Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko a Ukrajina si vymenili ďalších 307 zajatcov, výmeny pokračujú

Rusko a Ukrajina pokračujú v najväčšej výmene vojnových zajatcov od začiatku vojny. V sobotu si vymenili ďalších 307 zajatcov na každej strane, čím nadviazali na piatkovú výmenu 390 osôb.

Krajiny sa dohodli na celkovej výmene tisíc zajatcov počas troch dní v rámci priamych rokovaní, ktoré sa konali minulý týždeň v Istanbule – prvých svojho druhu od začiatku konfliktu.

Výmenu potvrdili ruské ministerstvo obrany aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý na sieti X zverejnil fotografie navrátených ukrajinských vojakov, pohraničníkov a príslušníkov národnej gardy.

Podľa odhadov Ukrajiny je v ruskom zajatí stále osem až 10-tisíc jej občanov.

Hoci výmeny zajatcov pokračujú, politické rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom zatiaľ nepriniesli prímerie. Mierové rokovania podporované aj americkým exprezidentom Donaldom Trumpom zatiaľ nenašli spoločný základ.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Tomáš kritizuje Danka, otváranie druhého piliera je zatiaľ bez jasnej odpovede

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) v Sobotných dialógoch povedal, že Hlas predčasné voľby nepodporí. "Pozrite sa, čo je na druhej strane plota. Predčasné voľby sú absolútna hlúposť," ozrejmil.

Na margo možného otvárania druhého dôchodkového piliera skonštatoval, že "čo je zlé na tom, ak sa ľudia rozhodnú, či chcú mať vyššie alebo nižšie dôchodky". Na otázku, či však pilier vláda otvorí, priamo nereagoval.

Oponentka Irena Bihariová (PS) podotkla, že oni by v súčasnosti druhý pilier neotvorili.

Diskutéri sa dotkli aj protiruských sankcií. Andrej Danko - ktorý žiada premiéra, aby už nepodporili ďalšie sankcie proti Rusku v Bruseli -, podľa ministra práce hľadá len "politické miesto pod slnkom".

Naďalej sa rokuje aj o príprave ďalšieho balíka konsolidačných opatrení. "Ak čiastočne obmedzíme transakčnú daň, treba prostriedky hľadať inde," spresnil Tomáš.

(max)

Minúta  |  

Spojené štáty stavia na reaktory: Trump spúšťa jadrovú renesanciu

Donald Trump predstavil ambicióznu stratégiu rozšírenia jadrovej energetiky v USA, ktorú označil za „jadrovú renesanciu“.

Cieľom je počas nasledujúcich 25 rokov až štvornásobne zvýšiť výrobu elektriny z jadra.

Nové dekréty majú podporiť výstavbu reaktorov, urýchliť povoľovacie procesy, zlepšiť financovanie a oživiť domáci dodávateľský reťazec. Do roku 2030 má vzniknúť desať nových veľkých reaktorov, pričom jadrová energia má tiež poháňať dátové centrá zamerané na umelú inteligenciu.

Americký prezident plán vníma ako krok k energetickej suverenite Spojených štátov a technologickému náskoku v globálnom kontexte.

Jadrová energia má podľa Bieleho domu zabezpečiť nielen stabilné dodávky elektriny, ale aj strategickú výhodu v súvislosti s novými technológiami.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

Dánsko mení pravidlá. Zavádza najvyšší vek odchodu do dôchodku v Európe

Dánsko zvyšuje vek odchodu do dôchodku na 70 rokov, čím sa stane krajinou s najvyššou dôchodkovou hranicou v Európe. Vláda krok argumentuje potrebou udržať dôchodkový systém pre budúce generácie.

Tamojšia obchodná asociácia podľa CNN tvrdí, že čoraz viac ľudí pracuje aj po dovŕšení dôchodkového veku, čo pripisuje lepšiemu zdraviu a flexibilnejším podmienkam.

Opozícia však opatrenie ostro kritizuje a poukazuje na fyzicky náročné profesie, ktoré podľa nich takýto vek nezvládnu.

Dánsko je tak touto úpravou na úrovni Líbye.

Vo Francúzsku predvlani protestovali ľudia proti dôchodkovej hranici 64 rokov. V Spojenom kráľovstve platí úprava, ktorou sa vek odchodu do dôchodku zvýši v rokoch 2026 až 2028 na 67 rokov.

Na Slovensku by mala byť pre ľudí narodených do roku 1967 horná hranica 64 rokov a jeden mesiac. Pre mladšie ročníky sa veková hranica bude pravidelne oznamovať.

(max)

Minúta  |  

Nový úradný jazyk Únie: Časť štátov varuje pred nákladmi aj politickým precedensom

Snaha Španielska zaradiť katalánčinu medzi úradné jazyky Európskej únie naráža na odpor viacerých členských krajín, ktoré varujú pred vysokými nákladmi a možným politickým precedensom.

Napriek prísľubu Madridu, že pokryje výdavky spojené s prekladmi a tlmočením, Francúzsko, Nemecko, Česko či Fínsko požadujú podľa Politica jasnejšie právne a finančné vysvetlenia.

Podporu uznať ďalšie úradné jazyky vyslovili napríklad Holandsko, Rumunsko, Belgicko či Slovensko.

Problém sa prehlbuje, keďže otázka je kľúčová pre udržanie menšinovej vlády Pedra Sáncheza, ktorá závisí od hlasov katalánskych separatistov. Tí už vyjadrili nespokojnosť s pomalým tempom plnenia záväzkov.

Sánchez dúfa, že jazyková ústretovosť mu politicky umožní presunúť zdroje na zvýšenie obranných výdavkov v súlade s požiadavkami NATO.

EÚ v súčasnosti vynakladá viac ako jednu miliardu eur ročne na preklad všetkých právnych predpisov, návrhov a rozhodnutí do 24 úradných jazykov. Členských krajín Únie, po poslednom rozšírení o Chorvátsko v roku 2013, je dovedna 27.

(max)

Minúta  |  

Hegseth zúžil pohyb médií v Pentagóne, kritici hovoria o útoku na tlač

V reakcii na sériu únikov informácií z Pentagónu zaviedol americký minister obrany Pete Hegseth najprísnejšie mediálne obmedzenia za posledné desaťročia.

Novinári majú podľa Guardianu povolený pohyb len vo vyhradenom sektore a na každý iný vstup potrebujú oficiálny sprievod.

Krok sprevádzajú nové, výrazne označené preukazy a zákaz vstupu do niektorých priestorov.

Opatrenia však kritizuje Asociácia novinárov Pentagónu, ktorá ich označila za útok na právo verejnosti vedieť, čo robí armáda.

Obmedzenia prichádzajú po sérii odhalení vrátane plánov Pentagónu na možný zásah v Panamskom prieplave. Hegsethova snaha o kontrolu médií však nezabránila ďalším únikom, čo prehlbuje pochybnosti o efektivite jeho prístupu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.