Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Húsíovia vyhlásili blokádu izraelského prístavu Haifa po útokoch Izraela

Jemenské hnutie húsíov oznámilo námornú blokádu izraelského prístavu Haifa ako reakciu na novú ofenzívu Izraela proti Hamasu v Pásme Gazy.

Húsíovia varovali všetky lode smerujúce do prístavu, že Haifa sa stáva cieľom ich útokov.

Vyhlásenie označili za reakciu na „brutálnu agresiu“ Izraela a prisľúbili, že útoky sa zastavia až po ukončení izraelskej operácie v Gaze. Izrael medzitým avizoval úplné prevzatie kontroly nad Pásmom Gazy.

Od začiatku konfliktu v októbri 2023 húsíovia, podporovaní Iránom, útočia na izraelské ciele raketami a dronmi, vrátane lodí v Červenom mori a Adenskom zálive. Ich akcie sú podľa vyjadrení vedené solidaritou s Palestínčanmi.

Blokáda a útoky spôsobili, že mnohé lode obchádzajú tradičné trasy cez Suezský prieplav, čo vedie k nárastu prepravných nákladov a predĺženiu dodacích lehôt.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zelenskyj odmieta ruskú podmienku mieru. Armáda sa nesťahuje

Prezident Volodymyr Zelenskyj vylúčil stiahnutie ukrajinských jednotiek z oblastí na východe a juhu Ukrajiny, ktoré si nárokuje Rusko. Zdôraznil, že armáda neopustí Doneckú, Záporožskú, Chersonskú ani Luhanskú oblasť.

Týmto vyhlásením reagoval na ruskú požiadavku, ktorú Moskva stanovila ako podmienku na ukončenie vojny.

Zároveň apeloval na Spojené štáty, aby pokračovali v mierových snahách, keďže ich prípadná neúčasť by podľa neho nahrávala iba prezidentovi Putinovi.

Zelenskyj sa tak vyjadril po tom, čo Donald Trump absolvoval telefonický rozhovor s Putinom, trvajúci viac ako dve hodiny. O jeho obsahu následne informoval aj lídrov EÚ vrátane Macrona, Meloniovej či von der Leyenovej.

Putin označil rozhovor za konštruktívny a vyjadril pripravenosť spolupracovať s Ukrajinou na návrhu mierovej zmluvy, ktorý by mohol obsahovať aj body o prímerí.

Kyjev zatiaľ konkrétny návrh nedostal, no Zelenskyj uviedol, že naň zareaguje, keď bude známy.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Proces s rapperom Diddym pokračuje, svedkyne opisujú násilie a zastrašovanie

Popová speváčka a bývalá členka skupiny Danity Kane Dawn Richardová v pondelok vypovedala pred súdom v procese s rapperom Seanom „Diddym“ Combsom. Vyhlásila, že videla, ako Combs opakovane fyzicky napadol svoju priateľku Casandru Venturovú.

Počas súdneho pojednávania však Richardová čelila ostrej krížovej výpovedi, počas ktorej obhajoba poukázala na nezrovnalosti v jej výpovedi.

Richardová uviedla, že sa bála o život svoj a svojich kolegýň po tom, ako jej Combs údajne pohrozil a varoval ju, aby mlčala. Vyhlásil vraj, že „pochádza z miesta, kde ľudia miznú“. Speváčka priznala, že niektoré detaily uviedla až neskôr a jej výpoveď sa časom menila.

Combs, ktorý čelí piatim obvineniam vrátane obchodovania s ľuďmi a kupliarstva, vinu popiera. Ak bude uznaný vinným, hrozí mu 15 rokov až doživotie.

Hlavnou svedkyňou je Venturová, známa ako Cassie, ktorá ho obvinila z rokov zneužívania a znásilnenia. Súdny proces v New Yorku má trvať približne dva mesiace.

Na pozadí procesu sa začali objavovať fotografie, ktoré do istej miery podkopali úsilie obžaloby. Potvrdzujú totiž, že Venturová bola v istom období v dobrovoľnom sexuálnom vzťahu s Combsom.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Súd: Trumpova administratíva nezákonne odvolala vedenie Inštitútu mieru

Federálna sudkyňa Beryl Howellová v pondelok rozhodla, že administratíva Donalda Trumpa nezákonne odvolala členov predstavenstva amerického Inštitútu pre mier (USIP). Sudkyňa označila zásah za „hrubé uzurpovanie moci“ a prekročenie právomocí prezidenta.

