Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ neplánuje rokovania s Trumpom, čaká na odpoveď Kyjeva k mierovým rozhovorom

Ruský prezident Vladimir Putin momentálne neplánuje telefonát ani stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, oznámil vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Vyjadrenie prichádza po tom, čo Trump kritizoval Putina za odmietanie mierových rozhovorov s Ukrajinou a varoval, že sa „hrá s ohňom“.

Kremeľ zároveň oznámil, že Rusko navrhlo Ukrajine uskutočniť ďalšie kolo mierových rozhovorov 2. júna v Istanbule. Cieľom má byť začatie diskusií o návrhoch memoránd pre mierovú dohodu. Kyjev však podľa Moskvy zatiaľ na iniciatívu nereagoval.

„Hlavnou prioritou je pokračovanie priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou,“ vyzdvihol Peskov. Zároveň odmietol tvrdenia, že Moskva zámerne zdržiava proces rokovaní, a označil ich za „nekonštruktívne“.

Predchádzajúce kolo rokovaní, ktoré sa konalo 16. mája, neprinieslo dohodu o prímerí. Rusko vtedy opätovne trvalo na splnení určitých podmienok ako predpokladu pre akékoľvek prímerie.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Huliak spúšťa výzvu za 4,5 milióna eur. Cieľom je rozvoj vidieckeho turizmu

Ministerstvo cestovného ruchu vyčlenilo viac ako 4,5 milióna eur na rozvoj cestovného ruchu v obciach a mestách do päťtisíc obyvateľov.

Výzvu na podanie žiadostí oficiálne spustia 2. júna. Cieľom je podľa ministra Rudolfa Huliaka (nominant Smeru) podporiť menšie samosprávy pri rozvoji turistického potenciálu. A to najmä tam, kde doteraz chýbala základná infraštruktúra.

Finančné príspevky budú zamerané na výstavbu a modernizáciu infraštruktúry – konkrétne peších turistických chodníkov, značenia, útulní, vyhliadkových veží, náučných chodníkov či parkovísk pri turistických atrakciách.

Minimálna výška príspevku je 10-tisíc eur, maximálne môžu žiadatelia získať 100-tisíc eur. Samosprávy musia spolufinancovať projekty minimálne desiatimi percentami z celkových oprávnených výdavkov.

Huliak zdôraznil, že tak chcú umožniť čerpanie prostriedkov aj tým najmenším regiónom. Rezort plánuje žiadosti vyhodnocovať počas júla a augusta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Východ a západ spoja sily, ZSE a VSE sa zlúčia. Zákazníkov to neohrozí

Spoločnosti VSE a ZSE Energia sa zlúčia pod jednu strechu. Od 1. júla 2025 vznikne nová akciovka Energetika Slovensko.

O zlúčení sesterských firiem rozhodli príslušné orgány a akcionári skupiny ZSE. Nástupnícka spoločnosť prevezme všetky práva a povinnosti ZSE Energia a ponúkne služby pod spoločnou značkou E.SK.

Juraj Bayer, súčasný predseda predstavenstva oboch spoločností, podotkol, že cieľom je zjednotiť know-how a zlepšiť služby pre zákazníkov ZSE aj VSE.

Zlúčenie podľa neho nebude mať negatívny vplyv na zákazníkov ani obchodných partnerov. Nebudú sa vyžadovať nové zmluvy, odpočty ani zmeny v platbách či bankových spojeniach.

Zachované zostanú aj značky ZSE a VSE, ako aj regionálne zákaznícke centrá na východe a západe Slovenska.

Bayer ubezpečil, že dodávky energie zostanú stabilné a bezpečné. Cieľom spoločnosti je využiť synergie a ponúknuť kvalitnejšie služby bez zásahu do komfortu zákazníkov.

(tasr, max)

Minúta  |  

SaS: Nitriansky kraj prišiel o milióny výmenou za podhodnotený penzión pre týrané ženy

Opozičná SaS podala trestné oznámenie pre údajne nevýhodnú zámenu pozemkov Nitrianskeho samosprávneho kraja za penzión Fonte v obci Radava.

