V budúcom roku sa teda určí dôchodkový vek pre osoby narodené v roku 1968, čo znamená, že poistenci narodení v tom roku a neskôr ešte vek odchodu do penzie nepoznajú.
Môžu však nateraz rátať s tým, že niektoré nastavenia sa nemenia. "Právna úprava týkajúca sa zníženia dôchodkového veku o šesť mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však o 18 mesiacov, ostáva zachovaná," dopĺňa inštitúcia.
Názory na zastropovanie dôchodkového veku sa rôznia
Od nástupu na pozíciu minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš viackrát naznačil, že vláda plánuje zmeny v dôchodkovom systéme. Ešte koncom roka 2023 šéf rezortu vysvetľoval, že vek odchodu do dôchodku sa stále zvyšuje na základe automatu, pretože je naviazaný na strednú dĺžku života seniorov.
Dodal, že uvažujú o zavedení stropu veku odchodu do dôchodku, so zmenou by však musela súhlasiť takzvaná ústavná väčšina. Takéto nastavenie už na Slovensku predtým bolo – podľa zákona mali všetci poistenci vek odchodu do dôchodku stanovený. Kým u mužov sa zohľadňoval iba dosiahnutý vek, u žien sa bral do úvahy aj počet vychovaných detí.
Veľké zmeny však priniesla novela zákona o sociálnom poistení spred dvoch rokov. Tou najväčšou bol nesporne koniec zastropovania veku odchodu do penzie. Už ho pevne neurčí tabuľka, ale ministerstvom spomínaný automat, ktorý sa dotkne všetkých ľudí narodených od roku 1967.
Novela dokonca zaviedla znižovanie dôchodkového veku podľa počtu vychovaných detí aj pre mužov. Kým zrušenie zastropovania veku u čakateľov na penziu vyvoláva skôr neistotu, naviazanie penzijného veku na automat ekonómovia vítajú.
Podľa nich totiž pomôže stabilizovať dôchodkový systém. Počet ľudí, ktorí budú dôchodky poberať, totiž bude rásť, avšak pracujúcich bude čoraz menej, a to je, samozrejme, neudržateľné.
Vyskúšajte si kalkulačku na výpočet dôchodkového veku
Jednou zo základných podmienok pre vznik nároku na starobnú rentu je podľa súčasnej legislatívy dovŕšenie dôchodkového veku určeného v nadväznosti na vývoj dĺžky života v starobe. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pripravila práve pre mladšie ročníky v tejto súvislosti zaujímavý nástroj.
Táto kalkulačka poskytuje len informatívne výpočty, keďže analytici pripomínajú, že vývoj dĺžky života v ďalekej budúcnosti oplýva neistotou, preto sa pri výpočte berú do úvahy rôzne scenáre jeho vývoja.
Aplikácia prináša niekoľko odhadov:
- odhad vášho dôchodkového veku na základe budúceho vývoja dĺžky života, za predpokladu zachovania súčasnej legislatívy,
- odhad vývoja pravdepodobnosti dožitia sa dôchodkového veku na základe roku narodenia a pohlavia,
- odhad vývoja priemerného počtu rokov života na dôchodku na základe roku narodenia a pohlavia.
Výpočet sa realizuje na základe prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vychádzajúcej z údajov Štatistického úradu SR a demografických projekcií Európskej komisie (EuroPOP2023). „Presný dôchodkový vek bude určený v budúcnosti na základe údajov zverejnených Štatistickým úradom SR,“ upozorňujú analytici.
Penzie budúcim seniorom nebudú stačiť
Na predikciu budúceho fungovania dôchodkového zabezpečenia upriamujú svoju pozornosť aj ekonómovia jednej z najväčších bánk. V utorok upozornili na tri najväčšie výzvy systému. "Dôchodkové zabezpečenie pre starnutie obyvateľstva a nízku pôrodnosť mnohým zrejme v budúcnosti nebude stačiť," konštatujú analytici VÚB banky.
Slovákom chýbajú finančné rezervy, ktoré by vedeli použiť v horších časoch. "Slovenská miera úspor patrí medzi najnižšie v Európskej únii a je dokonca nižšia ako v časoch takmer 20-percentnej nezamestnanosti v rokoch 2000 až 2004,“ približuje makroekonomický analytik banky Michal Lehuta.
Oproti priemeru Únie, kde je to viac ako 15 percent, je na Slovensku priemerná miera úspor aktuálne okolo piatich percent. Okrem toho Lehuta konštatuje známy fakt – príliš veľký podiel finančného majetku majú obyvatelia v hotovosti, prípadne na účtoch.
Svedčí to o nízkej finančnej gramotnosti, ale predovšetkým im to negeneruje takmer žiadne výnosy. Ani nehnuteľnosti, ktoré sú dlhodobo pre našincov jedným z najpreferovanejších spôsobov investovania, už nemusia podľa analytikov prinášať to, na čo boli zvyknutí.
