Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Saudská Arábia prepustila iránskeho duchovného zadržaného pred púťou hadždž

Saudské úrady vo štvrtok prepustili iránskeho duchovného Gholamrezu Ghasemiána, ktorého zadržali začiatkom týždňa po kritike miestnej vlády pred tohtoročnou púťou hadždž.

Duchovný, ktorý je považovaný za blízkeho spolupracovníka ajatolláha Alího Chameního, sa podľa agentúry IRNA už vracia späť do Iránu po stretnutí s iránskymi konzulárnymi predstaviteľmi.

Ghasemiána zadržali v pondelok po tom, čo sa na internete objavilo video, v ktorom kritizoval Saudskú Arábiu za údajnú komercializáciu svätých miest Mekka a Medina. Vyjadril tiež obavy, že pútnici čelia obmedzeniam a nemajú priestor na duchovné prehĺbenie sa v islamskom učení počas púte.

Teherán jeho zadržanie označil za nezákonné a žiadal okamžité vysvetlenie. Incident prichádza v citlivom období, keď Rijád a Teherán postupne obnovujú diplomatické vzťahy prerušené od roku 2016 a obnovené v roku 2023.

Tohtoročná púť hadždž, ktorá je jedným z piatich pilierov islamu, sa uskutoční od 4. do 9. júna.

(Iran, afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Z území okupovaných Ruskom sa podarilo zachrániť ďalších 11 ukrajinských detí

Ukrajinskej vláde sa podarilo vrátiť z území okupovaných Ruskom ďalších 11 detí. Informovala o tom v stredu Darija Zarivná, poradkyňa vedúceho kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského.

Deti oslobodili v rámci programu „Bring Kids Back“, ktorý Zelenskyj inicioval v roku 2023 na záchranu nezákonne deportovaných ukrajinských detí.

Zarivná uviedla, že medzi zachránenými bola aj rodina, ktorú Moskva tri roky násilne držala oddelene. Matka sa počas výmeny zajatcov stretla so svojím synom a teraz sú opäť spolu. „Zachránili sme aj osiroteného chlapca, ktorého Rusi uniesli zo školy, odviedli do pivnice a mučili,“ vyhlásila.

Od začiatku invázie vo februári 2022 Ukrajina identifikovala viac než 19 500 detí násilne deportovaných do Ruska, Bieloruska alebo na okupované územia. Podľa oficiálnych údajov sa zatiaľ podarilo vrátiť len približne 1 300 z nich.

Kyjev označuje deportácie za akt genocídy. Medzinárodný trestný súd preto vydal v marci 2023 zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina pre podozrenia z vojnových zločinov. Kremeľ tieto obvinenia odmieta.

(sky news, kyiv independent, tasr, sab)

Minúta  |  

Čína a USA pokračujú v rokovaniach, Peking kritizuje vízové reštrikcie aj exportné obmedzenia

Čína a Spojené štáty udržiavajú dialóg na rôznych úrovniach po nedávnych rokovaniach v Ženeve, oznámilo vo štvrtok čínske ministerstvo obchodu. Obe strany podľa Pekingu využívajú multilaterálne aj bilaterálne príležitosti na komunikáciu.

V rokovaniach sa Čína zameriava najmä na „zneužívanie“ amerických vývozných kontrol v oblasti polovodičov. Peking zároveň dôrazne odmietol plán Washingtonu na rušenie víz čínskym študentom, ktorý oznámil minister zahraničia Marco Rubio. Čínsky rezort diplomacie označil krok za ideologicky motivovaný a škodlivý voči legitímnym právam študentov.

„Spojené štáty by mali konať konštruktívnejšie, ak im záleží na stabilných bilaterálnych vzťahoch,“ uviedla hovorkyňa Mao Ning. Čína v reakcii podala diplomatický protest.

Čínske ministerstvo obrany zároveň informovalo, že delegácia Národnej obrannej univerzity Ľudovej oslobodzovacej armády sa zúčastní na bezpečnostnom fóre Shangri-La Dialogue v Singapure (29. mája až 2. júna). Delegácia plánuje výmenu názorov s vojenskými aj civilnými partnermi, uviedol hovorca Čang Siao-kang.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Výbor o poslaneckom prieskume v PPA opäť neotvorili, chýbali zástupcovia koalície

Mimoriadne rokovanie parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo sa vo štvrtok opäť nekonalo. Dôvodom bola absencia koaličných poslancov. Otvorenie výboru zlyhalo aj v stredu z rovnakého dôvodu.

V programe výboru svieti návrh na vykonanie poslaneckého prieskumu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Žiadajú oň poslanci Ján Hargaš a Tamara Stohlová (obaja PS).

PPA je zodpovedná za vyplácanie eurofondov v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Opozícia ju však podozrieva z pochybení pri prideľovaní, najmä v súvislosti s podporou turizmu.

Údajne totiž skončili eurofondy na účtoch osôb napojených na Smer, ktoré si za ne postavili súkromné "gýčové haciendy". Z tohto dôvodu na Slovensko zavítali aj europoslanci, ktorí situáciu preverujú.

