Preskočiť na obsah
  |  

V Brianskej oblasti sa zrútil železničný most, vykoľajenie vlaku si vyžiadalo životy

V sobotu neskoro večer sa v ruskej Brianskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou oblasti zrútil železničný most, čo viedlo k vykoľajeniu osobného vlaku smerujúceho z Moskvy do mesta Klimovo. Nehoda si podľa miestnych úradov vyžiadala najmenej sedem obetí na životoch a ďalších 30 osôb utrpelo zranenia.

Podľa Moskovských železníc sa most zrútil o 22.44 miestneho času (21.44 SELČ) v dôsledku „nezákonného zásahu do dopravnej prevádzky“.

Na miesto nehody bolo nasadených približne 180 príslušníkov pohotovostných zložiek. Medzi zranenými boli aj dve deti. Podľa informácií telegramového kanála Baza, ktorý často zverejňuje informácie z bezpečnostného prostredia, mohol byť most vyhodený do vzduchu. Tieto správy nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajinská strana sa k incidentu zatiaľ nevyjadrila.

Ruské úrady zatiaľ oficiálne neuviedli, kto alebo čo bolo zodpovedné za kolaps mosta. Vysokopostavený člen Rady federácie Andrej Klišas však na Telegrame vyhlásil, že incident v Briansku ukazuje, že „Ukrajina už dávno stratila atribúty štátu a zmenila sa na teroristickú enklávu“.

Agentúra Interfax citovala vyjadrenie miestneho gubernátora Alexandra Bogomaza, ktorý vyhlásil, že príčinou zrútenia mosta bola explózia. Bližšie informácie však neposkytol.

(ap, reuters, tasr, sab)

  |  

Británia vybuduje šesť nových zbrojných závodov

Premiér Keir Starmer prisľúbil zásadné investície, ktoré majú transformovať britskú armádu na „impozantný, integrovaný bojový stroj“.

Podľa britského ministerstva obrany bude nová stratégia zverejnená v pondelok a zahŕňa investície vo výške 1,5 miliardy libier (približne 1,8 miliardy eur) do domácich zbrojárskych kapacít.

Medzi plánovanými opatreniami je aj nákup 7-tisíc kusov zbraní s dlhým dosahom, ktoré majú byť vyrobené vo Veľkej Británii. Vláda očakáva, že tieto kroky vytvoria približne 1 800 nových pracovných miest.

Minister obrany John Healey označil krok za kľúčový strategický posun, vychádzajúci z ponaučení z ruskej invázie na Ukrajinu. Dodal, že obranný sektor sa stane „motorom ekonomického rastu“ a vláda implementuje všetky odporúčania revíznej správy.

Jedným z hlavných návrhov je budovanie výrobných kapacít, ktoré je možné rýchlo škálovať v prípade krízovej potreby. Zatiaľ však nie je známe, kedy presne a kde nové továrne vzniknú. Televízia Sky News upozornila, že oznámenie neobsahovalo podrobnosti o harmonograme výstavby ani konkrétne lokality.

V článku pre bulvárny denník The Sun Starmer spomenul, že investície budú smerovať aj do výstavby vojenských lodí, vývoja dronov a posilnenia kybernetickej obrany.

(reuters, pa media, tasr, sab)

  |  

Zelenskyj: Ruská agenda na mierových rokovaniach zatiaľ nie je jasná

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videu zverejnenom na sieti Telegram vyhlásil, že Ukrajina ani jej spojenci zatiaľ nevedia, s akými návrhmi Rusko prichádza na rokovania do Istanbulu. Ani Turecko, Spojené štáty či ďalší partneri podľa neho nedisponujú jasnými informáciami.

„Zatiaľ to nevyzerá príliš seriózne,“ poznamenal Zelenskyj. Ukrajina medzitým pripravuje nové diplomatické kroky v spolupráci s európskymi a americkými spojencami.

Prezident zdôraznil, že Ukrajina je v nepretržitom kontakte so všetkými, ktorí môžu prispieť k zmysluplnej diplomacii. Pripomenul, že celý svet si želá skutočné prímerie a koniec vojny – a že Rusko musí pristúpiť na vážne mierové rokovania.

Dúfa tiež, že americká strana zaujme rozhodný postoj najmä v oblasti sankcií, čo by mohlo urýchliť cestu k mieru.

(mja)

  |  

V Kanade horí viac ako 120 lokalít, situácia je vážnejšia než obvykle

Kanadu sužujú rozsiahle lesné požiare, ktoré sa vymykajú spod kontroly najmä v provinciách Manitoba, Saskatchewan, Alberta a Britská Kolumbia. Podľa úradov horí na vyše 120 miestach, pričom približne polovica požiarov už nie je pod kontrolou.

Tisíce obyvateľov evakuovali. Príčinami požiarov sú extrémne suchá a vietor, ktorý urýchľuje šírenie plameňov.

Premiéri provincií vyhlásili stav núdze a požiadali o medzinárodnú pomoc. Manitoba dúfa v dážď, no ten podľa premiéra Waba Kinewa zatiaľ nie je na obzore.

Premiér Saskatchewanu Scott Moe varoval, že situácia je vážnejšia než kedykoľvek predtým. Hoci sú letné požiare v Kanade bežné, tohtoročné vypukli s mimoriadnou silou a rýchlosťou, čo zvyšuje tlak na krízové zložky aj životné prostredie.

(tasr, mja)

  |  

Trumpov emisár odmietol návrh Hamasu na dočasné prímerie s Izraelom

Hamas oznámil, že chce upraviť americký návrh dočasného prímeria s Izraelom v Gaze, no emisár Donalda Trumpa Steve Witkoff označil ich postoj za „úplne neprijateľný“.

Militanti sú pripravení prepustiť 10 živých rukojemníkov a odovzdať telá 18 ďalších výmenou za palestínskych väzňov. Trvajú však na úplnom stiahnutí izraelských síl z Gazy a trvalom ukončení bojov – čo Izrael odmieta.

Návrh počíta so 60-dňovým prímerím a výmenou 28 zvyšných rukojemníkov za viac ako 1 200 palestínskych väzňov. Hamas chce navyše zaručený prísun humanitárnej pomoci a prepustenie rukojemníkov vo viacerých fázach.

Izraelský premiér Netanyahu sa zatiaľ k návrhom nevyjadril. Jeruzalem stále požaduje demilitarizáciu Hamasu a prepustenie všetkých rukojemníkov.

(reuters, mja)

  |  

Biely dom zrejme stiahne nomináciu Jareda Isaacmana na šéfa NASA

Biely dom zrejme stiahne nomináciu Jareda Isaacmana na post riaditeľa NASA. Informoval o tom v sobotu portál Semafor s odvolaním sa na dva oboznámené zdroje.

Isaacman je podnikateľ a pilot, známy účasťou na vesmírnej misii Inspiration4. O nominácii sa diskutovalo niekoľko týždňov, ale čelila rastúcej kritike. Misia Inspiration4 trvala tri dni a uskutočnila sa na obežnej dráhe Zeme. Isaacman ju financoval z vlastných zdrojov.

Biely dom rozhodnutie zatiaľ oficiálne nijako nekomentoval. Meno náhradného kandidáta zatiaľ nie je známe.

Každý kandidát na čelo NASA musí získať podporu v Kongrese. V minulosti viaceré nominácie narazili na odpor z ideologických dôvodov.

(reuters, mja)