Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rekordná účasť v predčasnom hlasovaní pred predčasnými voľbami v Južnej Kórei

Juhokórejčania vo štvrtok začali v rekordných počtoch hlasovať v predčasných prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia budúci týždeň. Hlasovanie nasleduje po mesiacoch politickej krízy a mocenskom vákuu po neúspešnom pokuse bývalého prezidenta Jun Sok-jola zaviesť stanné právo.

Líder liberálnych demokratov I Če-mjong, ktorý viedol v prieskumoch pred stredajším začiatkom moratória na zverejňovanie preferencií, odovzdal hlas v Soule. „Aby sme prekonali súčasnú krízu a naštartovali obnovu a rast, prosím, choďte voliť,“ vyzval po hlasovaní.

Volebná komisia oznámila, že do 11. hodiny miestneho času hlasovalo viac ako 3,1 milióna ľudí, čo predstavuje sedem percent voličov – najvyššiu účasť v tomto štádiu prezidentských volieb v krajine.

I sľubuje zriadiť nové ministerstvo pre klímu a energetiku a reorganizovať rezort pre rodovú rovnosť. Hospodárske napätie podčiarkla aj štvrtková revízia rastu ekonomiky – centrálna banka znížila prognózu na 0,8 percenta.

Hlasovali už aj konzervatívni kandidáti Kim Mun-su (35 percent podpory) a Li Jun-sok (11 percent), ktorí však stále rozdeľujú pravicových voličov, čím zvyšujú šance liberálneho lídra. Voľby sa konajú 3. júna.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Súd prikázal Trumpovej administratíve obnoviť Bidenovu legalizáciu migrantov

Federálna sudkyňa Indira Talwaniová v stredu nariadila administratíve prezidenta Donalda Trumpa, aby obnovila spracovanie žiadostí migrantov žijúcich v USA v rámci takzvaných parole programov. Rozhodnutie sa týka tisícok ľudí z Afganistanu, Latinskej Ameriky a Ukrajiny, ktorým bola počas Bidenovej vlády udelená dočasná dvojročná ochrana.

Súd zamietol argument Trumpovej administratívy, že má voľnú právomoc programy pozastaviť. Podľa Talwaniovej, nominantky Baracka Obamu, federálne právo vyžaduje, aby Ministerstvo vnútornej bezpečnosti dodržiavalo riadny proces pri udeľovaní alebo zamietaní imigračnej úľavy.

Sudkyňa sa zaoberala žalobou, ktorá napadla pozastavenie spracovania žiadostí migrantov z Ukrajiny, Latinskej Ameriky a ďalších krajín. Trumpova administratíva v januári po nástupe do úradu ukončila Bidenove programy, čím zastavila udeľovanie i predlžovanie statusu „parole“.

Advokátka Human Rights First uviedla, že súd „správne uznal škody spôsobené svojvoľným rozhodovaním vlády“. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti sa k verdiktu nevyjadrilo. Na základe predošlého konania administratívy v otázke migrácie však možno predpokladať, že deportácie budú pokračovať aj napriek verdiktu súdu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trumpova administratíva zrušila zmluvu s Modernou na vývoj vakcíny proti vtáčej chrípke

Administratíva Donalda Trumpa zrušila zmluvu s farmaceutickou firmou Moderna na pokročilý vývoj vakcíny proti vtáčej chrípke a možnosť jej budúceho nákupu. Spoločnosť o tom informovala v stredu.

Moderna začiatkom roka získala 590 miliónov dolárov od vlády exprezidenta Joea Bidena na vývoj vakcíny proti H5N1 a ďalším subtypom chrípky, nadväzujúc na predošlý grant vo výške 176 miliónov dolárov od ministerstva zdravotníctva (HHS).

Podľa HHS projekt nesplnil požadované vedecké a bezpečnostné štandardy. Kritici ako Amesh Adalja z Centra pre zdravotnú bezpečnosť pri Univerzite Johns Hopkins tvrdia, že ide o krok opačný voči prístupu, ktorý Trump uplatnil počas pandémie COVID-19 v rámci programu Operation Warp Speed.

Vtáčia chrípka za posledný rok infikovala 70 ľudí, prevažne farmárov, pričom sa masívne rozšírila medzi hydinou a hovädzím dobytkom. K téme sa vyjadril aj minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. Vakcinačný skeptik navrhol chovateľom hydiny premorenie, teda kontrolované šírenie nákazy v chovoch.

