Preskočiť na obsah
  |  

Trumpov emisár odmietol návrh Hamasu na dočasné prímerie s Izraelom

Hamas oznámil, že chce upraviť americký návrh dočasného prímeria s Izraelom v Gaze, no emisár Donalda Trumpa Steve Witkoff označil ich postoj za „úplne neprijateľný“.

Militanti sú pripravení prepustiť 10 živých rukojemníkov a odovzdať telá 18 ďalších výmenou za palestínskych väzňov. Trvajú však na úplnom stiahnutí izraelských síl z Gazy a trvalom ukončení bojov – čo Izrael odmieta.

Návrh počíta so 60-dňovým prímerím a výmenou 28 zvyšných rukojemníkov za viac ako 1 200 palestínskych väzňov. Hamas chce navyše zaručený prísun humanitárnej pomoci a prepustenie rukojemníkov vo viacerých fázach.

Izraelský premiér Netanyahu sa zatiaľ k návrhom nevyjadril. Jeruzalem stále požaduje demilitarizáciu Hamasu a prepustenie všetkých rukojemníkov.

(reuters, mja)

  |  

Biely dom zrejme stiahne nomináciu Jareda Isaacmana na šéfa NASA

Biely dom zrejme stiahne nomináciu Jareda Isaacmana na post riaditeľa NASA. Informoval o tom v sobotu portál Semafor s odvolaním sa na dva oboznámené zdroje.

Isaacman je podnikateľ a pilot, známy účasťou na vesmírnej misii Inspiration4. O nominácii sa diskutovalo niekoľko týždňov, ale čelila rastúcej kritike. Misia Inspiration4 trvala tri dni a uskutočnila sa na obežnej dráhe Zeme. Isaacman ju financoval z vlastných zdrojov.

Biely dom rozhodnutie zatiaľ oficiálne nijako nekomentoval. Meno náhradného kandidáta zatiaľ nie je známe.

Každý kandidát na čelo NASA musí získať podporu v Kongrese. V minulosti viaceré nominácie narazili na odpor z ideologických dôvodov.

(reuters, mja)

  |  

Severná Kórea rýchlo modernizuje armádu, pomáha jej Rusko

Severná Kórea zažíva vďaka intenzívnej vojenskej spolupráci s Ruskom rýchly technologický posun, čo môže výrazne ovplyvniť rovnováhu síl v regióne.

Ako píše denník New York Times, Pchjongjang zavádza do výzbroje pokročilé technológie – od dronov s umelou inteligenciou po moderné tanky, torpédoborce a raketové systémy.

Ruská pomoc prichádza v rámci obnovenej zmluvy o obrane a spolupráci, pričom Moskva poskytuje aj palivo, potraviny a špecializovaný materiál. Južná Kórea upozorňuje na rastúce riziko eskalácie, ak sa táto spolupráca nezastaví.

Pchjongjang, ktorý bol po rozpade Sovietskeho zväzu vojensky oslabený, tak opäť naberá na sile. Podľa expertov sa môže Severná Kórea nachádzať na prahu nového strategického obdobia.

(mja)

  |  

Pellegrini videl autonómne drony v akcii, chváli pripravenosť armády

Prezident Peter Pellegrini navštívil najväčšie vojenské cvičenie na Slovensku – Slovenský štít 2025, ktoré sa konalo na Lešti. Informoval o tom vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti Facebook.

Počas inšpekčného dňa videl ukážky najmodernejšej techniky Ozbrojených síl SR vrátane autonómnych dronov určených na útok proti tankom. Prezident ocenil nové taktiky a bojové postupy, ktoré reflektujú skúsenosti z konfliktov v blízkosti našich hraníc.

Vyzdvihol prispôsobivosť armády a jej schopnosť reagovať na moderné výzvy. Pellegrini zároveň vyjadril spokojnosť s interoperabilitou slovenských síl v rámci NATO a ich schopnosťou viesť mnohonárodné operácie.

Podľa neho cvičenie ukázalo nielen pripravenosť chrániť Slovensko, ale aj technickú a strategickú vyspelosť armády.

(mja)

  |  

Izrael potvrdil zabitie Muhammada Sinwára, lídra Hamasu v Gaze

Izraelská armáda v sobotu oficiálne potvrdila zabitie Muhammada Sinwára, šéfa Hamasu v Pásme Gazy, ku ktorému malo dôjsť 13. mája počas útoku na nemocnicu na juhu Gazy.

Informáciu ako prvý oznámil premiér Benjamin Netanjahu už v stredu. Muhammad Sinwár bol mladším bratom Jahju Sinwára – zosnulého lídra Hamasu a hlavného strojcu útoku na Izrael z októbra 2023. Hamas zatiaľ jeho smrť verejne nekomentoval.

Cielený zásah proti vedúcim osobnostiam hnutia je súčasťou izraelskej vojenskej kampane, ktorú vykonáva v Pásme Gazy od eskalácie konfliktu koncom minulého roka.

Smrť Sinwára môže oslabiť štruktúru velenia Hamasu v regióne, no zároveň hrozí ďalšia eskalácia napätia.

(reuters, mja)

  |  

Tisíce Bulharov protestujú proti zavedeniu eura, žiadajú referendum

V bulharskej Sofii a ďalších veľkých mestách sa tisíce ľudí zapojili do protestov proti plánovanému prijatiu eura od roku 2026. Demonštranti žiadajú minimálne referendum, tvrdia, že zmena meny by mohla priniesť infláciu, stratu kúpnej sily a zvýšenie chudoby.

Protesty podporili nacionalistické strany aj občianske združenia, pričom účastníci spievali vlastenecké piesne a skandovali heslá ako „sloboda za bulharský lev“.

Bulharsko vstúpilo do EÚ v roku 2007, no napriek tomu patrí k jej najchudobnejším členom. Obavy z hospodárskeho dopadu a nedôvery voči euru podľa AP ešte zosilnili dezinformačné kampane.

Prezident Rumen Radev sa postavil na stranu odporcov eura a navrhol referendum, no parlament ho odmietol a obvinil prezidenta z proruského postoja. V najbližších dňoch majú Európska komisia a ECB rozhodnúť, či Bulharsko splnilo podmienky na vstup do eurozóny.

(tasr, mja)