Preskočiť na obsah
  |  

Argentína ruší pôrodnú turistiku. Dotkne sa najmä ruských žien

Argentínska vláda sprísňuje pravidlá migrácie, čo sa dotkne tisícov Rusiek, ktoré do juhoamerickej krajiny cestujú s vidinou pôrodu a získania nároku na občianstvo pre svoje dieťa.

Zmeny sa nevzťahujú na žiadosti, ktoré sú už v procese posudzovania, informoval opozičný exilový portál Vjorstka.

Krajina sa stala populárnou medzi ruskými rodičkami, keďže novorodenci automaticky získavali občianstvo a rodičia následne rýchlo získali právo na pobyt.

Argentínsky pas umožňuje bezvízový vstup do 171 štátov vrátane EÚ, čo lákalo Rusov, ktorých možnosti cestovať sú obmedzené v dôsledku invázie na Ukrajinu. Sprístupňuje aj používanie medzinárodných platobných prostriedkov, ako sú karty Visa a Mastercard.

V roku 2022 pricestovalo do Argentíny vyše 10 500 tehotných Rusiek. V reakcii na tento trend argentínske úrady zavádzajú povinnosť hradiť zdravotné služby a preukázať účel pobytu. Pobyt či občianstvo bude možné získať len po dvoch rokoch legálneho pobytu, preukázaní príjmu, čistého trestného registra a v niektorých prípadoch investícií – pravdepodobne v hodnote od 500-tisíc dolárov.

(viorstka, sab)

  |  

Ďalšie zrútenie mosta v Rusku. V Kurskej oblasti spadol spolu s nákladným vlakom

V Kurskej oblasti na juhozápade Ruska sa zrútil železničný most práve vo chvíli, keď po ňom prechádzal nákladný vlak. Incident oznámil úradujúci gubernátor regiónu Alexander Chinštejn na platforme Telegram. Podľa jeho vyjadrenia utrpel zranenia jeden z rušňovodičov.

Len niekoľko hodín predtým sa podobná nehoda odohrala v susednej Brianskej oblasti, kde zrútenie mosta spôsobilo vykoľajenie osobného vlaku. Pri tejto tragédii zahynulo najmenej sedem ľudí a ďalších 30 utrpelo zranenia.

Zatiaľ nie je známe, či oba incidenty súvisia. Agentúra Reuters upozorňuje, že informácie nebolo možné nezávisle overiť. Juhozápadné regióny Ruska vrátane Kurskej a Brianskej oblasti sú počas pokračujúcej vojny vystavené častým útokom z Ukrajiny.

(reuters, tasr, sab)

  |  

Virtuálna realita na bojisku. Meta sa bude podieľať na vývoji vojenských technológií

Technologická spoločnosť Meta tento týždeň oznámila partnerstvo so startupom Anduril Industries, ktorý sa špecializuje na obranné technológie. Spoločný projekt má využiť rozšírenú realitu (AR) a umelú inteligenciu (AI) Mety v kombinácii s dátovou analytickou platformou Lattice od Andurilu.

Cieľom je pravdepodobne vývoj high-tech zariadení, ako sú inteligentné okuliare či prilby pre vojakov.

„Meta vyvíjala posledné desaťročie AR a AI, aby vytvorila platformu budúcnosti. Sme hrdí, že môžeme tieto technológie priniesť americkým vojakom,“ uviedol zakladateľ Mety Mark Zuckerberg.

Zakladateľ Andurilu Palmer Luckey – ktorý v minulosti stál aj za Oculusom, neskôr odkúpeným Metou – označil spoluprácu za návrat k partnerstvu s Metou. V minulosti čelil kritike za svoje politické aktivity počas volieb v USA v roku 2016. Jeho algoritmy údajne napomáhali „online trollom“ podporujúcim Donalda Trumpa.

Anduril opisuje svoju platformu Lattice ako AI systém schopný prepájať tisíce dátových zdrojov pre rýchlejšie a presnejšie vojenské rozhodovanie. Meta vyzdvihla AI ako kľúč k víťazstvu USA nad Čínou v technologickom súboji.

(afp, cbs news, tasr, sab)

  |  

Čína odsúdila Hegsethove výroky a varovala pred „hraním sa s ohňom“

Čínske ministerstvo zahraničia v nedeľu ostro protestovalo proti výrokom amerického ministra obrany Petea Hegsetha, ktoré označilo za „očierňujúce“ a „zámerne rozdeľujúce“. Vyjadrenia padli počas jeho vystúpenia na bezpečnostnom fóre Dialóg Šangri-la v Singapure.

Peking obvinil Hegsetha z ignorovania výziev ázijských krajín po mieri a rozvoji. Podľa čínskej diplomacie namiesto toho propagoval mentalitu studenej vojny a blokovej konfrontácie, pričom Čínu nespravodlivo označil za hrozbu v indo-pacifickom regióne.