"Rozhodneme sa, ako budeme postupovať," spresnil vedúci misie Tomáš Zdechovský s dôvetkom, že Slovensku zatiaľ nehrozí odobratie finančných prostriedkov. Delegácia však odišla s "nezmiznutými obavami".

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) tvrdí, že PPA už kontroluje všetky dotknuté projekty a v prípade porušenia podmienok bude konať.

(tasr, max)

Minúta  |  

Hegseth plánuje presvedčiť ázijské štáty o spoľahlivosti USA

Americký minister obrany Pete Hegseth sa tento víkend v Singapure pokúsi presvedčiť ázijských lídrov, že Spojené štáty sú v indo-pacifickom regióne dôveryhodnejším partnerom než Čína. Urobí tak na bezpečnostnom fóre Shangri-La Dialogue, kde v sobotu prednesie svoj prvý zásadný prejav o vízii americkej obrannej politiky v regióne.

Fórum sa koná od 31. mája do 1. júna za účasti ministrov obrany, diplomatov a vojenských predstaviteľov z celého sveta. Kľúčový prejav prednesie v piatok aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Podľa anonymného predstaviteľa Pentagónu Hegseth využije očakávanú neúčasť čínskeho ministra obrany Tung Ťüna, aby zdôraznil výhody partnerstva so Spojenými štátmi.

Hegseth pred odletom kritizoval prístup predchádzajúcej administratívy Joea Bidena, ktorú označil za slabú. „Dosiahneme mier a odstrašenie silou – spolu s našimi spojencami,“ vyhlásil.

Hegseth už v marci navštívil Filipíny a Japonsko, kde prejavil tradičný záväzok k spojenectvám. Podľa pozorovateľov bude rozhodujúce, či v Singapure vystúpi „zmierlivejší“ Hegseth známy z doterajších štátnych návštev alebo „tvrdší“ reprezentant politiky prezidenta Donalda Trumpa.

Senátorka Tammy Duckworthová, ktorá vedie dvojstrannú delegáciu USA, kritizovala ministra obrany za neschopnosť vyslať dôveryhodný signál spojencom. „Tento post získal len vďaka lojalite k Trumpovi a vystupovaniu na Fox News,“ vyhlásila.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Izrael schválil 22 nových osád na Západnom brehu, časť z nich legalizuje

Izraelský vládny kabinet vo štvrtok schválil zriadenie 22 nových osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa ministerstva obrany časť týchto osád už existuje a rozhodnutie ich dodatočne legalizuje.

Rezort označil krok za „historický“, pričom uviedol, že nové osady „posilnia strategickú kontrolu“ nad celým územím „Judey a Samárie“ a „zabránia vzniku palestínskeho štátu“. Termínom „Judea a Samária“ označujú niektorí izraelskí politici práve Predjordánsko.

Rozhodnutie podporil aj krajne pravicový minister financií Bezalel Smotrič, ktorý ho označil za „veľký deň pre osadnícke hnutie“ a vyhlásil, že osídľovanie „je ochranným štítom izraelského štátu“.

Izrael okupuje Západný breh od šesťdňovej vojny v roku 1967. Na území žijú približne tri milióny Palestínčanov a zároveň takmer pol milióna izraelských osadníkov. Viac ako 100 osád sa pohybuje od malých komunít po rozvinuté mestá.

Medzinárodné spoločenstvo vrátane OSN považuje izraelské osady na okupovaných územiach za nezákonné. Palestínčania ich vnímajú ako hlavnú prekážku mierového riešenia konfliktu. Izraelská vláda však považuje osady za legálne podľa svojich vlastných zákonov, pričom niektoré – nazývané „outposty“ – sú nelegálne, ale často tolerované a niekedy neskôr legalizované.

Zoznam európskych krajín, ktoré požadujú od Izraela ukončenie vojny v Gaze, sa rozrastá, zatiaľ čo Británia, Francúzsko a Kanada tento mesiac varovali Izrael, že by mohli uvaliť cielené sankcie, ak by Izrael pokračoval v rozširovaní osád na Západnom brehu.

Nabíl Abú Rudaina, hovorca palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, označil rozhodnutie Izraela za „nebezpečnú eskaláciu“ a obvinil vládu, že naďalej vťahuje región do „cyklu násilia a nestability“.

„Táto extrémistická izraelská vláda sa snaží všetkými prostriedkami zabrániť vzniku nezávislého palestínskeho štátu,“ povedal pre agentúru Reuters a vyzval administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby zasiahla.

Predstaviteľ Hamasu Sami abú Zuhrí odsúdil toto vyhlásenie a vyzval Spojené štáty a Európsku úniu, aby prijali opatrenia. „Oznámenie o výstavbe 22 nových osád na Západnom brehu je súčasťou vojny, ktorú vedie Netanjahu proti palestínskemu ľudu,“ povedal pre Reuters.

(ap, toi, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.