Preskočiť na obsah
  |  

Opozícia žiada demisiu Šaška pre zmätky okolo pandemickej dohody WHO

Opozičné hnutie Slovensko a SaS vyzývajú ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) na podanie demisie. Argumentujú nejednoznačným postojom Slovenska k pandemickej dohode WHO.

Podľa opozičných predstaviteľov sa Slovensko zdržalo hlasovania napriek tomu, že minister Šaško pôvodne podporoval jej prijatie. Poslanec Gábor Grendel z hnutia Slovensko upozornil, že stanovisko ministra na rokovaní vlády odmietli, čo považuje za dôvod na politickú zodpovednosť.

Predseda SaS Branislav Gröhling označil situáciu za diplomatické fiasko a naznačil, že faktickým šéfom rezortu je splnomocnenec vlády na preverenie manažovania pandémie Peter Kotlár.

Igor Matovič poukázal aj na porušenie rokovacieho poriadku, podľa ktorého malo prísť k riadnemu rokovaniu, ak neexistovala jednohlasná zhoda.

Šaško reagoval, že zdržaním sa hlasovania sa vytvoril priestor na ďalšie rokovania.

Slovenský postoj podľa neho zodpovedal väčšinovému rozhodnutiu vlády a finálne stanovisko k dohode príde až po ukončení medzinárodných rokovaní v horizonte 12 až 18 mesiacov. Vtedy rozhodnú vláda, parlament a prezident.

(tasr, max)

  |  

Štát upraví životné minimum, rozhodne rast nákladov

Ministerstvo práce plánuje od 1. júla upraviť výšku životného minima na základe rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.

Úpravu vypočítajú pomocou koeficientu rastu životných nákladov, ktorý za obdobie od apríla 2024 do apríla 2025 dosiahol hodnotu 1,037.

Kým aktuálne je životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 273,99 eura mesačne, po navýšení by sa suma mala pohybovať okolo 284,13 eura.

Pre ďalšiu posudzovanú plnoletú osobu to bude približne 198,17 eura namiesto 191,14 eura a pre nezaopatrené dieťa okolo 129,74 eura z pôvodných 125,11 eura. Presné hodnoty budú známe po schválení návrhu.

Životné minimum slúži ako východiskový parameter pri určovaní nároku na viaceré sociálne dávky a príspevky, preto jeho každoročná valorizácia ovplyvňuje aj príjmy nízkopríjmových domácností.

(tasr, max)

  |  

Szijjártó žiada Brusel, aby nebránil mierovým rozhovorom o Ukrajine

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyzval Európsku úniu, aby prestala brániť mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou.

Reagoval tak na vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý po dvojhodinovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom oznámil začiatok rokovaní o prímerí. Szijjártó zdôraznil, že Maďarsko už tri roky presadzuje mier a čelí za to kritike zo strany Bruselu.

Trump označil rozhovor s Putinom za úspešný a dodal, že svet je vďaka nemu bezpečnejší. Putin rozhovor označil za úprimný a užitočný, pričom Rusko je podľa neho pripravené na spoluprácu s Ukrajinou na budúcej mierovej dohode.

Szijjártó apeloval na Úniu a kritických európskych politikov, aby neprekážali snahám o mier a priamo podporili rokovania, ktoré by mohli viesť k ukončeniu konfliktu.

(tasr, lup)

  |  

Slovensko odmieta tribunál pre zločin agresie proti Ukrajine, právnici sú znepokojení

Desiatky právnikov adresovali vláde Roberta Fica (Smer) slová, aby prehodnotila svoj postoj k ad hoc tribunálu na stíhanie zločinu agresie v kontexte vojny na Ukrajine.

Vo výzve spomenuli, že Slovensko a Maďarsko sa stávajú tými krajinami Európskej únie, ktoré odmietajú účasť na jeho vzniku.

Tento postoj podľa nich vyvoláva znepokojenie. Poukázali pritom na historickú zodpovednosť a potrebu budovať mier prostredníctvom nástrojov medzinárodného práva.

Pripomínajú 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny a úlohu Československa pri formovaní norimberských tribunálov, ktoré položili základy modernej medzinárodnej trestnej justície.

Zriadenie tribunálu by podľa nich naplnilo preventívnu aj spravodlivostnú funkciu a prispelo k odstrašeniu ďalších agresorov.

Obete zločinov podľa medzinárodného práva, vrátane zločinu agresie, majú právo na vypočutie, odškodnenie a historickú pravdu. Odmietnutie Slovenska participovať na tomto procese sa preto javí ako rozporuplné vo svetle jeho deklarovanej podpory mieru a dodržiavania medzinárodného práva.

(max)

  |  

Konštruktér ruských rakiet Iskander zomrel po páde zo schodov, kopol ho sused

Vladimir Nedošivin, významný ruský inžinier a konštruktér balistických rakiet Iskander, zomrel po incidente počas osláv Dňa víťazstva v ruskom meste Kolomna, uvádza portál Aktuálně.

Sedemdesiatštyriročný dôchodca sa počas osláv údajne vymočil na chodbe paneláku, čo rozčúlilo 32-ročného nájomníka Anatolija Kolobajceva. Ten ho kopol tak silno, že Nedošivin spadol zo schodov a utrpel vážne zranenia, ktorým po niekoľkých dňoch v nemocnici podľahol.

Prípad pôsobí ako nešťastná náhoda, no pripomína sériu nevysvetlených úmrtí ruských elít a vysokopostavených predstaviteľov od začiatku invázie na Ukrajinu.

Mnohé z nich zomreli po pádoch z výšky či náhlych ochoreniach – vrátane šéfa ropnej spoločnosti Ravilova Maganova, manažéra Dmitrija Pawochku či kritika režimu Pjotra Kučerenka.

Iskander, na ktorom sa Nedošivin podieľal, je jednou z hlavných zbraní ruskej armády nasadených od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. Systém má dolet do 500 km a vo výzbroji je od roku 2010.

(aktualne.cz, lup)

  |  

Americkí lekári vykonali historicky prvú transplantáciu močového mechúra

Americkí chirurgovia z UCLA v Los Angeles vykonali prvú transplantáciu močového mechúra na svete.

Pacientom bol 41-ročný Oscar Larrainzar, ktorý roky podstupoval dialýzu po odstránení močového mechúra a obličiek v dôsledku rakoviny. Počas osemhodinovej operácie dostal od jedného darcu nový močový mechúr aj obličku.

Chirurgovia najskôr transplantovali obličku, potom močový mechúr a prepojili ich vlastnou technikou. Podľa jedného z lekárov sa funkcia obličiek okamžite zlepšila a pacient po zákroku nepotreboval dialýzu.

Operácia predstavuje prelom v liečbe ľudí s poškodeným močovým mechúrom, keďže doteraz využívali iba dočasné riešenia, ako umelé rekonštrukcie alebo stomické vaky. Tie však so sebou nesú početné riziká.

Vývoj novej chirurgickej techniky trval viac ako štyri roky a transplantácia je súčasťou klinickej štúdie, ktorá má posúdiť jej prínosy a riziká.

(tasr, lup)