Preskočiť na obsah
  |  

Maďarsko opúšťa Medzinárodný trestný súd, rozhodla vláda

Maďarský parlament v utorok schválil návrh podpredsedu vlády Zsolta Semjéna na vystúpenie krajiny z Medzinárodného trestného súdu (ICC). Návrh podporilo 134 poslancov, 37 bolo proti a sedem sa zdržalo.

Vláda tento krok avizovala už 3. apríla, keď šéf úradu vlády Gergely Gulyás vyhlásil, že ICC je síce úctyhodnou iniciatívou, no stal sa politickým orgánom. Podľa neho sú niektoré rozhodnutia súdu v posledných rokoch politicky motivované a zasahujú do nevyriešených konfliktov.

Poslanec Balázs Orbán uviedol, že takéto zásahy komplikujú mier a bránia trvalému riešeniu.

Rozhodnutie Maďarska vzbudilo pozornosť, keďže ide o prvú krajinu EÚ, ktorá sa rozhodla opustiť ICC, čím vyjadruje svoj nesúhlas s jeho súčasným smerovaním.

(tasr, lup)

  |  

Z Čierneho mora sa stáva ekologická zóna smrti, úrady mlčia o príčinách

V decembri 2024 došlo v Čiernom mori k havárii dvoch ruských tankerov Volgonefť 212 a 239, čo spôsobilo masívny únik mazutu. Do mora sa dostalo minimálne 9 200 ton tejto látky, niektoré zdroje hovoria o vyšších hodnotách.

Ekologická havária má závažné následky – hynú morské vtáky a delfíny, dobrovoľníci čistiaci pobrežie trpia kašľom, bolesťami orgánov a nervovými poruchami. Viacerí z nich zomreli a úrady uvádzajú ako príčinu srdcové zlyhanie.

Ruské úrady výsledky analýz nezverejnili, niektoré vzorky boli stratené alebo utajené. Ekológ Igor Škradjuk upozorňuje, že situácia je vážnejšia, ako sa oficiálne tvrdí.

Na morskom dne zostávajú tisíce ton mazutu vo vrakoch, ktoré môžu uniknúť pri zvýšení teploty vody.

Napriek zhoršenej situácii sa kúpanie zakázalo len na vybraných plážach, na Kryme sa sezóna plánuje normálne.

Systematické sledovanie zdravotného stavu obyvateľov a dobrovoľníkov sa podľa odborníkov nevykonáva.

(novinky, lup)

  |  

Prezident Taiwanu ponúka mier Číne, zároveň posilňuje obranu ostrova

Taiwanský prezident Lai Čching-te pri príležitosti ukončenia svojho prvého roku vo funkcii vyhlásil, že Taiwan túži po mieri a dialógu s Čínou, avšak zároveň musí posilňovať svoju obranu. Čína prezidenta označuje za separatistu a odmieta jeho ponuky na rozhovory.

Prezident zdôraznil, že mier je neoceniteľný, no nemožno mať ilúzie, a preto je obrana kľúčová. Ponúkol však spoluprácu, pokiaľ je založená na recipročnej dôstojnosti.

Lai oznámil aj zriadenie suverénneho investičného fondu na podporu technologickej ekonomiky, pričom podrobnosti neuviedol. Okrem politických výziev čelí Taiwan aj možným americkým clám, o ktorých sa však rokuje konštruktívne.

Prezident sa zúčastnil otvorenia veľtrhu Computex, kde sa stretol s partnermi spoločností Nvidia, Foxconn a Mediatek.

Minulý mesiac Čína uskutočnila vojenské cvičenia „Strait Thunder-2025A“ v okolí Taiwanu, čo nadväzuje na predchádzajúce manévre „Joint Sword“ z roku 2024. Za posledných 24 hodín Taiwan zaznamenal prítomnosť šiestich čínskych lietadiel a jedenástich lodí v blízkosti ostrova.

