Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty stavia na reaktory: Trump spúšťa jadrovú renesanciu

Donald Trump predstavil ambicióznu stratégiu rozšírenia jadrovej energetiky v USA, ktorú označil za „jadrovú renesanciu“.

Cieľom je počas nasledujúcich 25 rokov až štvornásobne zvýšiť výrobu elektriny z jadra.

Nové dekréty majú podporiť výstavbu reaktorov, urýchliť povoľovacie procesy, zlepšiť financovanie a oživiť domáci dodávateľský reťazec. Do roku 2030 má vzniknúť desať nových veľkých reaktorov, pričom jadrová energia má tiež poháňať dátové centrá zamerané na umelú inteligenciu.

Americký prezident plán vníma ako krok k energetickej suverenite Spojených štátov a technologickému náskoku v globálnom kontexte.

Jadrová energia má podľa Bieleho domu zabezpečiť nielen stabilné dodávky elektriny, ale aj strategickú výhodu v súvislosti s novými technológiami.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

Dánsko mení pravidlá. Zavádza najvyšší vek odchodu do dôchodku v Európe

Dánsko zvyšuje vek odchodu do dôchodku na 70 rokov, čím sa stane krajinou s najvyššou dôchodkovou hranicou v Európe. Vláda krok argumentuje potrebou udržať dôchodkový systém pre budúce generácie.

Tamojšia obchodná asociácia podľa CNN tvrdí, že čoraz viac ľudí pracuje aj po dovŕšení dôchodkového veku, čo pripisuje lepšiemu zdraviu a flexibilnejším podmienkam.

Opozícia však opatrenie ostro kritizuje a poukazuje na fyzicky náročné profesie, ktoré podľa nich takýto vek nezvládnu.

Dánsko je tak touto úpravou na úrovni Líbye.

Vo Francúzsku predvlani protestovali ľudia proti dôchodkovej hranici 64 rokov. V Spojenom kráľovstve platí úprava, ktorou sa vek odchodu do dôchodku zvýši v rokoch 2026 až 2028 na 67 rokov.

Na Slovensku by mala byť pre ľudí narodených do roku 1967 horná hranica 64 rokov a jeden mesiac. Pre mladšie ročníky sa veková hranica bude pravidelne oznamovať.

(max)

Minúta  |  

Nový úradný jazyk Únie: Časť štátov varuje pred nákladmi aj politickým precedensom

Snaha Španielska zaradiť katalánčinu medzi úradné jazyky Európskej únie naráža na odpor viacerých členských krajín, ktoré varujú pred vysokými nákladmi a možným politickým precedensom.

Napriek prísľubu Madridu, že pokryje výdavky spojené s prekladmi a tlmočením, Francúzsko, Nemecko, Česko či Fínsko požadujú podľa Politica jasnejšie právne a finančné vysvetlenia.

Podporu uznať ďalšie úradné jazyky vyslovili napríklad Holandsko, Rumunsko, Belgicko či Slovensko.

Problém sa prehlbuje, keďže otázka je kľúčová pre udržanie menšinovej vlády Pedra Sáncheza, ktorá závisí od hlasov katalánskych separatistov. Tí už vyjadrili nespokojnosť s pomalým tempom plnenia záväzkov.

Sánchez dúfa, že jazyková ústretovosť mu politicky umožní presunúť zdroje na zvýšenie obranných výdavkov v súlade s požiadavkami NATO.

EÚ v súčasnosti vynakladá viac ako jednu miliardu eur ročne na preklad všetkých právnych predpisov, návrhov a rozhodnutí do 24 úradných jazykov. Členských krajín Únie, po poslednom rozšírení o Chorvátsko v roku 2013, je dovedna 27.

(max)

Minúta  |  

Hegseth zúžil pohyb médií v Pentagóne, kritici hovoria o útoku na tlač

V reakcii na sériu únikov informácií z Pentagónu zaviedol americký minister obrany Pete Hegseth najprísnejšie mediálne obmedzenia za posledné desaťročia.

Novinári majú podľa Guardianu povolený pohyb len vo vyhradenom sektore a na každý iný vstup potrebujú oficiálny sprievod.

Krok sprevádzajú nové, výrazne označené preukazy a zákaz vstupu do niektorých priestorov.

Opatrenia však kritizuje Asociácia novinárov Pentagónu, ktorá ich označila za útok na právo verejnosti vedieť, čo robí armáda.

Obmedzenia prichádzajú po sérii odhalení vrátane plánov Pentagónu na možný zásah v Panamskom prieplave. Hegsethova snaha o kontrolu médií však nezabránila ďalším únikom, čo prehlbuje pochybnosti o efektivite jeho prístupu.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj po nočných útokoch: Moskva musí čeliť novým sankciám

Po intenzívnom nočnom útoku na viaceré ukrajinské mestá vyzval prezident Volodymyr Zelenskyj medzinárodné spoločenstvo na zavedenie nových sankcií voči Rusku.

Podľa ukrajinských úradov trval útok sedem hodín a zahŕňal 14 balistických rakiet a 250 dronov, z ktorých sa väčšinu podarilo zostreliť. V Kyjeve utrpelo zranenia najmenej 15 ľudí, pričom ďalšie škody hlásia z oblastí ako Odesa či Sumy.

Zelenskyj označil Moskvu za hlavnú príčinu predlžovania vojny a zdôraznil, že len tvrdšie sankcie na kľúčové odvetvia ruskej ekonomiky môžu viesť k prímeriu.

Útok sa odohral krátko po výmene vojnových zajatcov medzi oboma krajinami, počas ktorej si každá strana prevzala 390 osôb.

Po ukončení rozsiahlej výmeny vojnových zajatcov podľa ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova Rusko predloží Ukrajine návrh trvalej mierovej dohody.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Národniari žiadajú kompenzácie od Ukrajiny, chcú podiel na jej nerastnom bohatstve

SNS vyzvala premiéra Roberta Fica (Smer), aby na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady otvoril otázku kompenzácie za slovenskú pomoc Ukrajine.

Koaličná strana žiada iniciovať vo vzťahu k Európskej komisii začatie konania Európskej únie o podiely na nerastnom bohatstve Ukrajiny.

Národniari argumentujú, že Slovensko poskytlo Ukrajine podporu v hodnote viac ako tri miliardy eur. Strana kritizuje exkluzívnu dohodu Ukrajiny s Washingtonom, ktorá podľa nej nezohľadňuje príspevky európskych štátov.

Obrátili sa aj na ministra financií Ladislava Kamenického (Smer), aby pripravil presný výpočet pomoci, ktorý má slúžiť ako podklad pre rokovania.

Cieľom SNS je, aby sa Európska únia ako celok zasadzovala za spravodlivý prístup k rozdeleniu kompenzácií. Podľa strany ide o princíp férovosti voči všetkým, ktorí Ukrajine pomáhajú.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.