„Spojené štáty umiestnili ofenzívne zbrane v Juhočínskom mori a systematicky zvyšujú napätie v oblasti,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Americká armáda tento rok v rámci spolupráce s Filipínami nasadila odpaľovacie systémy Typhon, ktoré môžu zasiahnuť ciele v Číne aj Rusku. Medzi Pekingom a Manilou zároveň rastie napätie v sporných vodách Juhočínskeho mora.

Čína tiež varovala Washington pred „hraním sa s ohňom“ v súvislosti s Taiwanom. Hegseth totiž vyhlásil, že pokus o násilné ovládnutie ostrova by mal „devastujúce následky“. Peking označuje Taiwan za svoje územie, zatiaľ čo taiwanská vláda trvá na svojom práve na sebaurčenie.

(reuters, sab)

  |  

Poľsko si vyberá prezidenta. Súboj najsilnejších kandidátov bude tesný

V Poľsku sa v nedeľu o 7.00 h začalo druhé kolo prezidentských volieb. O funkciu hlavy štátu sa uchádzajú primátor Varšavy Rafał Trzaskowski z vládnej Občianskej platformy a predseda Inštitútu pamäti národa Karol Nawrocki, podporovaný opozičným hnutím Právo a spravodlivosť.

Obaja kandidáti postúpili z prvého kola konaného 18. mája, v ktorom Trzaskowski získal 31,4 percenta a Nawrocki 29,5 percenta hlasov. Súboj je podľa prieskumov mimoriadne vyrovnaný a výsledok môžu rozhodnúť volebná účasť a hlasy priaznivcov neúspešných kandidátov.

Podporu Trzaskowskému vyjadrili Szymon Hołownia a Magdalena Biejatová, zatiaľ čo Grzegorz Braun podporil Nawrockého. Tretí v poradí, Sławomir Mentzen, ostal oficiálne neutrálny, no ocenil, že Nawrocki súhlasil s jeho prioritami.

Prezident má v Poľsku právo vetovať zákony, výsledok volieb tak môže zásadne ovplyvniť legislatívne možnosti vlády premiéra Donalda Tuska. Volebné miestnosti budú otvorené do 21.00 h, prvé exit polly sa očakávajú po ich zatvorení.

(tasr, sab)

  |  

Izrael zaútočil na distribučné miesto humanitárnej pomoci, zabil najmenej 26 ľudí

Pri izraelskom útoku na distribučné miesto humanitárnej organizácie Gaza Humanitarian Foundation (GHF) v meste Rafah prišlo o život najmenej 31 ľudí, informovali v nedeľu palestínske médiá. Izrael sa k incidentu bezprostredne nevyjadril.

„Sú tu mučeníci a zranení. Mnoho zranených. Je to tragická situácia. Radím im, aby nikto nechodil na miesta poskytovania pomoci. Stačí,“ povedal zdravotník Abú Tárik z Násirovej nemocnice v neďalekom meste Chán Júnis.

Miestny palestínsky Červený polmesiac, pridružený k medzinárodnému Červenému krížu, uviedol, že jeho zdravotnícke tímy vyzdvihli telá 23 Palestínčanov a ošetrili ďalších 23 zranených v blízkosti miesta zberu pomoci v Rafahu. Červený polmesiac tiež informoval, že ďalších 14 Palestínčanov bolo zranených v blízkosti samostatného miesta v centrálnej časti Gazy.

Palestínska tlačová agentúra WAFA a médiá napojené na Hamas predtým uviedli počet 30 mŕtvych. Miestne zdravotnícke úrady uviedli, že do Násirovej nemocnice zatiaľ dorazilo najmenej 31 tiel.

GHF, ktorá nedávno začala pôsobiť v Pásme Gazy a má podporu aj zo strany Izraela, sa zameriava na poskytovanie humanitárnej pomoci. Hoci niektorí Palestínčania vyjadrili pochybnosti o jej neutralite a o biometrických kontrolách, ktoré má Izrael v súvislosti s distribúciou nasadiť, izraelské úrady tvrdia, že tieto opatrenia pomáhajú vylúčiť osoby napojené na hnutie Hamas.

GHF vo vyhlásení obvinila Hamas zo „šírenia falošných správ“.

Už 28. mája Hamas obvinil Izrael z útoku pri inom distribučnom mieste GHF, pri ktorom údajne zahynuli traja Palestínčania a 46 utrpelo zranenia. GHF tieto obvinenia vtedy odmietla. Izraelská armáda v tejto súvislosti uviedla, že vojaci strieľali varovné výstrely s cieľom obnoviť kontrolu po tom, čo sa na miesto nahrnuli tisíce ľudí.

(reuters, sab)