Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump s Putinom plánujú výmenu väzňov a rokovania o budúcej spolupráci

Prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump v pondelok telefonovali aj o možnostiach zlepšenia vzťahov medzi Ruskom a USA. Trump označil vyhliadky na budúcu spoluprácu za „impozantné“ a vyjadril záujem o rýchle uzavretie dohôd vrátane prímeria na Ukrajine, informoval Kremeľ.

Putin uviedol, že Moskva je pripravená pracovať s Ukrajinou na memorande o budúcej mierovej dohode. Trump podľa ruského poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova zdôraznil potrebu čo najskoršieho začatia rokovaní o prímerí.

Obaja lídri sa venovali aj príprave výmeny väzňov – po deväť osôb z každej strany. Ušakov priblížil, že sa pripravuje osobné stretnutie prezidentov, no konkrétne miesto zatiaľ dohodnuté nebolo.

Trump sa podľa Ušakova vyslovil proti sankciám a uprednostňuje diplomatické riešenia. „Viete, Trump spomenul, že Senát má v zásade pripravený návrh zákona o nových sankciách. On sám však nie je zástancom sankcií, ale skôr dosiahnutia nejakých dohôd,“ vysvetlil.

Rozhovor mal podľa Kremľa srdečný tón, pričom Putin Trumpovi zagratuloval k narodeniu vnuka. Ten podľa šéfa vyjednávačov reagoval rovnako srdečne. „Trump povedal: Vladimir, môžeš kedykoľvek zdvihnúť telefón, rád ti odpoviem, rád sa s tebou porozprávam,“ uzavrel.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Rusko zakázalo Amnesty International, organizáciu označilo za nežiaducu

Ruská generálna prokuratúra v pondelok zaradila Amnesty International medzi „nežiaduce organizácie“. Dôvodom je údajná podpora Ukrajiny v konflikte s Ruskom.

Amnesty reagovala, že rozhodnutie ju len utvrdzuje v odhodlaní „odhaľovať porušovanie ľudských práv režimom Vladimira Putina“.

Organizácia so sídlom v Londýne, ktorá vznikla v roku 1961, patrí medzi najvýznamnejších svetových obhajcov ľudských práv. Rusko ju obvinilo z podpory „rusofóbnych projektov“, z ospravedlňovania ukrajinských vojenských činov a zo snáh o medzinárodnú izoláciu Moskvy.

„Ak vás Kremeľ zakáže, asi robíte niečo správne,“ reagovala generálna tajomníčka Amnesty Agnès Callamardová. Zdôraznila, že organizácia bude naďalej odhaľovať porušovanie práv v Rusku aj inde.

Ruský zákon o „nežiaducich organizáciách“ umožňuje tresty až päť rokov väzenia pre osoby, ktoré s takýmito skupinami spolupracujú. V minulosti boli na zoznam zaradené aj Rádio Slobodná Európa či Greenpeace. Amnesty považuje tento zákon za porušenie medzinárodného práva.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ministri financií G7 chcú na samite v Kanade ukázať jednotu napriek clám

Ministri financií krajín G7 sa tento týždeň stretnú v kanadskom horskom letovisku Banff, aby rokovali o ekonomickej bezpečnosti, podpore Ukrajiny a spolupráci v oblasti umelej inteligencie. V centre záujmu však budú rokovania o nových clách, ktoré zaviedol prezident USA Donald Trump.

USA plánujú zvýšiť clá až na 20 percent pre Japonsko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Kanada a Británia už čelia zvýšeným dovozným poplatkom. Hoci sa výrazné riešenie nečaká, cieľom stretnutia je „zachovať jednotu Západu“.

Americký minister financií Scott Bessent, ktorý vedie rokovania s Japonskom, chce tlačiť na reformu obchodných praktík Číny. Zároveň bude čeliť výzvam od spojencov, ktorí žiadajú zmiernenie amerických ciel.