Ten má podľa predsedu kraja Branislava Becíka (Hlas) slúžiť ako útočisko pre týrané ženy. Poslanec SaS Alojz Hlina tvrdí, že kraj výmenou za päť hektárov lukratívnych pozemkov v Nových Zámkoch a Šuranoch prišiel o päť miliónov eur.

Zatiaľ čo penzión ohodnotili na 1,3 milióna eur, jeho trhová cena sa podľa Hlinu pohybovala pod 800-tisíc eur. Kritizoval aj cenu pozemkov (50 eur za štvorcový meter), nakoľko susedné obce predávajú ornú pôdu aj za 70 až 80 eur za štvorcový meter.

Becík obvinenia odmieta. Zároveň vyzval Hlinu na ospravedlnenie sa za urážky: "Keďže tak neurobil, na výzvu poslancov kraja podávam trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania."

Župan poznamenal, že už túto jeseň chcú poskytnúť pomoc prvým 24 matkám s deťmi v núdzi a uznesenie o výmene podporilo viac ako 70 percent krajských poslancov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zahraniční študenti opúšťajú Harvard, univerzitu čaká súd s Trumpovou vládou

Harvardova univerzita čelí nárastu žiadostí o prestup zo strany zahraničných študentov. Podľa riaditeľky imigračných služieb Maureen Martinovej ide o dôsledok rozhodnutia administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorá minulý týždeň zakázala univerzite prijímať nových zahraničných študentov.

V súvislosti s týmto opatrením, na ktoré podal Harvard žalobu, sa vo štvrtok uskutoční súdne pojednávanie.

„Príliš veľa zahraničných študentov na to, aby sme ich spočítali, sa pýta na možnosť prestupu,“ napísala Martinová v súdnom spise. Dodala, že opatrenie vyvolalo „hlboký strach, zmätok a vážne emocionálne napätie“, ktoré ovplyvňuje duševné zdravie študentov a ich schopnosť sústrediť sa na štúdium.

Niektorí študenti sa boja zúčastniť sa na promócii či opustiť USA pre obavy z možného zákazu návratu. Záujem o prestup prejavili aj niektorí americkí študenti, ktorí nechcú študovať na univerzite bez zahraničných kolegov.

Trumpova vláda zmrazila Harvardu viacročné federálne granty vo výške 2,2 miliardy dolárov a pohrozila ďalšími škrtmi. Prezident univerzitu označil za „antisemitskú a krajne ľavicovú“, čo zdôvodnil propalestínskymi protestmi z roku 2023 a odmietnutím zrušiť programy diverzity.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Tragédia vo Švajčiarsku: odlomený ľadovec pochoval takmer celú horskú dedinu

Švajčiarsku horskú dedinu Blatten v stredu zasypala pôda po odlomení ľadovca. Ten so sebou strhol milióny kubických metrov hornín, bahna a ľadu.

Záplava zničila približne 90 percent dediny, ktorú evakuovali ešte 19. mája práve pre hrozbu zosuvu. Nič však skôr nenasvedčovalo až takémuto rozsahu. Zábery z dronu ukazujú spustošenú krajinu pokrytú troskami domov a bahnom.

Starosta Matthias Bellwald vyhlásil, že dedina je zničená, no obyvatelia sa ju pokúsia opätovne vybudovať.

Podľa odborníkov kolaps spôsobili viaceré faktory vrátane klimatických zmien. Profesor Christian Huggel z Univerzity v Zürichu podotkol, že aj keď príčina nie je jednoznačná, narušenie dlhodobo zamrznutej pôdy pravdepodobne prispelo k zosuvu.

Miestne úrady označujú škodu za bezprecedentnú. Prezidentka Švajčiarska Karin Keller-Sutterová vyjadrila obyvateľom solidaritu a uzavrela prístup do nebezpečnej oblasti.

Záchranné zložky pokračujú v práci a varujú pred vstupom do zasiahnutého údolia Lötschental, kde zostávajú trosky a nebezpečenstvo ďalších pohybov svahu. Stále tiež pátrajú po jednej nezvestnej osobe.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.