Preskočiť na obsah
  |  

Medvedicu v okrese Martin zastrelili, stratila plachosť

Zásahový tím Štátnej ochrany prírody uspal a usmrtil medveďa, ktorý nezvratne stratil plachosť. Pohyboval sa v okolí obce Belá-Dulice v okrese Martin.

TASR o tom dnes informovali z odboru komunikácie ministerstva životného prostredia.

Približne štvorročná medvedica navštevovala osídlené oblasti od júna 2020. Zásahový tím odvtedy urobil 44 výjazdov a pokúšal sa zviera odohnať. Pri stretnutí s človekom medveď nejavil známky plachosti, zámerne sa približoval, bránil si potravu z odpadových nádob. "Neznepokojilo ho plašenie svetlom, zvukom, poplašnými výstrelmi, pyrotechnikou či paintballovým strelivom. O krátky čas sa do lokality opätovne vrátil. Príčinou synantropizácie medveďa boli pôvodne nezabezpečené odpadové nádoby. Zásahový tím preto pod dozorom veterinárneho lekára zviera uspal a usmrtil," konkretizovali z envirorezortu.

Eutanáziu zvieraťa považujú ochranári zo Štátnej ochrany prírody za najkrajnejšie riešenie. Pristupujú k nemu len vtedy, keď sa preukáže strata plachosti a rizikové správanie. Zviera pre jeho rizikové správanie nebolo vhodné premiestniť do inej lokality.

(tasr)

  |  

Prieskum: Hlas so Smerom by mali viac poslancov ako súčasná koalícia

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v júli, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 20,8 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončila strana SaS s podporou 13,8 percenta. Tretia by bola strana Smer-SD s 10,9 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO na vzorke 1000 respondentov.

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie OĽANO s 8,8 percenta, Progresívne Slovensko s 8,4 percenta a Sme rodina so ziskom 7,8 percenta hlasov. Hranicu päť percent by prekročilo aj KDH so 6,2 percenta.

Do Národnej rady SR by sa nedostala Aliancia (4,3 percenta), Republika (3,8 percenta) ani ĽSNS (3,5 percenta). Pred jej bránami by zostala aj SNS so ziskom 3,4 percenta a strana Za ľudí s 3,1 percenta. Dobrá voľba a Spolu by podľa prieskumu získali zhodne po 1,9 percenta.

Hlas-SD by podľa týchto výsledkov získal 41 postov v parlamente, SaS 27 a Smer-SD 21 poslancov. OĽANO a Progresívne Slovensko by mali po 17 kresiel, Sme rodina by získalo 15 mandátov a KDH 12.

Prieskum sa konal od 6. do 12. júla formou telefonického dopytovania. Prieskum nemal objednávateľa, realizoval sa na náklady agentúry AKO v rámci multitematického zberu dát.

(tasr)

  |  

Referendum: Verím, že Kollár si nepostaví hlavu, vraví Heger

Premiér Eduard Heger chce o prípadných zmenách Ústavy SR diskutovať, verí, že si predseda parlamentu Boris Kollár "nepostaví hlavu". Referendum o predčasných voľbách, ktoré chcela iniciovať opozícia, je podľa neho dôkazom jej strachu z očisty.

"Ja veci riešim, budem diskutovať. Verím, že si hlavu nepostaví, že budeme mať súdnosť. Ústavný súd sa jasne vyjadril, sú tu nejaké možnosti, parlament má nejaké pravidlá, na základe ktorých môže predkladať a rokovať," reagoval premiér na otázku novinárov, ako bude postupovať, ak si Kollár "postaví hlavu" a bude chcieť v parlamente podporiť zmenu ústavy.

Opozícia chcela referendom podľa Hegera dosiahnuť svoj návrat k moci. "Politici, ktorí iniciovali referendum, teda opozícia, to robia len preto, aby sa dostali k moci a zastavili očistu polície, súdnictva a prokuratúry," zopakoval.

Otázkou zmeny ústavy a diskusie o referende by sa mala zaoberať aj pondelková koaličná rada. Partneri by mali riešiť aj tému preplácania testov na nový koronavírus.

Kollár minulý týždeň avizoval, že chce na mimoriadnej júlovej schôdzi cez procedurálny návrh presadiť zmenu legislatívy, ktorá by umožnila vyhlásiť referendum. Podľa hovorkyne Michaely Jurcovej zvažuje legislatívne možnosti a návrh chce predložiť čo najskôr. Ešte v júni poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli opozičný návrh zmeny ústavy k téme referenda. Viacerí poslanci preto hovoria, že podľa rokovacieho poriadku sa môže návrh v tej istej veci podať až o šesť mesiacov.

Strana Za ľudí nevidí dôvod na zmenu ústavy. Hovorí, že ústava nie je trhací kalendár a jej zmeny nemôžu slúžiť na presadzovanie politických cieľov niektorých politikov. SaS považuje otázku za predčasnú, keďže podobný návrh z dielne opozície nedávno parlament odmietol.

Ústavný súd SR minulý týždeň rozhodol, že referendová otázka o skrátení volebného obdobia NR SR je protiústavná. Prezidentka Zuzana Čaputová na to reagovala tým, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by NR SR rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie.