Trumpova vláda odstránila v roku 2024 päť členov rady bez uvedenia dôvodu, pričom sa pokúsila prevziať kontrolu nad nezávislým štátom financovaným inštitútom, tvrdila sudkyňa.

V marci vyvrcholil spor fyzickým zásahom, keď zamestnanci zamkli budovu, aby zabránili vstupu predstaviteľov Úradu pre efektivitu vlády (DOGE). Polícia následne vyviedla celé vedenie, vrátane prezidenta inštitútu.

USIP bol zriadený Kongresom v roku 1984 s cieľom podporovať mierové riešenia konfliktov vo svete. Howellová kritizovala použitie sily a zastrašovania voči vedeniu a zamestnancom. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré zásah obhajovalo, sa môže odvolať.

Biely dom ani právnici neodvolaných členov rady sa k rozhodnutiu zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, sab)

Minúta  |  

WHO schválila globálnu pandemickú dohodu, hlasovanie iniciovalo Slovensko

Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v pondelok väčšinovo podporili prijatie globálnej pandemickej dohody. Rozhodnutie padlo po tom, ako Slovensko iniciovalo hlasovanie, čím ukončilo mesiace intenzívnych rokovaní a sporov medzi členskými krajinami.

Za zmluvu hlasovalo 124 z celkového počtu 196 členských štátov, len 11 sa zdržalo hlasovania. Okrem Slovenska sa zdržalo Poľsko, Izrael či Irán, pričom na prijatie bola potrebná len nadpolovičná väčšina - 83 hlasov.

Dohoda má za cieľ zlepšiť globálnu pripravenosť na budúce pandemické hrozby, posilniť výmenu dát, zabezpečiť „rovnomerný“ prístup k vakcínam a liekom a „stanoviť pravidlá“ pre rýchlu a koordinovanú reakciu na nové ochorenia.

Návrh sa stal predmetom politických debát, keď niektoré krajiny vyjadrili obavy z nadmerného zasahovania do národných právomocí. Z tohto dôvodu tiež americká administratíva oznámila svoje vystúpenie z WHO.

Slovenská výzva na hlasovanie tak prelomila patovú situáciu a WHO získala silný mandát na ďalší postup. Podrobnosti o dohode vrátane záväzkov členských štátov budú predstavené v najbližších dňoch.

Pandemická dohoda sa považuje za jeden z najambicióznejších projektov WHO od vypuknutia pandémie COVID-19, ktorá odhalila vážne nedostatky v globálnej zdravotnej koordinácii, tvrdí organizácia. Kritici dohody varujú pred možnosťou, že si WHO v prípade ďalšej pandémie uzurpuje rozhodovaciu právomoc ministerstiev zdravotníctva členských štátov.

(reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA umožnil Trumpovej administratíve ukončiť ochranu pre Venezuelčanov

Najvyšší súd Spojených štátov v pondelok vyhovel žiadosti vlády prezidenta Donalda Trumpa a zrušil rozhodnutie nižšieho súdu, ktoré blokovalo ukončenie dočasnej ochrany pre približne 350-tisíc Venezuelčanov v USA.

Opatrenie je súčasťou Trumpovej prísnej imigračnej politiky, ktorá má za cieľ urýchliť deportácie.

Program dočasného ochranného statusu (TPS) zaviedol ešte prezident Joe Biden ako humanitárne opatrenie pre ľudí údajne utekajúcich z krajín postihnutých vojnou či krízou.

Biden v januári pred odchodom z úradu predĺžil platnosť TPS pre Venezuelčanov do októbra 2026. Trumpova administratíva tento krok zrušila.

Liberálna sudkyňa Ketanji Brown Jacksonová ako jediná rozhodnutie kritizovala. Sudca Edward Chen predtým označil zrušenie ochrany za diskriminačné a založené na negatívnych stereotypoch.

Rozhodnutie vyvolalo obavy medzi migrantmi. „Sme bezbranní,“ vyhlásila María Rodriguezová, Venezuelčanka žijúca v USA. Organizácie na ochranu práv migrantov varujú pred masovými deportáciami a údajnými ekonomickými škodami.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.