Spoločné vyhlásenie má potvrdiť podporu Ukrajine, reformy MMF a Svetovej banky, a spoluprácu v oblasti boja proti finančnej kriminalite. Otvorenou zostáva diskusia o klimatických záväzkoch a formulovaní dôsledkov Trumpovej obchodnej politiky, ktorá podľa odborníkov prispela k investičnej neistote.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Dánsko zadržalo muža podozrivého z nákupu dronov pre Hamas

Dánska bezpečnostná a spravodajská služba (PET) v pondelok informovala o zadržaní 28-ročného muža, ktorý je podozrivý z nákupu dronov pre palestínske militantné hnutie Hamas. Tie mali byť podľa PET použité pri teroristickom útoku v Dánsku alebo v zahraničí. Súd nariadil jeho predbežnú väzbu do 11. júna.

Riaditeľ PET Flemming Drejer uviedol, že muž mal väzby nielen na Hamas, ale aj na zločinecké skupiny v Dánsku. Prípad súvisí s decembrovými zatýkaniami v roku 2023, ktoré boli zamerané na plánované teroristické útoky. Podľa verejnoprávnej televízie DR bol muž vydaný z Libanonu, kde čelil obvineniam v prípade dvojnásobnej vraždy.

Spravodajská služba označila podozrivého za vedúcu postavu zakázaného gangu. PET zároveň opakovane upozorňuje, že konflikt medzi Izraelom a Hamasom zvyšuje riziko teroristických útokov aj v Európe a má mobilizačný potenciál pre extrémistické reakcie.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Izrael po dvoch mesiacoch vpustil do Gazy kamióny s pomocou. Podľa OSN je to málo

Izrael v pondelok po viac ako dvoch mesiacoch blokády umožnil vstup deviatim kamiónom s humanitárnou pomocou do Pásma Gazy. Koordinátor OSN Tom Fletcher označil tento krok za „kvapku v mori“ vzhľadom na rozsah humanitárnej krízy v oblasti. Pomoc prešla cez hraničný priechod Kerem Šalom, kde ju od marca blokovala izraelská strana.

Podľa Fletchera po 11 týždňoch úplného blokovania ide len o minimálnu úľavu. Varoval, že pri pokračujúcich bojoch a narastajúcom hlade je situácia mimoriadne nestabilná a hrozí rabovanie. OSN zdôraznila, že len neobmedzený prístup k civilistom môže zmierniť krízu.

Spoločné vyhlásenie 22 krajín vrátane Francúzska a Nemecka vyzýva Izrael na okamžité a úplné obnovenie prísunu pomoci. Izraelská agentúra COGAT informovala, že medzi dodanou pomocou bola aj dojčenská výživa. V najbližších dňoch by mal vstúpiť väčší počet kamiónov.

WHO a ďalšie organizácie opakovane upozorňujú na akútny nedostatok potravín, liekov a paliva v Gaze.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

EÚ sa dohodla na zavádzaní nového hraničného systému s biometrickými údajmi

Európsky parlament a Rada EÚ sa v pondelok dohodli na postupnom zavedení systému vstup/výstup (EES) na vonkajších hraniciach schengenského priestoru.

Nový systém nahradí pečiatkovanie pasov a bude zaznamenávať biometrické údaje – ako sú odtlačky prstov a snímky tváre – občanov tretích krajín pri vstupe a odchode na krátkodobé víza.

Zavádzanie systému bude prebiehať 180 dní, pričom do 30 dní má byť zaznamenaných desať percent prechodov a do 90 dní 35 percent. Členské štáty sa však môžu rozhodnúť systém zaviesť naraz. Údaje budú dostupné v reálnom čase aj pre ostatné krajiny EÚ podľa bezpečnostných potrieb.

Systém vyvinula agentúra eu-LISA a jeho implementácia sa oneskorila pre technické problémy. Nové pravidlá majú zlepšiť bezpečnosť, urýchliť kontroly a skrátiť čakacie časy.

Podľa europoslankyne Assity Kankovej ide o významný krok k bezpečnejším hraniciam a jednoduchšiemu cestovaniu. Vyzvala štáty EÚ, aby dokončili prípravy a umožnili spustenie systému.

(ek, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.