Preskočiť na obsah
  |  

Zamestnávatelia navrhujú zrušiť trináste dôchodky a vlaky zadarmo

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR vyzýva vládu na dôslednú konsolidáciu verejných financií, ktorá by mala začať znížením výdavkov na vlastnú prevádzku.

Navrhuje zrušenie viacerých plošných opatrení, ako sú trináste dôchodky, dotované obedy či bezplatná vlaková doprava. Tieto výdavky podľa nej významne zaťažujú rozpočet bez zodpovedajúceho efektu.

Cieľom návrhov je znížiť deficit bez potreby zvyšovať daňové zaťaženie a zároveň ochrániť konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia. Asociácia navrhuje aj štrukturálne zmeny v rámci verejnej správy, vrátane zrušenia alebo zlúčenia ministerstiev, inštitútov a príspevkových organizácií.

V oblasti sociálnej politiky odporúča zaviesť systém postupného znižovania dávky v nezamestnanosti po treťom mesiaci. V energetike zase presadzuje prechod od plošnej podpory k adresnej pomoci.

Podľa asociácie iba cielená a efektívna pomoc zabezpečí spravodlivé využívanie verejných zdrojov a zníži tlak na verejné financie. Zároveň upozorňuje na dôležitosť šetrenia aj formou zrušenia jedného štátneho sviatku.

(tasr, max)

  |  

Kremeľ odmieta termíny na mierové memorandum

Kremeľ neplánuje stanoviť žiadny termín na prípravu mierového memoranda s Ukrajinou, uviedol podľa agentúry TASS hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Zdôraznil, že proces bude náročný a kľúčové sú detaily, pričom cieľom Moskvy je odstrániť príčiny konfliktu.

Ukrajinský prezident Zelenskyj potvrdil ochotu Kyjeva podpísať memorandum a uviedol, že čaká na návrh Moskvy. Ďalšie rokovania by sa mohli uskutočniť vo Vatikáne, Istanbule alebo Švajčiarsku za účasti USA, EÚ a Spojeného kráľovstva.

Putin navrhol podpis memoranda po telefonáte s Trumpom, ktorý neuspel v snahe dosiahnuť okamžité prímerie. Dokument má obsahovať zásady mierového urovnania a podmienky prímeria. Prvé rokovania po troch rokoch sa konali 16. mája v Istanbule. Dohodli sa aj na výmene tisíc zajatcov z každej strany.

Ruská delegácia však žiada odovzdanie okupovaných oblastí a vyjadrila ochotu bojovať „navždy“. Putin údajne verí, že Rusko do konca roka získa úplnú kontrolu nad štyrmi ukrajinskými regiónmi.

(tass, bloomberg, lup)

  |  

Súd rozhodol: Mafiánsky bos Černák si bude musieť na slobodu ešte počkať

Konanie o návrhu na podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka odročili na neurčito. Senát Okresného súdu Trnava sa bude oboznamovať s návrhmi procesných strán na doplnenie dokazovania.

Rozhodovanie o podmienečnom prepustení Černáka, ktorý je za mrežami už vyše 26 rokov, sa konalo v utorok v priestoroch leopoldovskej väznice.

Na doživotie odsúdený mafiánsky bos za niekoľko vrážd bol na verejnom zasadnutí osobne prítomný.

Súd v utorok skúmal nové dôkazné návrhy zo strany Černáka aj prokuratúry. Jedným z kľúčových bodov bol aj výsluch riaditeľky občianskeho združenia Reštart–nový život, ktoré predložilo návrh na jeho podmienečné prepustenie. Združenie sa venuje resocializácii väzňov.

Doživotný trest si vo väzniciach na Slovensku odpykáva viac ako 50 osôb.

(tasr, max)

  |  

Opozícia žiada demisiu Šaška pre zmätky okolo pandemickej dohody WHO

Opozičné hnutie Slovensko a SaS vyzývajú ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) na podanie demisie. Argumentujú nejednoznačným postojom Slovenska k pandemickej dohode WHO.

Podľa opozičných predstaviteľov sa Slovensko zdržalo hlasovania napriek tomu, že minister Šaško pôvodne podporoval jej prijatie. Poslanec Gábor Grendel z hnutia Slovensko upozornil, že stanovisko ministra na rokovaní vlády odmietli, čo považuje za dôvod na politickú zodpovednosť.

Predseda SaS Branislav Gröhling označil situáciu za diplomatické fiasko a naznačil, že faktickým šéfom rezortu je splnomocnenec vlády na preverenie manažovania pandémie Peter Kotlár.

Igor Matovič poukázal aj na porušenie rokovacieho poriadku, podľa ktorého malo prísť k riadnemu rokovaniu, ak neexistovala jednohlasná zhoda.

Šaško reagoval, že zdržaním sa hlasovania sa vytvoril priestor na ďalšie rokovania.

Slovenský postoj podľa neho zodpovedal väčšinovému rozhodnutiu vlády a finálne stanovisko k dohode príde až po ukončení medzinárodných rokovaní v horizonte 12 až 18 mesiacov. Vtedy rozhodnú vláda, parlament a prezident.

(tasr, max)

  |  

Štát upraví životné minimum, rozhodne rast nákladov

Ministerstvo práce plánuje od 1. júla upraviť výšku životného minima na základe rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.

Úpravu vypočítajú pomocou koeficientu rastu životných nákladov, ktorý za obdobie od apríla 2024 do apríla 2025 dosiahol hodnotu 1,037.

Kým aktuálne je životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 273,99 eura mesačne, po navýšení by sa suma mala pohybovať okolo 284,13 eura.

Pre ďalšiu posudzovanú plnoletú osobu to bude približne 198,17 eura namiesto 191,14 eura a pre nezaopatrené dieťa okolo 129,74 eura z pôvodných 125,11 eura. Presné hodnoty budú známe po schválení návrhu.

Životné minimum slúži ako východiskový parameter pri určovaní nároku na viaceré sociálne dávky a príspevky, preto jeho každoročná valorizácia ovplyvňuje aj príjmy nízkopríjmových domácností.

(tasr, max)

  |  

Szijjártó žiada Brusel, aby nebránil mierovým rozhovorom o Ukrajine

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyzval Európsku úniu, aby prestala brániť mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou.

Reagoval tak na vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý po dvojhodinovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom oznámil začiatok rokovaní o prímerí. Szijjártó zdôraznil, že Maďarsko už tri roky presadzuje mier a čelí za to kritike zo strany Bruselu.

Trump označil rozhovor s Putinom za úspešný a dodal, že svet je vďaka nemu bezpečnejší. Putin rozhovor označil za úprimný a užitočný, pričom Rusko je podľa neho pripravené na spoluprácu s Ukrajinou na budúcej mierovej dohode.

Szijjártó apeloval na Úniu a kritických európskych politikov, aby neprekážali snahám o mier a priamo podporili rokovania, ktoré by mohli viesť k ukončeniu konfliktu.

(tasr, lup)