Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najvyšší súd USA umožnil Trumpovej administratíve ukončiť ochranu pre Venezuelčanov

Najvyšší súd Spojených štátov v pondelok vyhovel žiadosti vlády prezidenta Donalda Trumpa a zrušil rozhodnutie nižšieho súdu, ktoré blokovalo ukončenie dočasnej ochrany pre približne 350-tisíc Venezuelčanov v USA.

Opatrenie je súčasťou Trumpovej prísnej imigračnej politiky, ktorá má za cieľ urýchliť deportácie.

Program dočasného ochranného statusu (TPS) zaviedol ešte prezident Joe Biden ako humanitárne opatrenie pre ľudí údajne utekajúcich z krajín postihnutých vojnou či krízou.

Biden v januári pred odchodom z úradu predĺžil platnosť TPS pre Venezuelčanov do októbra 2026. Trumpova administratíva tento krok zrušila.

Liberálna sudkyňa Ketanji Brown Jacksonová ako jediná rozhodnutie kritizovala. Sudca Edward Chen predtým označil zrušenie ochrany za diskriminačné a založené na negatívnych stereotypoch.

Rozhodnutie vyvolalo obavy medzi migrantmi. „Sme bezbranní,“ vyhlásila María Rodriguezová, Venezuelčanka žijúca v USA. Organizácie na ochranu práv migrantov varujú pred masovými deportáciami a údajnými ekonomickými škodami.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trump s Putinom plánujú výmenu väzňov a rokovania o budúcej spolupráci

Prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump v pondelok telefonovali aj o možnostiach zlepšenia vzťahov medzi Ruskom a USA. Trump označil vyhliadky na budúcu spoluprácu za „impozantné“ a vyjadril záujem o rýchle uzavretie dohôd vrátane prímeria na Ukrajine, informoval Kremeľ.

Putin uviedol, že Moskva je pripravená pracovať s Ukrajinou na memorande o budúcej mierovej dohode. Trump podľa ruského poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova zdôraznil potrebu čo najskoršieho začatia rokovaní o prímerí.

Obaja lídri sa venovali aj príprave výmeny väzňov – po deväť osôb z každej strany. Ušakov priblížil, že sa pripravuje osobné stretnutie prezidentov, no konkrétne miesto zatiaľ dohodnuté nebolo.

Trump sa podľa Ušakova vyslovil proti sankciám a uprednostňuje diplomatické riešenia. „Viete, Trump spomenul, že Senát má v zásade pripravený návrh zákona o nových sankciách. On sám však nie je zástancom sankcií, ale skôr dosiahnutia nejakých dohôd,“ vysvetlil.

Rozhovor mal podľa Kremľa srdečný tón, pričom Putin Trumpovi zagratuloval k narodeniu vnuka. Ten podľa šéfa vyjednávačov reagoval rovnako srdečne. „Trump povedal: Vladimir, môžeš kedykoľvek zdvihnúť telefón, rád ti odpoviem, rád sa s tebou porozprávam,“ uzavrel.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Rusko zakázalo Amnesty International, organizáciu označilo za nežiaducu

Ruská generálna prokuratúra v pondelok zaradila Amnesty International medzi „nežiaduce organizácie“. Dôvodom je údajná podpora Ukrajiny v konflikte s Ruskom.

Amnesty reagovala, že rozhodnutie ju len utvrdzuje v odhodlaní „odhaľovať porušovanie ľudských práv režimom Vladimira Putina“.

Organizácia so sídlom v Londýne, ktorá vznikla v roku 1961, patrí medzi najvýznamnejších svetových obhajcov ľudských práv. Rusko ju obvinilo z podpory „rusofóbnych projektov“, z ospravedlňovania ukrajinských vojenských činov a zo snáh o medzinárodnú izoláciu Moskvy.

„Ak vás Kremeľ zakáže, asi robíte niečo správne,“ reagovala generálna tajomníčka Amnesty Agnès Callamardová. Zdôraznila, že organizácia bude naďalej odhaľovať porušovanie práv v Rusku aj inde.

