Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slintačka a krívačka ustúpila, platnosť opatrení sa zúži na ohniská

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok oznámil ukončenie kontrol na hraniciach s Maďarskom, Rakúskom a Českom od utorkovej polnoci, ktoré boli zavedené pre výskyt slintačky a krívačky (SLAK). Hranice budú bez obmedzení, odstránia sa aj všetky prekážky a značenia.

Epidemická situácia sa podľa hlavného veterinára Martina Chudého stabilizovala, preto Ústredný krízový štáb ukončil činnosť. Do 31. mája však zostanú platné mimoriadne opatrenia v zasiahnutých oblastiach kvôli dekontaminácii.

Od stredy začnú platiť núdzové opatrenia vrátane dezinfekcie vozidiel a registrácie pohybu osôb v zasiahnutých lokalitách. Zvieratá budú môcť byť premiestňované, no budú podliehať kontrolám. Slovensko zostáva rozdelené na bývalú infikovanú a čistú zónu.

V infikovaných oblastiach sa bude pokračovať v odberoch vzoriek a klinických prehliadkach. Otvoria sa aj zoologické záhrady.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Systém výnimiek na lieky podľa ombudsmana porušuje práva pacientov, Fico sľubuje riešenie

Premiér Robert Fico (Smer) diskutoval s verejným ochrancom práv Róbertom Dobrovodským o zlepšení prístupu pacientov k liekom schvaľovaným na výnimku.

Dobrovodský premiéra informoval, že podal návrh na Ústavný súd SR s cieľom preskúmať ústavnosť súčasnej právnej úpravy, ktorá upravuje postup zdravotných poisťovní pri rozhodovaní o týchto liekoch.

Súčasné pravidlá totiž podľa ombudsmana porušujú základné ľudské práva, pretože pacienti nemajú garantovaný rovný prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti.

Navrhuje preto úpravu legislatívy tak, aby poisťovne mali jasne stanovené podmienky pre schvaľovanie liekov na výnimku, čím by sa predišlo nejednotnému a netransparentnému rozhodovaniu.

Premiér označil tému za závažnú a dodal, že je pripravený rokovať so všetkými zainteresovanými inštitúciami. O ďalšom postupe by mali diskutovať za okrúhlym stolom, ktorý Dobrovodský zvolal na 22. mája.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brusel chce znížiť migráciu, azyl navrhuje zamietnuť aj bez osobnej väzby

Európska komisia v utorok predstavila nový návrh migračnej politiky, ktorého cieľom je znížiť počet prisťahovalcov v Európskej únii. Návrh rozširuje definíciu „bezpečných tretích krajín“, do ktorých by bolo možné vyhosťovať neúspešných žiadateľov o azyl.

Zatiaľ čo doteraz bolo potrebné preukázať osobnú väzbu na túto krajinu, nový návrh umožňuje zamietnuť žiadosť o azyl aj v prípade, že žiadateľ len prešiel cez danú krajinu na ceste do Únie – za predpokladu, že medzi EÚ a danou krajinou existuje príslušná dohoda.

Podľa komisára Európskej únie pre vnútorné veci a migráciu Magnusa Brunnera ide o „praktický nástroj“ na lepšie zvládanie azylového systému.

Kritici však varujú, že návrh výrazne zníži štandardy ochrany a vystaví migrantov nebezpečenstvu. Sarah Chanderová z organizácie Equinox označila plán za cynický a obvinila Úniu z prekrúcania pojmu bezpečnosti na naplnenie represívnych cieľov.

Návrh zatiaľ nie je platný – musia ho ešte schváliť Európsky parlament a členské štáty.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Pakistan a India stiahnu vojská do mierových pozícií

Pakistan a India sa dohodli na stiahnutí vojsk späť do mierových pozícií do konca mája, informovali agentúry AFP a DPA pakistanské orgány. Ide o ďalší krok v snahe zmierniť vzájomné napätie, ktoré spôsobil aprílový útok ozbrojencov na turistov v rozdelenom regióne Kašmír.

„Jednotky budú do konca mája stiahnuté na svoje pozície spred konfliktu,“ uviedol pre AFP anonymný pakistanský predstaviteľ. Podľa neho sa obe strany tiež dohodli na postupnom stiahnutí ďalších jednotiek a zbraní rozmiestnených najmä na silne militarizovanej de facto hranici v Kašmíre, známej ako línia kontroly.

„Všetky tieto kroky mali byť pôvodne prijaté do 10 dní, ale drobné problémy spôsobili oneskorenie,“ dodal pakistanský predstaviteľ.

Aprílový útok v Kašmíre si vyžiadal 26 prevažne indických obetí. Naí Dillí z neho obvinilo Pakistan, ktorý to však popiera. Odvtedy na seba obe krajiny opakovane útočili raketami, dronmi aj delostreleckou paľbou. Konflikt si vyžiadal viac ako 70 mŕtvych.

Americký prezident Donald Trump 10. mája oznámil, že obe strany sa po rozhovoroch sprostredkovaných Spojenými štátmi dohodli na „okamžitom a úplnom prímerí“, ktoré platí dodnes.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kuciakova vražda sa vracia na ŠTS, rozhodovať bude nový senát

Najvyšší súd SR v utorok zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbice Martiny Kušnírovej voči obžalovaným Marianovi Kočnerovi a spol.

Dôvodom zrušenia rozsudku boli nejasnosti v skutkových zisteniach, neúplné vykonanie dôkazov a nezohľadnenie všetkých významných okolností prípadu.

Senát Najvyššieho súdu vec vrátil späť na ŠTS, pričom ju má tentoraz prejednať iný senát, keďže ten pôvodný nerešpektoval predchádzajúce záväzné pokyny Najvyššieho súdu. Rozhodnutie prijali pomerom hlasov 2:1.

V máji 2023 ŠTS oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby v prípade objednávky Kuciakovej vraždy a v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Alenu Zsuzsovú uznal súd za vinnú a vymeral jej 25-ročný trest.

V prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku a prokurátora Petra Šufliarskeho súd uznal za vinného aj Dušana Kracinu. Obžalovaného Darka Dragića oslobodil.

V prípade vraždy Kuciaka sú doteraz právoplatne odsúdení vykonávatelia – Miroslav Marček a Tomáš Szabó na 25 rokov, Zoltán Andruskó na 15 rokov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Londýn trestá Izrael: Rokovania končia, osadníci čelia sankciám

Británia pozastavila rokovania o obchodnej dohode s Izraelom a predvolala izraelského veľvyslanca v Londýne. Tieto kroky sú reakciou na rozhodnutie izraelskej vlády rozšíriť ofenzívu v Pásme Gazy.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy oznámil, že Londýn zároveň uvalil sankcie na izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu, ktorých považuje za zodpovedných za zhoršovanie napätia v regióne.

Rozhodnutie Británie prišlo krátko po spoločnom vyhlásení lídrov Spojeného kráľovstva, Francúzska a Kanady.

Premiér Keir Starmer, prezident Emmanuel Macron a premiér Mark Carney v pondelok ostro kritizovali Izrael za jeho postup voči civilistom v Gaze a vyjadrili obavy z možného masového presídľovania obyvateľstva. Varovali tiež pred prijatím konkrétnych opatrení vrátane sankcií.

V reakcii izraelský premiér Benjamin Netanjahu obvinil západných lídrov, že svojimi vyhláseniami podporujú militantné hnutie Hamas a oslabujú postavenie Izraela v konflikte.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.