(reuters, lup)

  |  

V Bruseli sa rokuje o obrane EÚ, vojne na Ukrajine a sankciách proti Moskve

V Bruseli sa v utorok stretnú ministri obrany a zahraničných vecí krajín EÚ, aby rokovali o vojne na Ukrajine, obranných kapacitách Únie a napätí na Blízkom východe.

Očakáva sa schválenie 17. sankčného balíka voči Rusku, ktorý sa zameria najmä na tzv. ruskú tieňovú flotilu, používanú na obchádzanie sankcií, najmä pri vývoze ropy. Flotila je v zlom technickom stave a je podozrivá zo sabotáží v Baltskom mori.

Sankcie môžu zasiahnuť aj konkrétne osoby a firmy, ktoré pomáhajú Rusku vyhnúť sa obmedzeniam. Rokovania budú zahŕňať aj videohovor s ukrajinským ministrom zahraničia Andrijom Sybihom po neúspešných mierových rokovaniach v Turecku.

Ďalšími témami budú vývoj v Pásme Gazy a Sýrii.

Ministri obrany sa sústredia na posilnenie vojenskej pomoci Ukrajine a diskusiu o zlepšení obranných kapacít EÚ, vrátane návrhu na vytvorenie obranného fondu vo výške 150 miliárd eur.

Do Bruselu pravdepodobne pricestuje aj šéf NATO Mark Rutte.

(tasr, lup)

  |  

Harvard prichádza o 60 miliónov, Trump viní univerzitu z diskriminácie

Administratíva Donalda Trumpa zrušila Harvardskej univerzite federálne granty v hodnote 60 miliónov dolárov pre údajné pretrvávajúce prípady antisemitizmu a etnickej diskriminácie.

Tento krok je súčasťou širšej stratégie prezidenta zamerať sa na akademickú sféru, ktorú obviňuje z ľavicového extrémizmu.

V posledných týždňoch boli univerzite pozastavené granty a kontrakty v celkovej hodnote takmer 3 miliardy dolárov.

Harvard čelil kritike za prehliadanie incidentov spojených s propalestínskym študentským hnutím. Škola sa navyše nedávno vyrovnala so žalobou ortodoxného židovského študenta, ktorý poukazoval na nečinnosť univerzity voči antisemitizmu.

Inštitúcia tvrdí, že nemôže pokryť vzniknuté finančné straty a hľadá alternatívne zdroje financovania, pričom zároveň podala žalobu proti Trumpovej administratíve. Podobným obvineniam čelí aj Kolumbijská univerzita v New Yorku.

(tasr, lup)

  |  

USA spustili prvý let samodeportácie. Migranti dostali tisíc dolárov za návrat

Spojené štáty uskutočnili prvý „samodeportačný“ let v rámci nového programu dobrovoľného návratu pre nelegálnych migrantov. Z krajiny odletelo 64 osôb – 38 do Hondurasu a 26 do Kolumbie.

Americké Ministerstvo vnútornej bezpečnosti im zabezpečilo bezplatný let a poskytlo finančný príspevok vo výške tisíc dolárov. Migranti si zároveň zachovajú možnosť budúceho legálneho vstupu do USA.

Program s názvom „Projekt návrat domov“ vyzýva migrantov bez dokladov, aby dobrovoľne opustili krajinu namiesto čelenia pokutám, zadržaniu či nútenej deportácii, ktoré môžu viesť k trvalému zákazu návratu.

Ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noemová apelovala na migrantov, aby „prevzali kontrolu nad svojím odchodom“.

Program je považovaný za alternatívu k tvrdým opatreniam presadzovaným Donaldom Trumpom počas jeho kampane, ktoré však čelili odporu zo strany súdov.

Ide o snahu vlády vytvoriť humánnejší spôsob, ako riešiť problém nelegálnej migrácie bez nutnosti násilných zásahov či plošných deportácií.

(tasr, lup)