Preskočiť na obsah
Minúta  |  

O pár mesiacov by mohla prijať euro ďalšia krajina, ktorá čelí vnútorným rozporom

Bulharsko je na prahu vstupu do eurozóny. Európska komisia a ECB by mali v najbližších dňoch zverejniť správu, ktorá podporí prijatie eura k 1. januáru 2026.

Krajina by sa tak stala 21. členom menovej únie a získala vplyv v rozhodovacích procesoch ECB. Podľa bývalého vicepremiéra Atanasa Pekanova euro prispeje k suverenite Bulharska a posilní jeho ekonomickú stabilitu.

Kritici však podľa portálu Politico upozorňujú na riziko zvýšenej inflácie, najmä v chudobnejších, vidieckych oblastiach. Obavy panujú aj z rastu cien základných potravín.

Prezident Rumen Radev začiatkom mája navrhol referendum o odklade prijatia eura, no to pravdepodobne zablokuje ústavný súd. Už v minulosti totiž rozhodol, že takéto hlasovanie by bolo protiústavné.

Najväčšou prekážkou krajiny k prijatiu euromeny bola vysoká inflácia, ktorú však krajina skrotila.

Bulharsko je členom Únie od roku 2007, členom Schengenského priestoru od marca 2024.

(max)

Minúta  |  

USA a Poľsko posilňujú obrannú spoluprácu, chystajú aj spoločnú výrobu

Americký minister obrany Pete Hegseth prijal v Pentagóne poľského náprotivka Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza a označil Poľsko za vzorového spojenca.

Vyzdvihol, že Varšava vyčleňuje až päť percent HDP na obranu a hostí osemtisíc amerických vojakov. Pripomenul tiež existenciu 128 zmlúv v oblasti obrany v celkovej hodnote 60 miliárd dolárov.

"Poľsko-americké vzťahy sa posúvajú na ešte vyššiu úroveň," vyhlásil po rokovaní Kosiniak-Kamysz. Hmatateľným príkladom toho bude podľa neho spoločná vojenská výroba, ktorá sa čoskoro začne v Poľsku.

Poľsko podľa neho rovnako plne podporuje snahy administratívy Donalda Trumpa o spravodlivý mier na Ukrajine.

"Z tohto stretnutia si odnášam to, že ak si dnes niekto v Európe môže byť istý prítomnosťou amerických vojsk na svojom území, je to Poľsko," skonštatoval minister.

Zároveň oznámil, že prvé z 96 amerických vrtuľníkov Apache zakúpených pred rokom za desať miliárd dolárov priletia do Poľska v polovici júna.

(tasr, pap, max)

Minúta  |  

Ukrajina investuje do balistiky a dronov, pomoc podľa Zelenského sľubujú aj partneri z Európy

Ukrajina sa chystá výrazne zvýšiť výrobu zbraní, najmä úderných dronov, rakiet a balistiky. Oznámil to prezident Volodymyr Zelenskyj po strategickom stretnutí s armádnym vedením.

Do obranného priemyslu sa už podľa Unianu, citujúc Zelenského, zapájajú stovky domácich firiem a pripravujú sa tiež nové investičné dohody s európskymi partnermi.

"Teraz v maximálnej možnej miere zapájame podnikateľskú silu do výroby zbraní. V blízkej budúcnosti pripravujeme nové dohody s našimi partnermi v Európe o investovaní do ukrajinskej výroby," zdôraznil.

Podľa jeho slov ide predovšetkým o výrobu bezpilotných a diaľkových prvkov. "Všetko, čo môže kontrolovať situáciu na fronte, nám umožňuje zachraňovať životy našich vojakov a konať," spresnil s dôvetkom, že ide aj o preventívny charakter.

Zelenskyj zároveň zdôraznil, že v Rusku musia pocítiť dôsledky svojich činov. Krajina v nadväznosti na tento "cieľ" musí vyrábať všetko, čo posilní jej obranyschopnosť. O konkrétnych plánoch však hovoriť nechcel.