Ruský zákon o „nežiaducich organizáciách“ umožňuje tresty až päť rokov väzenia pre osoby, ktoré s takýmito skupinami spolupracujú. V minulosti boli na zoznam zaradené aj Rádio Slobodná Európa či Greenpeace. Amnesty považuje tento zákon za porušenie medzinárodného práva.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ministri financií G7 chcú na samite v Kanade ukázať jednotu napriek clám

Ministri financií krajín G7 sa tento týždeň stretnú v kanadskom horskom letovisku Banff, aby rokovali o ekonomickej bezpečnosti, podpore Ukrajiny a spolupráci v oblasti umelej inteligencie. V centre záujmu však budú rokovania o nových clách, ktoré zaviedol prezident USA Donald Trump.

USA plánujú zvýšiť clá až na 20 percent pre Japonsko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Kanada a Británia už čelia zvýšeným dovozným poplatkom. Hoci sa výrazné riešenie nečaká, cieľom stretnutia je „zachovať jednotu Západu“.

Americký minister financií Scott Bessent, ktorý vedie rokovania s Japonskom, chce tlačiť na reformu obchodných praktík Číny. Zároveň bude čeliť výzvam od spojencov, ktorí žiadajú zmiernenie amerických ciel.

Spoločné vyhlásenie má potvrdiť podporu Ukrajine, reformy MMF a Svetovej banky, a spoluprácu v oblasti boja proti finančnej kriminalite. Otvorenou zostáva diskusia o klimatických záväzkoch a formulovaní dôsledkov Trumpovej obchodnej politiky, ktorá podľa odborníkov prispela k investičnej neistote.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Dánsko zadržalo muža podozrivého z nákupu dronov pre Hamas

Dánska bezpečnostná a spravodajská služba (PET) v pondelok informovala o zadržaní 28-ročného muža, ktorý je podozrivý z nákupu dronov pre palestínske militantné hnutie Hamas. Tie mali byť podľa PET použité pri teroristickom útoku v Dánsku alebo v zahraničí. Súd nariadil jeho predbežnú väzbu do 11. júna.

Riaditeľ PET Flemming Drejer uviedol, že muž mal väzby nielen na Hamas, ale aj na zločinecké skupiny v Dánsku. Prípad súvisí s decembrovými zatýkaniami v roku 2023, ktoré boli zamerané na plánované teroristické útoky. Podľa verejnoprávnej televízie DR bol muž vydaný z Libanonu, kde čelil obvineniam v prípade dvojnásobnej vraždy.

Spravodajská služba označila podozrivého za vedúcu postavu zakázaného gangu. PET zároveň opakovane upozorňuje, že konflikt medzi Izraelom a Hamasom zvyšuje riziko teroristických útokov aj v Európe a má mobilizačný potenciál pre extrémistické reakcie.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Izrael po dvoch mesiacoch vpustil do Gazy kamióny s pomocou. Podľa OSN je to málo

Izrael v pondelok po viac ako dvoch mesiacoch blokády umožnil vstup deviatim kamiónom s humanitárnou pomocou do Pásma Gazy. Koordinátor OSN Tom Fletcher označil tento krok za „kvapku v mori“ vzhľadom na rozsah humanitárnej krízy v oblasti. Pomoc prešla cez hraničný priechod Kerem Šalom, kde ju od marca blokovala izraelská strana.

Podľa Fletchera po 11 týždňoch úplného blokovania ide len o minimálnu úľavu. Varoval, že pri pokračujúcich bojoch a narastajúcom hlade je situácia mimoriadne nestabilná a hrozí rabovanie. OSN zdôraznila, že len neobmedzený prístup k civilistom môže zmierniť krízu.

Spoločné vyhlásenie 22 krajín vrátane Francúzska a Nemecka vyzýva Izrael na okamžité a úplné obnovenie prísunu pomoci. Izraelská agentúra COGAT informovala, že medzi dodanou pomocou bola aj dojčenská výživa. V najbližších dňoch by mal vstúpiť väčší počet kamiónov.

WHO a ďalšie organizácie opakovane upozorňujú na akútny nedostatok potravín, liekov a paliva v Gaze.

(afp, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.