Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Proces s rapperom Diddym pokračuje, svedkyne opisujú násilie a zastrašovanie

Popová speváčka a bývalá členka skupiny Danity Kane Dawn Richardová v pondelok vypovedala pred súdom v procese s rapperom Seanom „Diddym“ Combsom. Vyhlásila, že videla, ako Combs opakovane fyzicky napadol svoju priateľku Casandru Venturovú.

Počas súdneho pojednávania však Richardová čelila ostrej krížovej výpovedi, počas ktorej obhajoba poukázala na nezrovnalosti v jej výpovedi.

Richardová uviedla, že sa bála o život svoj a svojich kolegýň po tom, ako jej Combs údajne pohrozil a varoval ju, aby mlčala. Vyhlásil vraj, že „pochádza z miesta, kde ľudia miznú“. Speváčka priznala, že niektoré detaily uviedla až neskôr a jej výpoveď sa časom menila.

Combs, ktorý čelí piatim obvineniam vrátane obchodovania s ľuďmi a kupliarstva, vinu popiera. Ak bude uznaný vinným, hrozí mu 15 rokov až doživotie.

Hlavnou svedkyňou je Venturová, známa ako Cassie, ktorá ho obvinila z rokov zneužívania a znásilnenia. Súdny proces v New Yorku má trvať približne dva mesiace.

Na pozadí procesu sa začali objavovať fotografie, ktoré do istej miery podkopali úsilie obžaloby. Potvrdzujú totiž, že Venturová bola v istom období v dobrovoľnom sexuálnom vzťahu s Combsom.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Súd: Trumpova administratíva nezákonne odvolala vedenie Inštitútu mieru

Federálna sudkyňa Beryl Howellová v pondelok rozhodla, že administratíva Donalda Trumpa nezákonne odvolala členov predstavenstva amerického Inštitútu pre mier (USIP). Sudkyňa označila zásah za „hrubé uzurpovanie moci“ a prekročenie právomocí prezidenta.

Trumpova vláda odstránila v roku 2024 päť členov rady bez uvedenia dôvodu, pričom sa pokúsila prevziať kontrolu nad nezávislým štátom financovaným inštitútom, tvrdila sudkyňa.

V marci vyvrcholil spor fyzickým zásahom, keď zamestnanci zamkli budovu, aby zabránili vstupu predstaviteľov Úradu pre efektivitu vlády (DOGE). Polícia následne vyviedla celé vedenie, vrátane prezidenta inštitútu.

USIP bol zriadený Kongresom v roku 1984 s cieľom podporovať mierové riešenia konfliktov vo svete. Howellová kritizovala použitie sily a zastrašovania voči vedeniu a zamestnancom. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré zásah obhajovalo, sa môže odvolať.

Biely dom ani právnici neodvolaných členov rady sa k rozhodnutiu zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, sab)

Minúta  |  

WHO schválila globálnu pandemickú dohodu, hlasovanie iniciovalo Slovensko

Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v pondelok väčšinovo podporili prijatie globálnej pandemickej dohody. Rozhodnutie padlo po tom, ako Slovensko iniciovalo hlasovanie, čím ukončilo mesiace intenzívnych rokovaní a sporov medzi členskými krajinami.

Za zmluvu hlasovalo 124 z celkového počtu 196 členských štátov, len 11 sa zdržalo hlasovania. Okrem Slovenska sa zdržalo Poľsko, Izrael či Irán, pričom na prijatie bola potrebná len nadpolovičná väčšina - 83 hlasov.

Dohoda má za cieľ zlepšiť globálnu pripravenosť na budúce pandemické hrozby, posilniť výmenu dát, zabezpečiť „rovnomerný“ prístup k vakcínam a liekom a „stanoviť pravidlá“ pre rýchlu a koordinovanú reakciu na nové ochorenia.

Návrh sa stal predmetom politických debát, keď niektoré krajiny vyjadrili obavy z nadmerného zasahovania do národných právomocí. Z tohto dôvodu tiež americká administratíva oznámila svoje vystúpenie z WHO.

Slovenská výzva na hlasovanie tak prelomila patovú situáciu a WHO získala silný mandát na ďalší postup. Podrobnosti o dohode vrátane záväzkov členských štátov budú predstavené v najbližších dňoch.

Pandemická dohoda sa považuje za jeden z najambicióznejších projektov WHO od vypuknutia pandémie COVID-19, ktorá odhalila vážne nedostatky v globálnej zdravotnej koordinácii, tvrdí organizácia. Kritici dohody varujú pred možnosťou, že si WHO v prípade ďalšej pandémie uzurpuje rozhodovaciu právomoc ministerstiev zdravotníctva členských štátov.

(reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA umožnil Trumpovej administratíve ukončiť ochranu pre Venezuelčanov

Najvyšší súd Spojených štátov v pondelok vyhovel žiadosti vlády prezidenta Donalda Trumpa a zrušil rozhodnutie nižšieho súdu, ktoré blokovalo ukončenie dočasnej ochrany pre približne 350-tisíc Venezuelčanov v USA.

Opatrenie je súčasťou Trumpovej prísnej imigračnej politiky, ktorá má za cieľ urýchliť deportácie.

Program dočasného ochranného statusu (TPS) zaviedol ešte prezident Joe Biden ako humanitárne opatrenie pre ľudí údajne utekajúcich z krajín postihnutých vojnou či krízou.

Biden v januári pred odchodom z úradu predĺžil platnosť TPS pre Venezuelčanov do októbra 2026. Trumpova administratíva tento krok zrušila.

Liberálna sudkyňa Ketanji Brown Jacksonová ako jediná rozhodnutie kritizovala. Sudca Edward Chen predtým označil zrušenie ochrany za diskriminačné a založené na negatívnych stereotypoch.

Rozhodnutie vyvolalo obavy medzi migrantmi. „Sme bezbranní,“ vyhlásila María Rodriguezová, Venezuelčanka žijúca v USA. Organizácie na ochranu práv migrantov varujú pred masovými deportáciami a údajnými ekonomickými škodami.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trump s Putinom plánujú výmenu väzňov a rokovania o budúcej spolupráci

Prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump v pondelok telefonovali aj o možnostiach zlepšenia vzťahov medzi Ruskom a USA. Trump označil vyhliadky na budúcu spoluprácu za „impozantné“ a vyjadril záujem o rýchle uzavretie dohôd vrátane prímeria na Ukrajine, informoval Kremeľ.

Putin uviedol, že Moskva je pripravená pracovať s Ukrajinou na memorande o budúcej mierovej dohode. Trump podľa ruského poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova zdôraznil potrebu čo najskoršieho začatia rokovaní o prímerí.

Obaja lídri sa venovali aj príprave výmeny väzňov – po deväť osôb z každej strany. Ušakov priblížil, že sa pripravuje osobné stretnutie prezidentov, no konkrétne miesto zatiaľ dohodnuté nebolo.

Trump sa podľa Ušakova vyslovil proti sankciám a uprednostňuje diplomatické riešenia. „Viete, Trump spomenul, že Senát má v zásade pripravený návrh zákona o nových sankciách. On sám však nie je zástancom sankcií, ale skôr dosiahnutia nejakých dohôd,“ vysvetlil.

Rozhovor mal podľa Kremľa srdečný tón, pričom Putin Trumpovi zagratuloval k narodeniu vnuka. Ten podľa šéfa vyjednávačov reagoval rovnako srdečne. „Trump povedal: Vladimir, môžeš kedykoľvek zdvihnúť telefón, rád ti odpoviem, rád sa s tebou porozprávam,“ uzavrel.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Rusko zakázalo Amnesty International, organizáciu označilo za nežiaducu

Ruská generálna prokuratúra v pondelok zaradila Amnesty International medzi „nežiaduce organizácie“. Dôvodom je údajná podpora Ukrajiny v konflikte s Ruskom.

Amnesty reagovala, že rozhodnutie ju len utvrdzuje v odhodlaní „odhaľovať porušovanie ľudských práv režimom Vladimira Putina“.

Organizácia so sídlom v Londýne, ktorá vznikla v roku 1961, patrí medzi najvýznamnejších svetových obhajcov ľudských práv. Rusko ju obvinilo z podpory „rusofóbnych projektov“, z ospravedlňovania ukrajinských vojenských činov a zo snáh o medzinárodnú izoláciu Moskvy.

„Ak vás Kremeľ zakáže, asi robíte niečo správne,“ reagovala generálna tajomníčka Amnesty Agnès Callamardová. Zdôraznila, že organizácia bude naďalej odhaľovať porušovanie práv v Rusku aj inde.

Ruský zákon o „nežiaducich organizáciách“ umožňuje tresty až päť rokov väzenia pre osoby, ktoré s takýmito skupinami spolupracujú. V minulosti boli na zoznam zaradené aj Rádio Slobodná Európa či Greenpeace. Amnesty považuje tento zákon za porušenie medzinárodného práva.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.