(tasr)

  |  

Stav na Haiti je po vražde prezidenta vážny, gangy vyzývajú na rebéliu

Prezidenta Jovenela Moiseho zavraždili minulú stredu. Šéf jedného z najmocnejších gangov na Haiti vyzval nielen svojich ľudí, ale celý štát, aby sa zmocnili ulíc.

Bezpečnostné zložky na Haiti ešte do konca týždňa zastrelili štyroch členov komanda, ktoré z vraždy prezidenta podozrievajú. Ťažké zranenia pri útoku utrpela aj haitská prvá dáma, ktorá už je v nemocnici v americkom Miami.

Agentúra Reuters informovala, že šéf miestneho zoskupenia gangov G9 Jimmy Cherizier považuje Moiseho vraždu za výsledok domáceho a medzinárodného komplotu proti haitskému ľudu

„Vyzývame všetky naše skupiny, aby sa mobilizovali,“ povedal Cherizier. Miestne gangy sú silné najmä v hlavnom meste. Podľa Cheriziera prišiel čas, aby si ľud vzal späť krajinu, ktorú im vzali "veľkí magnáti", podnikatelia sýrskeho a libanonského pôvodu, ktorí kontrolujú časť miestnej ekonomiky.

Reuters upozorňuje, že miestna polícia nie je schopná potlačiť aktivity miestnych gangov, zločinecké skupiny majú často lepšie technologické vybavenie ako bezpečnostné zložky. Cherizier, ktorý sám seba prezentuje ako vodcu miestnych malých komunít, chce vyvolať revolúciu proti politickým a ekonomickým elitám. Cherizier chce suplovať nedostatky štátu, no ľudskoprávne organizácie ho považujú za zločinca, ktorý sa dopustil násilia a zrejme aj vrážd.

Haitský minister pre voľby Mathias Pierre požiadal USA o vojenskú pomoc. „Nechceme vojenskú okupáciu krajiny, ale žiadame o menšie vojenské oddiely, ktoré by nám pomohli,“ uviedol.

Okolo smrti prezidenta Moiseho panuje stále veľa nezodpovedaných otázok. Nie je jasné, ako sa útočníci dostali do jeho sídla, otázny je motív vraždy. Podľa miestnych úradov má útok na svedomí komando 26 Kolumbijcov a dvoch Američanov haitského pôvodu. Štyroch z nich polícia zabila, takmer dve desiatky zadržala, ďalší sú na úteku. Zatknutí Kolumbijci vypovedali, že boli najatí bezpečnostnou agentúrou, ktorá sídli v Miami. Rodiny dvoch zabitých mužov tvrdia, že boli zamestnaní ako strážcovia vysoko postavených osobností.

  |  

Rakúsky kancelár bude otcom. Dieťa čaká s dlhoročnou partnerkou

Rakúsky ľudovecký kancelár Sebastian Kurz a jeho družka Susanne Thierová čakajú prvé dieťa. Podľa agentúry DPA by sa malo narodiť koncom novembra alebo začiatkom decembra.

Tridsaťštyriročný politik strany ÖVP v sobotu oznámil, že jeho partnerka je tehotná. „Sme prešťastní a vďační, že čoskoro budeme v trojici,“ napísal Kurz na sociálne siete. „Čaká nás prekrásna spoločná úloha, ktorú veľmi radostne očakávame,“ napísal Kurz, ktorý zároveň požiadal o rešpekt k ich súkromiu.

Kurz a Thierová tvoria dvojicu ešte zo školských čas. Thierová pracuje na rakúskom ministerstve financií.

  |  

Tanec okolo Marshallovho plánu. Osud Československa spečatil už júl 1947 (podcast)

Komunistickému prevratu vo februári 1948 pripravil pôdu sovietsky zásah do osudov Československa o sedem a pol mesiaca skôr.

Marshallov plán z leta 1947 bol programom pomoci štátom povojnovej Európy. Spojené štáty americké ním hodlali rozbehnúť ekonomiku na starom kontinente, rozprúdiť vzájomný obchod a pomôcť tak sebe i Európe.

Plán mal politický rozmer. V oblastiach nevykryštalizovaných povojnových sfér vplyvu mal zabrániť územnému posilneniu Sovietskeho zväzu a jeho prenikaniu na západ a juh Európy. Z tohto pohľadu bol antikomunistický.

Československo sa zahraničnou politikou pripútalo k Sovietskemu zväzu, ale ekonomickou orientáciou patrilo stále k Západu, zdôrazňuje historik Slavomír Michálek. Navyše v roku 1947 nutne potrebovalo pôžičky a suroviny, aby rozbehlo ekonomiku. Marshallov plán takúto pomoc ponúkal.

Sovietsky zväz však zakročil. Hoci sa československá vláda podujala odcestovať do Paríža a zapojiť do diskusie o poskytnutí americkej pomoci, Stalin povedal rázne nie. Šéfa československej vlády Gottwalda si povolal do Moskvy a ten počúvol. Viac sa dozviete v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom, hosťom je Slavomír Michálek.

https://standard.sk/podcast/stalin-povedal-nie-praha-pocuvla/