Preskočiť na obsah
  |  

EÚ chce spoplatniť malé balíky z Číny, poplatok by mohol byť okolo 2 eur

Európska komisia pripravuje návrh na zavedenie jednotného poplatku za každú malú zásielku doručenú do EÚ, najmä z krajín ako Čína.

Iniciatíva reaguje na rastúci počet zásielok – ročne ich colné úrady evidujú až 4,6 miliardy, čo spôsobuje administratívne preťaženie.

Hoci návrh zatiaľ neuvádza presnú sumu, denník Financial Times uvádza, že by mohlo ísť o približne 2 eurá za balík.

Cieľom je zefektívniť colné spracovanie a posilniť kontrolu nad importom. Čína reagovala výzvou na zachovanie otvoreného a spravodlivého obchodného prostredia.

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning uviedla, že vytváranie otvoreného a inkluzívneho obchodného systému je v záujme všetkých strán.

Čína dúfa, že EÚ dodrží záväzky voči voľnému obchodu a nebude diskriminovať čínske firmy.

Tento návrh môže ovplyvniť obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou, ktoré sú už teraz napäté v dôsledku rôznych regulačných opatrení a výziev týkajúcich sa čínskeho vývozu lacného tovaru.

(reuters, red)

  |  

Kremeľ: Rusko bude brániť svoje lode v Baltskom mori všetkými prostriedkami

Po neúspešnom pokuse Estónska zadržať tanker smerujúci z Ruska cez Baltské more, ktorý mal obchádzať západné sankcie, Rusko varovalo, že je pripravené chrániť svoje lode všetkými dostupnými prostriedkami.

Incident sprevádzalo aj krátke narušenie vzdušného priestoru NATO ruským lietadlom.

Následne Rusko zadržalo grécku ropnú loď, ktorá predtým vyplávala z estónskeho prístavu.

Plavidlo bolo neskôr prepustené, no vyvolalo obavy z ohrozenia lodnej dopravy v Balte.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil zásah Estónska za pokus o pirátstvo a uviedol, že Moskva má na výber širokú škálu reakcií v súlade s medzinárodným právom.

Ruské ministerstvo zahraničia obvinilo NATO z agresivity, ktorá podľa neho narúša slobodu navigácie v strategicky dôležitom regióne.

Situácia prispela k zvýšeniu napätia medzi Ruskom a členskými štátmi EÚ a NATO.

(reuters, lup)





  |  

Pápež Lev apeluje na Izrael, aby ukončil blokádu a pomohol civilistom v Gaze

Pápež Lev XIV. vyzval Izrael na umožnenie vstupu humanitárnej pomoci do Gazy a ukončenie bojov, ktoré najviac zasahujú zraniteľných civilistov.

Vo svojom zopakoval výzvu na prímerie a zdôraznil potrebu pomoci deťom, starým a chorým ľuďom.

Lev XIV., zvolený 8. mája po smrti Františka, pokračuje v kritickom postoji Vatikánu voči izraelskej vojenskej kampani. František pred smrťou označil situáciu v Gaze za hanebnú a naznačil možné znaky genocídy.

Izrael po 11-týždňovej blokáde prisľúbil umožniť pomoc do Gazy, no OSN uvádza, že k distribúcii zatiaľ nedošlo.

Herzogova účasť na Leovej inaugurácii a prítomnosť židovskej delegácie môžu naznačovať snahu o zlepšenie vzťahov po napätom období pod Františkom.

Hoci nový pápež zatiaľ nekomentoval vojnu na Ukrajine, americký exprezident Donald Trump tvrdí, že Lev XIV. má záujem o sprostredkovanie mierových rokovaní.

(reuters, lup)

  |  

Košického expolicajta v prípade zabitia muža odsúdili na osemročný trest

Košický mestský súd vyniesol rozsudok v prípade zabitia muža bez domova prichyteného pri krádeži v obchodnom dome v Košiciach z novembra minulého roka.

Vtedajšieho policajta Mareka Á. odsúdil za obzvlášť závažný zločin zabitia na osemročný trest odňatia slobody.

Jeho bývalého kolegu Olivera I. odsúdil za zneužitie právomoci verejného činiteľa na podmienečný trest v trvaní dvoch rokov a ôsmich mesiacov so skúšobnou dobou troch rokov.

Obaja z Policajného zboru už prepustení príslušníci pred súdom priznali svoju vinu.

Incident sa stal 5. novembra 2024 v sanitárnej miestnosti v mestskej časti Nad jazerom.

Podľa obžaloby policajt Marek Á. muža viackrát udrel päsťou do hlavy, čo viedlo k vážnemu vnútrolebečnému krvácaniu. 

Druhý policajt, Oliver I., ho udrel raz otvorenou rukou. Muž na druhý deň v nemocnici zomrel na následky ťažkého opuchu mozgu.

(tasr, red)

  |  

Gröhling: Milióny z Pôdohospodárskej platobnej agentúry išli na haciendy, Takáč to musí vysvetliť

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) iniciuje zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR k dotáciám na podporu turizmu vyplácaným cez Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA).

Podľa SaS existujú vážne podozrenia z netransparentného využitia miliónov eur, ktoré namiesto pomoci poľnohospodárom smerovali na výstavbu súkromných penziónov a haciend.

Predseda strany Branislav Gröhling upozornil, že nejde len o medializovaný prípad dotácie vo výške 1,8 milióna eur, ale aj o ďalších päť projektov za vyše 5,5 milióna eur.

Vláda a minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) podľa SaS nemajú záujem tieto podozrenia vyšetrovať. Minister Takáč obvinenia odmietol a tvrdí, že kontroly prebiehajú.

SaS reagovala na odmietnutie poslaneckého prieskumu na PPA koaličnými poslancami rozhodnutím zvolať mimoriadne rokovanie parlamentu, na ktorom bude musieť Takáč situáciu vysvetliť.

Liberáli zdôraznili, že ide o vážne zlyhanie v čerpaní eurofondov a že budú brániť každé euro daňových poplatníkov.

(tasr, red)

  |  

Matovič: Fico chce siahnuť na úspory občanov, aby sa vyhol skutočnému šetreniu

Premiér Robert Fico podľa opozície plánuje otvoriť druhý dôchodkový pilier s cieľom získať financie na konsolidáciu verejných financií.

Na tlačovej konferencii to uviedli opoziční poslanci Igor Matovič a Július Jakab z hnutia Slovensko.

Upozornili, že ak by sa zopakoval scenár z roku 2015, z druhého piliera by mohlo odísť 210 000 sporiteľov a preniesť sa by mohlo až 1,4 miliardy eur úspor do Sociálnej poisťovne.

Táto suma by pokryla väčšinu konsolidačného cieľa vlády na rok 2026 vo výške 1,7 miliardy eur.

Matovič tvrdí, že vláda plánuje uskutočniť reálne opatrenia len v hodnote 300 miliónov eur, zvyšok by mal pochádzať práve z úspor občanov.

Fico by sa tak podľa opozície vyhol skutočným šetriacim opatreniam a preniesol zodpovednosť na ďalšiu vládu.

Kritika prichádza aj v súvislosti so záväzkom voči Európskej komisii, podľa ktorého má Slovensko do roku 2027 ušetriť 3,1 miliardy eur.

Reakcia premiéra Roberta Fica nie je ešte známa.

(tasr, red)