Preskočiť na obsah
  |  

Atentát na Fica: Slováci sú podľa prieskumu rozdelení, mnohí spochybňujú verziu štátu

Tomu, že pokus o atentát z mája 2024 spáchaný na premiéra Roberta Fica (Smer) zinscenovali, verí 11 percent ľudí, pochybnosti nemá 42 percent. O oficiálnej verzii, nie však o samotnej streľbe, má pochybnosti 34 percent opýtaných. Vyplýva to z prieskumu pre portál 360tka.

Atentátu neveria dve percentá voličov Smeru, štyri percentá podporovateľov Hlasu a z priaznivcov SNS nemá pochybnosti nikto.

Pri opozičných stranách sú percentá podstatne vyššie. Atentátu neverí 18 percent voličov SaS, 17 percent podporovateľov PS, šesť percent priaznivcov KDH a až 29 percent voličov hnutia Slovensko.

Prieskum zrealizovali medzi 12. a 18. májom na vzorke 1 000 respondentov.

Zo spáchania atentátu počas výjazdového rokovania vlády v Handlovej čelí obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku senior Juraj Cintula. Hrozí mu doživotný trest odňatia slobody.

Súdny proces by sa mal začať na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu 8. júla 2025.

(max)

  |  

Gary Lineker odchádza z BBC po kauze so symbolikou antisemitizmu

Gary Lineker, známy moderátor a bývalý futbalista, končí v BBC po tom, čo zdieľal video o sionizme so symbolom potkana – častým motívom antisemitizmu, uvádza portál Politico.

Lineker tvrdí, že si nevhodný symbol nevšimol a nemal v úmysle zdieľať nič urážlivé, no prijal zodpovednosť a rozhodol sa rezignovať. BBC uviedla, že „uznal chybu“ a po sezóne odíde.

Lineker bol známy svojím angažovaním sa v prospech Palestíncov, pričom izraelskú okupáciu označil za hlavnú príčinu súčasných problémov. V minulosti ho BBC dočasne suspendovala za porovnanie britskej migračnej politiky s nacistickým Nemeckom.

Hoci už v novembri ohlásil odchod z programu Match of the Day, očakávalo sa, že ostane aktívny v BBC až do MS 2026. Kontroverzia s videom však jeho pôsobenie v televízii definitívne ukončila. Posledný raz vystúpi na obrazovkách túto nedeľu.

(politico, lup)

  |  

Maďarsko opúšťa Medzinárodný trestný súd, rozhodla vláda

Maďarský parlament v utorok schválil návrh podpredsedu vlády Zsolta Semjéna na vystúpenie krajiny z Medzinárodného trestného súdu (ICC). Návrh podporilo 134 poslancov, 37 bolo proti a sedem sa zdržalo.

Vláda tento krok avizovala už 3. apríla, keď šéf úradu vlády Gergely Gulyás vyhlásil, že ICC je síce úctyhodnou iniciatívou, no stal sa politickým orgánom. Podľa neho sú niektoré rozhodnutia súdu v posledných rokoch politicky motivované a zasahujú do nevyriešených konfliktov.

Poslanec Balázs Orbán uviedol, že takéto zásahy komplikujú mier a bránia trvalému riešeniu.

Rozhodnutie Maďarska vzbudilo pozornosť, keďže ide o prvú krajinu EÚ, ktorá sa rozhodla opustiť ICC, čím vyjadruje svoj nesúhlas s jeho súčasným smerovaním.

(tasr, lup)

  |  

Z Čierneho mora sa stáva ekologická zóna smrti, úrady mlčia o príčinách

V decembri 2024 došlo v Čiernom mori k havárii dvoch ruských tankerov Volgonefť 212 a 239, čo spôsobilo masívny únik mazutu. Do mora sa dostalo minimálne 9 200 ton tejto látky, niektoré zdroje hovoria o vyšších hodnotách.

Ekologická havária má závažné následky – hynú morské vtáky a delfíny, dobrovoľníci čistiaci pobrežie trpia kašľom, bolesťami orgánov a nervovými poruchami. Viacerí z nich zomreli a úrady uvádzajú ako príčinu srdcové zlyhanie.

Ruské úrady výsledky analýz nezverejnili, niektoré vzorky boli stratené alebo utajené. Ekológ Igor Škradjuk upozorňuje, že situácia je vážnejšia, ako sa oficiálne tvrdí.

Na morskom dne zostávajú tisíce ton mazutu vo vrakoch, ktoré môžu uniknúť pri zvýšení teploty vody.

Napriek zhoršenej situácii sa kúpanie zakázalo len na vybraných plážach, na Kryme sa sezóna plánuje normálne.

Systematické sledovanie zdravotného stavu obyvateľov a dobrovoľníkov sa podľa odborníkov nevykonáva.

(novinky, lup)

  |  

Prezident Taiwanu ponúka mier Číne, zároveň posilňuje obranu ostrova

Taiwanský prezident Lai Čching-te pri príležitosti ukončenia svojho prvého roku vo funkcii vyhlásil, že Taiwan túži po mieri a dialógu s Čínou, avšak zároveň musí posilňovať svoju obranu. Čína prezidenta označuje za separatistu a odmieta jeho ponuky na rozhovory.

Prezident zdôraznil, že mier je neoceniteľný, no nemožno mať ilúzie, a preto je obrana kľúčová. Ponúkol však spoluprácu, pokiaľ je založená na recipročnej dôstojnosti.

Lai oznámil aj zriadenie suverénneho investičného fondu na podporu technologickej ekonomiky, pričom podrobnosti neuviedol. Okrem politických výziev čelí Taiwan aj možným americkým clám, o ktorých sa však rokuje konštruktívne.

Prezident sa zúčastnil otvorenia veľtrhu Computex, kde sa stretol s partnermi spoločností Nvidia, Foxconn a Mediatek.

Minulý mesiac Čína uskutočnila vojenské cvičenia „Strait Thunder-2025A“ v okolí Taiwanu, čo nadväzuje na predchádzajúce manévre „Joint Sword“ z roku 2024. Za posledných 24 hodín Taiwan zaznamenal prítomnosť šiestich čínskych lietadiel a jedenástich lodí v blízkosti ostrova.

(reuters, lup)

  |  

V Bruseli sa rokuje o obrane EÚ, vojne na Ukrajine a sankciách proti Moskve

V Bruseli sa v utorok stretnú ministri obrany a zahraničných vecí krajín EÚ, aby rokovali o vojne na Ukrajine, obranných kapacitách Únie a napätí na Blízkom východe.

Očakáva sa schválenie 17. sankčného balíka voči Rusku, ktorý sa zameria najmä na tzv. ruskú tieňovú flotilu, používanú na obchádzanie sankcií, najmä pri vývoze ropy. Flotila je v zlom technickom stave a je podozrivá zo sabotáží v Baltskom mori.

Sankcie môžu zasiahnuť aj konkrétne osoby a firmy, ktoré pomáhajú Rusku vyhnúť sa obmedzeniam. Rokovania budú zahŕňať aj videohovor s ukrajinským ministrom zahraničia Andrijom Sybihom po neúspešných mierových rokovaniach v Turecku.

Ďalšími témami budú vývoj v Pásme Gazy a Sýrii.

Ministri obrany sa sústredia na posilnenie vojenskej pomoci Ukrajine a diskusiu o zlepšení obranných kapacít EÚ, vrátane návrhu na vytvorenie obranného fondu vo výške 150 miliárd eur.

Do Bruselu pravdepodobne pricestuje aj šéf NATO Mark Rutte.

(tasr, lup)