USA plánujú zvýšiť clá až na 20 percent pre Japonsko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Kanada a Británia už čelia zvýšeným dovozným poplatkom. Hoci sa výrazné riešenie nečaká, cieľom stretnutia je „zachovať jednotu Západu“.

Americký minister financií Scott Bessent, ktorý vedie rokovania s Japonskom, chce tlačiť na reformu obchodných praktík Číny. Zároveň bude čeliť výzvam od spojencov, ktorí žiadajú zmiernenie amerických ciel.

Spoločné vyhlásenie má potvrdiť podporu Ukrajine, reformy MMF a Svetovej banky, a spoluprácu v oblasti boja proti finančnej kriminalite. Otvorenou zostáva diskusia o klimatických záväzkoch a formulovaní dôsledkov Trumpovej obchodnej politiky, ktorá podľa odborníkov prispela k investičnej neistote.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Dánsko zadržalo muža podozrivého z nákupu dronov pre Hamas

Dánska bezpečnostná a spravodajská služba (PET) v pondelok informovala o zadržaní 28-ročného muža, ktorý je podozrivý z nákupu dronov pre palestínske militantné hnutie Hamas. Tie mali byť podľa PET použité pri teroristickom útoku v Dánsku alebo v zahraničí. Súd nariadil jeho predbežnú väzbu do 11. júna.

Riaditeľ PET Flemming Drejer uviedol, že muž mal väzby nielen na Hamas, ale aj na zločinecké skupiny v Dánsku. Prípad súvisí s decembrovými zatýkaniami v roku 2023, ktoré boli zamerané na plánované teroristické útoky. Podľa verejnoprávnej televízie DR bol muž vydaný z Libanonu, kde čelil obvineniam v prípade dvojnásobnej vraždy.

Spravodajská služba označila podozrivého za vedúcu postavu zakázaného gangu. PET zároveň opakovane upozorňuje, že konflikt medzi Izraelom a Hamasom zvyšuje riziko teroristických útokov aj v Európe a má mobilizačný potenciál pre extrémistické reakcie.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Izrael po dvoch mesiacoch vpustil do Gazy kamióny s pomocou. Podľa OSN je to málo

Izrael v pondelok po viac ako dvoch mesiacoch blokády umožnil vstup deviatim kamiónom s humanitárnou pomocou do Pásma Gazy. Koordinátor OSN Tom Fletcher označil tento krok za „kvapku v mori“ vzhľadom na rozsah humanitárnej krízy v oblasti. Pomoc prešla cez hraničný priechod Kerem Šalom, kde ju od marca blokovala izraelská strana.

Podľa Fletchera po 11 týždňoch úplného blokovania ide len o minimálnu úľavu. Varoval, že pri pokračujúcich bojoch a narastajúcom hlade je situácia mimoriadne nestabilná a hrozí rabovanie. OSN zdôraznila, že len neobmedzený prístup k civilistom môže zmierniť krízu.

Spoločné vyhlásenie 22 krajín vrátane Francúzska a Nemecka vyzýva Izrael na okamžité a úplné obnovenie prísunu pomoci. Izraelská agentúra COGAT informovala, že medzi dodanou pomocou bola aj dojčenská výživa. V najbližších dňoch by mal vstúpiť väčší počet kamiónov.

WHO a ďalšie organizácie opakovane upozorňujú na akútny nedostatok potravín, liekov a paliva v Gaze.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

EÚ sa dohodla na zavádzaní nového hraničného systému s biometrickými údajmi

Európsky parlament a Rada EÚ sa v pondelok dohodli na postupnom zavedení systému vstup/výstup (EES) na vonkajších hraniciach schengenského priestoru.

Nový systém nahradí pečiatkovanie pasov a bude zaznamenávať biometrické údaje – ako sú odtlačky prstov a snímky tváre – občanov tretích krajín pri vstupe a odchode na krátkodobé víza.

Zavádzanie systému bude prebiehať 180 dní, pričom do 30 dní má byť zaznamenaných desať percent prechodov a do 90 dní 35 percent. Členské štáty sa však môžu rozhodnúť systém zaviesť naraz. Údaje budú dostupné v reálnom čase aj pre ostatné krajiny EÚ podľa bezpečnostných potrieb.

Systém vyvinula agentúra eu-LISA a jeho implementácia sa oneskorila pre technické problémy. Nové pravidlá majú zlepšiť bezpečnosť, urýchliť kontroly a skrátiť čakacie časy.

Podľa europoslankyne Assity Kankovej ide o významný krok k bezpečnejším hraniciam a jednoduchšiemu cestovaniu. Vyzvala štáty EÚ, aby dokončili prípravy a umožnili spustenie systému.

(ek, tasr, sab)

Minúta  |  

Netanjahu avizuje úplnú kontrolu nad Gazou napriek tlaku na pomoc

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vyhlásil, že Izrael si zachová úplnú kontrolu nad Pásmom Gazy, a to aj napriek silnému medzinárodnému tlaku, ktorý ho prinútil zmierniť blokádu humanitárnej pomoci.

Izraelská armáda medzitým varovala obyvateľov mesta Chán Júnis pred „bezprecedentným útokom“ a vyzvala ich na evakuáciu k pobrežiu.

Netanjahu zdôraznil, že cieľom je „úplné víťazstvo“, vrátane oslobodenia 58 rukojemníkov a zničenia hnutia Hamas. Humanitárna kríza však vyvolala obavy aj medzi dlhoročnými podporovateľmi Izraela v americkom Kongrese.

USA, Francúzsko, Nemecko aj Británia označili situáciu v Gaze za „neudržateľnú“.

Organizácie OSN varujú, že do Gazy musí denne vstúpiť aspoň 500 kamiónov s pomocou. V pondelok však vstúpilo len päť až deväť vozidiel. Boje si za posledných osem dní vyžiadali vyše 500 obetí, vrátane útoku na školu a domy v strednej Gaze.

Mierové rokovania v Katare uviazli, Hamas aj Izrael sa navzájom obviňujú z ich zlyhania.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Putin a Trump rokovali viac ako dve hodiny, Moskva chce mierové rozhovory

Telefonát medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a prezidentom USA Donaldom Trumpom trval viac ako dve hodiny. Putin ho označil za „veľmi informatívny a užitočný“, informovali ruské štátne agentúry RIA a TASS.

Putin uviedol, že Trump podporuje mierové riešenie konfliktu na Ukrajine a že Rusko je pripravené spolupracovať s Kyjevom na memorande o budúcich mierových rokovaniach. Prímerie podľa neho prichádza do úvahy, keď sa dosiahnu konkrétne dohody.

„Sme na správnej ceste,“ povedal Putin a vyzval na kompromisy prijateľné pre obe strany. Zároveň zdôraznil potrebu odstránenia hlavných príčin krízy.

Telefonát potvrdil aj Biely dom a CNN, ale bez podrobností. Témou rozhovoru bola zjavne aj možnosť oživenia mierového procesu medzi Moskvou a Kyjevom, ktorý v súčasnosti stagnuje.

Putinova rétorika naznačuje snahu o posun v diplomatickom riešení, no konkrétne kroky zatiaľ nie sú známe.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.