(max)

Minúta  |  

Na kontajnerovú loď v záhrade si už vraj zvykol, plavidlo mu ale z pozemku odtiahli

Nórske úrady v utorok úspešne odtiahli 135 metrov dlhú kontajnerovú loď do prístavu Orkanger. Udialo sa tak päť dní po tom, čo vo fjorde Trondheimsfjord narazila na breh.

Incident sa stal 22. mája, keď loď pri náraze tesne minula rodinný dom a skončila v predzáhradke muža, ktorý nehnuteľnosť obýva už 25 rokov. Plavidlo sa podľa Guardianu pohybovalo rýchlosťou približne 30 kilometrov za hodinu.

Na palube lode registrovanej na Cypre sa nachádzalo 16 členov posádky rôznych národností vrátane Nórov, Ukrajincov a Rusov. Pri incidente sa nikto nezranil a do pôdy neunikli ani ropné látky.

Úrady plánovali loď z brehu odstrániť počas prílivu. Podľa riaditeľa spoločnosti, ktorá vyzdvihnutie lode zabezpečovala, sa odťahovanie "udialo lepšie, ako sa očakávalo". Obyvateľ domu prezradil, že na loď v záhrade si už aj zvykol.

Príčinou nehody bola pravdepodobne ľudská chyba – dôstojník, ktorý bol v čase incidentu zodpovedný za navigáciu, údajne zaspal a čelí obvineniu z nedbanlivosti.

(tasr, ap, max)

Minúta  |  

Kellogg: Mierový plán máme od Ukrajiny, čakáme na Rusko a spojíme ich

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa – Keith Kellogg – oznámil, že Spojené štáty dostali od Ukrajiny návrh mierovej dohody na urovnanie konfliktu s Ruskom. Píše ruská štátna agentúra TASS.

V rozhovore pre Fox News podotkol, že dokument obsahuje konkrétne podmienky a čaká sa na odpoveď Moskvy.

"Potrebujeme to dostať od ruskej strany. A potom to, čo urobíme, je, že ich spojíme, dáme dokopy,“ spresnil v rozhovore.

Kellogg tiež poznamenal, že Rusko odmieta Vatikán ako miesto rozhovorov: "Uskutoční sa ďalšie stretnutie a veríme, že to bude pravdepodobne v Ženeve."

Naznačil tiež možnosť spoločného rokovania medzi Donaldom Trumpom, Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským.

Posledné rokovania sa konali 16. mája v Turecku, kde sa strany dohodli na výmene tisícky zajatcov a pokračovaní v dialógu.

Vedúci ruskej delegácie, poradca prezidenta Vladimir Medinskij, zhodnotil, že Rusko je s výsledkom stretnutia spokojné.

(max)

Minúta  |  

Francúzsko otvára cestu k asistovanej smrti, zákon podporilo vyše 300 poslancov

Zákonodarcovia dolnej komory francúzskeho parlamentu schválili návrh zákona o legalizácii asistovanej smrti. Konečné schválenie návrhu zákona je ešte v nedohľadne, keďže jeho znenie teraz smeruje do Senátu.

Očakáva sa však, že legislatíva prejde, keďže podľa prieskumov verejnej mienky viac ako 90 percent Francúzov podporuje zákony, ktoré dávajú ľuďom so smrteľnými chorobami alebo nekonečným utrpením právo zomrieť.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil hlasovanie v Národnom zhromaždení za „dôležitý krok“.

Návrh zákona, ktorý parlament schválil pomerom hlasov 305 ku 199, poskytuje právo na asistovanú smrť všetkým Francúzom starším ako 18 rokov, ktorí trpia vážnym alebo nevyliečiteľným ochorením ohrozujúcim život, pokročilým alebo terminálnym stavom.

Osoba, ktorá sa musí slobodne rozhodnúť, musí tiež trpieť trvalým fyzickým alebo psychickým utrpením, ktoré sa nedá zmierniť.

Každému, u koho sa zistí, že bránil niečiemu právu na smrť, môže hroziť dvojročný trest odňatia slobody a pokuta 30-tisíc eur.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.