Moderna uviedla, že plánuje hľadať iné možnosti na pokračovanie vývoja vakcíny, pričom zaznamenala pozitívne výsledky zo strednej fázy klinických testov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Hladujúci Palestínčania vyrabovali sklad WFP v Gaze, dvaja ľudia prišli o život

V meste Dajr al-Balah v strednej časti Pásma Gazy v stredu vyrabovali sklad Svetového potravinového programu (WFP). Davy vyhladovaných Palestínčanov prenikli do skladu a odniesli si zásoby potravín určené na distribúciu. Podľa WFP pri incidente zahynuli dvaja ľudia a niekoľko ďalších utrpelo zranenia.

AFP zverejnila zábery zachytávajúce chaotickú scénu s výstrelmi na pozadí. Izrael pritom viac ako dva mesiace úplne blokoval humanitárnu pomoc a až po silnom medzinárodnom tlaku začal minulý týždeň cez hraničné priechody púšťať obmedzený počet kamiónov.

WFP označil situáciu za kritickú a uviedol, že po 80 dňoch úplnej blokády sa humanitárne potreby vymkli spod kontroly. Organizácia opätovne vyzvala na bezpečný a neobmedzený prístup pre humanitárnu pomoc.

OSN zároveň kritizovala Humanitárnu nadáciu pre Pásmo Gazy (GHF), podporovanú USA, pre chaotickú distribúciu, pri ktorej v utorok utrpelo zranenia 47 ľudí a jeden Palestínčan prišiel o život. Izrael poprel, že by vojaci strieľali na civilistov.

(afp, reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

V Tel Avive tisíce ľudí demonštrovali za prepustenie rukojemníkov z Gazy

Tisíce ľudí sa v stredu zhromaždili v Tel Avive na podporu rukojemníkov zadržiavaných hnutím Hamas v Pásme Gazy. Demonštrácie pri príležitosti 600. dňa vojny medzi Izraelom a Hamasom vyzývali na prímerie, ktoré by umožnilo ich návrat.

Námestie rukojemníkov v Tel Avive zaplnili protestujúci s transparentmi „Ľudia sú s rukojemníkmi“. Zhromaždení si pripomenuli aj presný čas útoku Hamasu z 7. októbra 2023 – o 6.29 ráno sa stovky ľudí zišli na hlavných križovatkách a diaľniciach mesta.

Na podujatí vystúpil aj bývalý rukojemník Jair Horn, ktorého brat je stále v zajatí. Vyzval vládu premiéra Benjamina Netanjahua, aby „ukončila vojnu a priviedla späť 58 rukojemníkov“. Emotívne prehovorila aj Karina Engel-Bartová, prepustená v novembri spolu s dcérami. Jej manžel zahynul a jeho telo zostáva v Gaze.

Podľa izraelskej armády je v rukách Hamasu ešte 57 rukojemníkov, pričom väčšina z nich je podľa dostupných informácií mŕtva. Hamas okrem toho zadržiava aj telo vojaka od roku 2014.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Kanadská provincia Manitoba evakuuje vyše 17-tisíc ľudí pre lesné požiare

Kanadská provincia Manitoba vyhlásila v stredu stav núdze v reakcii na rozsiahle lesné požiare, ktoré si vyžiadali evakuáciu viac ako 17-tisíc ľudí. Podľa premiéra provincie Waba Kinewa ide o najväčšiu evakuáciu v histórii tejto oblasti.

Do evakuačných operácií bola nasadená aj armáda, ktorej nasadenie schválil federálny premiér Mark Carney. Vojenské lietadlá budú podľa Kinewa nasadené „neodkladne“ na evakuáciu obyvateľov z ohrozených severných komunít. Stav núdze zároveň umožňuje zrýchlenú logistickú a humanitárnu pomoc.

Evakuácia sa týka aj banského mesta Flin Flon, kde sa na rýchly odchod pripravuje približne päťtisíc obyvateľov. Úrady vyzvali na evakuáciu aj ďalšie odľahlé komunity vrátane oblastí pôvodného obyvateľstva.

Ako uvádza agentúra AFP, väčšina evakuovaných bude dočasne presídlená do hlavného mesta provincie, Winnipegu. Situáciu komplikuje náročný terén a rýchle šírenie požiarov v suchých oblastiach.

(ap, afp, reuters, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.