Pre pokles počtu obyvateľov – vlani klesla pôrodnosť na minimum 46-tisíc detí – totiž podľa nich domy a byty v budúcnosti nemusia rásť na hodnote tak ako v minulosti.
Trvalé obyvateľstvo Slovenskej republiky dosiahlo rekord v roku 2020 a odvtedy sa každý rok znižuje. Problém síce podľa analytikov trochu zmierňuje prílev migrantov, dopyt po novom bývaní však určujú najmä ľudia v strednom veku, ktorých rýchlo ubúda. "Tých vo veku 25 až 44 má do roku 2040 klesnúť o takmer 30 percent," vyčísľujú s tým, že klesajúci počet obyvateľov tak zníži aj dopyt po bývaní.
Na dôchodok sa musíte zabezpečiť sami
Krajina sa dlhodobo borí aj s ďalším problémom. "Verejné financie nás nedokážu viac podporiť a na dôchodok sa musíme zabezpečiť sami,“ odporúča hlavný analytik VÚB Zdenko Štefanides s tým, že v budúcnosti sa tento pomer ešte zhorší.
Na jedného dôchodcu aktuálne prispievajú takmer dvaja pracujúci. "To stačí ledva na desať dôchodkov," vyčísľuje s dôvetkom, že dôchodkové zabezpečenie tak mnohým zrejme nebude stačiť. Okrem starnutia obyvateľstva je alarmujúca aj nízka pôrodnosť.
Najviac obyvateľov podľa analytikov zrejme ubudne na juhu stredného Slovenska, kde je už v súčasnosti silná kombinácia nízkej pôrodnosti a migrácie za prácou.
Zárobková činnosť sa v hľadáčiku analytikov ocitla tiež - konkrétne činnosť tých, ktorí podnikajú v malom. Živnostníci totiž budú mať podľa nich v budúcnosti s dôchodkom reálny problém. Aktuálne je ich pritom na Slovensku približne 350-tisíc.
Štandard začiatkom tohto roka priniesol štatistiky v súvislosti so zmenou v platení odvodov. V roku 2024 evidovala Sociálna poisťovňa takmer 211-tisíc povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb. „Z nich viac ako 167 500 platilo poistné z minimálneho vymeriavacieho základu,“ vyčíslil vtedy pre Štandard hovorca Martin Kontúr.
Doplnil, že minimálne poistné platí približne 80 percent z celkového počtu, čo neopomínajú ani ekonómovia. Odhliadnuc od toho je však zrejmé, že v budúcnosti bude do Sociálnej poisťovne odvádzať príspevky na dôchodok oveľa menej ekonomicky aktívnych ľudí, než je to dnes.
"A to je presne dôvod, prečo dôchodkový systém musí pozerať na svoju udržateľnosť v horizonte najbližších dekád a nie v horizonte jedného volebného obdobia," hovorí pre Štandard odborník na financie Igor Koso, konateľ spoločnosti Perspective Group.
Dodáva, že pre mnohých Slovákov je aj po rokoch nepredstaviteľné, že by si na penziu skutočne nesiahli. Koso však upozorňuje na to, že to možné je. "Jednoducho budeme nútení pracovať dlhšie a v tom lepšom prípade dostaneme od štátu na sklonku života aspoň niečo," konštatuje pre Štandard.
Ak máte byť zdrojom vašich príjmov oveľa dlhší čas než naši rodičia a starí rodičia, z ktorých si mnohí začali zaslúžený odpočinok užívať krátko po dovŕšení päťdesiatky, mali by ste podľa neho zvážiť, akú máte kvalitu života. „Upraviť si svoju životosprávu, starať sa o seba, chodievať na preventívne prehliadky, pravidelne športovať,“ vymenúva expert s vysvetlením, že cieľom je oddialiť nástup ochorení a predĺžiť si aktívnu fázu života.
Ďalšou dôležitou oblasťou je rodina. „Investujte do nich všetko, čo môžete. V prvom rade svoj čas. Rodina je najtradičnejšie a historicky najspoľahlivejšie sociálne a dôchodkové zabezpečenie, aké kedy existovalo,“ myslí si finančník.
Vníma pritom svoje odporúčania ako návrat k historickému normálu – k rozprávke O troch grošoch. „Takto nejako vyzeralo dôchodkové zabezpečenie, kým Otto von Bismarck nezaviedol najväčšiu Ponziho schému dejín – priebežný dôchodkový systém,“ naráža na fungovanie Sociálnej poisťovne.
Skôr či neskôr tak s vysokou pravdepodobnosťou Slovákov čaká návrat k individuálnej zodpovednosti za svoj vlastný život. „Ak k tomu človek dostane aj nejaký štátny dôchodok, mal by to brať ako bonus,“ uzatvára Koso.
