Preskočiť na obsah
  |  

Merz: Nerozumiem cieľom Izraela v Gaze, Putin sa bojí mierových rokovaní

Západné veľmoci podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza zrušili obmedzenia, ktoré Ukrajine zakazovali používať ich zbrane na útoky na ciele v Rusku.

Ukrajina tak po novom môže zasahovať ruské vojenské pozície aj mimo svojho územia.

Krajine boli dodané rakety dlhého doletu ako ATACMS, Storm Shadow či SCALP, hoci ich použitie bolo doteraz striktne limitované. Niektoré zásoby zbraní sa však údajne minuli už v marci po krátkom prerušení americkej pomoci.

Merz zároveň kritizoval brutálne ruské útoky na civilné ciele na Ukrajine a vyzval na zodpovednú reakciu Západu. Vyjadril sa aj k situácii v Gaze, kde spochybnil ciele izraelskej operácie vzhľadom na vysoký počet civilných obetí.

Moskvu obvinil z obštrukcií v mierových rokovaniach, pričom odmietnutie neutrálneho stretnutia vo Vatikáne by podľa neho znamenalo ďalšie predlžovanie vojny.

Kremeľ tvrdí, že na návrhu dohody stále pracuje.

(tasr, lup)

  |  

FBI sa vracia k prípadom z Bidenovej éry. Trump to víta

FBI znovu otvorí vyšetrovanie dvoch incidentov, ktoré v minulosti rozvírili americkú politiku – nález kokaínu v Bielom dome v roku 2023 a únik návrhu rozhodnutia Najvyššieho súdu o zrušení Roe v. Wade v roku 2022.

Oznámil to Dan Bongino, nový zástupca riaditeľa FBI, známy pravicový podcaster.

Oba prípady sa stali obľúbeným terčom kritiky konzervatívnych kruhov, najmä Donalda Trumpa. Napriek tomu, že Bidenova rodina bola v čase incidentu mimo Washingtonu, Trump tvrdil, že kokaín mohol patriť prezidentovi či jeho synovi.

Podobne ostro reagoval na únik súdneho stanoviska, keď novinárov označil za „šmejdov“.

Predchádzajúce vyšetrovania skončili bez výsledkov. Bongino tvrdí, že má tipy od informátorov a chce obnoviť aj vyšetrovanie nevyriešeného prípadu rúrkových bômb z januára 2021.

FBI plánuje posilniť zdroje na všetky tieto prípady.

(reuters, lup)

  |  

Zelenskyj údajne vycestuje do Berlína. Nemecko môže ohlásiť nové kroky voči Rusku

Volodymyr Zelenskyj by mal v stredu zavítať do Berlína, kde očakávajú sériu rokovaní s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom aj prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.

Podľa zdrojov agentúry Reuters bude téma rozhovorov pestrá – od ďalších krokov v technických rokovaniach s Ruskom až po pripravovaný balík európskych sankcií voči Moskve. Diskutovať majú aj o vojenskej pomoci Ukrajine.

Merz pritom len nedávno absolvoval spoločnú návštevu Kyjeva s lídrami z Francúzska, Británie a Poľska, kde spoločne vyzvali Rusko na prímerie a pohrozili ďalšími sankciami v prípade neuposlúchnutia.

Oficiálne nemecké úrady stretnutie zatiaľ nekomentovali.

(reuters, lup)

  |  

Policajné odbory odmietajú zapojenie príslušníkov do Žandárskeho zboru

Odborový zväz polície odmieta návrh zákona, podľa ktorého by aktívni policajti mohli pôsobiť aj ako členovia nového Žandárskeho zboru.

"Takéto riešenie považujeme za krok späť - oslabuje funkčnosť základných útvarov, vytvára právne a kompetenčné nejasnosti a ide proti základným princípom organizácie bezpečnostných zložiek štátu," napísali s dôvetkom, že by to vytvorilo i právne a kompetenčné nejasnosti.

Kritizujú aj zásah do pôsobnosti ministerstva vnútra a poukazujú na porušenie zásad európskej deklarácie o polícii. Odbory preto vyzývajú poslancov, aby sporné ustanovenie zo zákona vypustili.

Ministerstvo obrany navrhuje vznik žandárov v rámci zákona o zvýšení odolnosti Slovenska, pričom by mali pomáhať pri udržiavaní verejného poriadku.

Tvorili by ich predovšetkým vojaci, no aj policajti. O návrhu má v pondelok rokovať Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť.

(tasr, max)

  |  

Trump chce odobrať Harvardu miliardy a presmerovať ich na odborné školy

Trump opäť útočí na Harvard. Tentoraz navrhuje odobrať univerzite tri miliardy dolárov z federálnych grantov a presmerovať ich na odborné školy.

Argumentuje tým, že Harvard neplní federálne očakávania – hoci väčšina financií pôvodne smerovala na výskum v oblasti zdravotníctva.

Napätie medzi univerzitou a Bielym domom eskalovalo po pokuse zabrániť jej prijímať zahraničných študentov. Ten však súd dočasne zablokoval. Harvard obvinil Trumpovu administratívu z revanšu za jej nezávislé postoje.

Spor sa týka aj otázok daní, dotácií a vyšetrovania potenciálneho porušovania občianskych práv. Tento prípad je ďalším dielom širšieho konfliktu medzi republikánmi a elitnými vzdelávacími inštitúciami.

V súčasnosti je na Harvarde zapísaných vyše 6 800 zahraničných študentov – čo je viac než štvrtina celkového počtu.

(reuters, lup)

  |  

Stupeň zaradenia už nemusí určovať súd, väzenská stráž by mohla získať nové kompetencie

Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) podporuje návrh ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého by o zmene stupňa stráženia odsúdených vo výkone trestu už nemali rozhodovať súdy, ale samotný ZVJS.

Zmenu prináša novela zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorá má reflektovať odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Európskych väzenských pravidiel.

Nové pravidlá by umožnili flexibilnejší prístup – zaradenie do stupňa stráženia by sa riadilo správaním a rizikovosťou konkrétneho väzňa, nie len charakterom trestného činu.

Proti rozhodnutiu ZVJS by však ostala možnosť podať sťažnosť, ktorú by riešil príslušný súd. Podľa ZVJS ide o krok správnym smerom, keďže vedenie väzníc má k dispozícii detailné informácie o správaní odsúdených. O finálnom znení rozhodne legislatívny proces.

(tasr, max)