Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fínsko predĺžilo zákon umožňujúci odmietanie migrantov na ruskej hranici

Fínsky parlament v stredu odobril predĺženie kontroverzného zákona, ktorý umožňuje pohraničnej stráži odmietnuť žiadateľov o azyl v prípade ohrozenia národnej bezpečnosti.

Zákon prijali vlani v reakcii na príchod zhruba tisícky migrantov bez víz z Ruska, čo Helsinki označili za "inštrumentalizovanú migráciu". Kremeľ tieto obvinenia odmieta.

Fínsko spoločnú hranicu s Ruskom, dlhú 1 340 kilometrov, uzavrelo v decembri 2023 do odvolania.

Najnovšie predĺženie platnosti zákona do konca roka 2026 podporilo 168 poslancov, proti bolo 29. Zákon umožňuje v krízovej situácii pohraničníkom selektívne prijímať len určité skupiny migrantov – napríklad deti či ľudí so zdravotným postihnutím.

V praxi však nikdy doposiaľ ustanovenia tejto úpravy neboli využité.

Kritici vrátane právnych odborníkov napriek tomu upozorňujú na rozpor s ústavou aj medzinárodnými záväzkami Fínska v oblasti ľudských práv. Vláda to síce pripúšťa, avšak zákon považuje za nevyhnutný na ochranu suverenity štátu.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Rezort spravodlivosti: Domáce väzenie pre rodičov záškolákov je lepšie než cela

Ministerstvo spravodlivosti podporuje návrh, aby súdy uprednostňovali alternatívne tresty pred väzením pre rodičov, ktorých deti dlhodobo nenavštevujú školu.

Reagovalo tak na pripomienku detského komisára Jozefa Mikloška k novele Trestného zákona, ktorá má posilniť princípy restoratívnej justície.

Rezort zdôrazňuje, že preferuje menej invazívne formy trestu – ako domáce väzenie či povinné práce –, ktoré umožňujú zachovať rodinné väzby a zároveň pôsobiť výchovne a preventívne.

Podľa ministerstva by sa väzenie malo ukladať len ako krajná možnosť, ak iný trest nedokáže naplniť účel sankcie.

Mikloško zároveň upozorňuje, že odlúčenie rodiča vo výkone trestu často zhoršuje situáciu dieťaťa namiesto jej zlepšenia.

Návrh novely je súčasťou širších legislatívnych zmien týkajúcich sa výkonu trestu.

Oba návrhy smerujú k humanizácii trestnej politiky a reflektujú meniaci sa spoločenský prístup k rodičom zo zraniteľného prostredia.

(red)

Minúta  |  

Putin: Útoky na infraštruktúru znemožňujú mierové rokovania

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu odsúdil útoky na mosty v Brianskej a Kurskej oblasti ako teroristické činy, ktoré majú za cieľ sabotovať mierové rokovania.

Podľa Putina tieto útoky výrazne komplikujú možnosť uskutočniť samitové stretnutia.

„Žiadajú o samit. Ale ako môžu takéto stretnutia prebehnúť za týchto podmienok? O čom je možné rokovať? Ako môžeme rokovať s tými, ktorí sa spoliehajú na teror?“ vyhlásil Putin.

Tieto útoky prichádzajú v čase, keď sa medzinárodné spoločenstvo snaží nájsť diplomatické riešenie na ukončenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Ukrajinský útok na Krymský most, ktorý spája anektovaný Krymský polostrov s Ruskom, nespôsobil žiadne škody, tvrdil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Vyjadril sa tak deň po tom, ako Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) oznámila odpálenie nálože umiestnenej pod vodou pri jednom z pilierov mosta, čo podľa nej viedlo k jeho poškodeniu.

(reuters, red)

Minúta  |  

Komisia predstavila rozpočet na 2026, prioritou je Ukrajina a migrácia

Európska komisia oznámila návrh rozpočtu EÚ na rok 2026 vo výške 193,26 miliardy eur, ktorý bude doplnený o ďalších 105,32 miliardy eur z plánu obnovy budúcej generácie (NGEU).

Rozpočet je navrhnutý tak, aby podporoval strategické ciele Únie vrátane ďalšej pomoci Ukrajine, posilňovania konkurencieschopnosti, riadenia migrácie, bezpečnosti a obrany.

Eurokomisár Piotr Serafin upozornil, že priestor na manévrovanie v rámci súčasného viacročného finančného rámca sa zmenšuje, čo si vyžaduje revíziu tohto rámca v polovici obdobia.

Rozpočet na rok 2026 zahŕňa aj financovanie azylovej politiky, migrácie a strategických investícií do digitálnej ekonomiky a životného prostredia.

Medzitým Nemecko schválilo prvý balík daňových úľav v hodnote desiatok miliárd eur, ktorý má pomôcť oživiť ekonomiku po dvoch rokoch poklesu.

Na geopolitickej scéne pokračujú rokovania medzi USA a Iránom o jadrovej dohode, ktoré však stagnujú.

(tasr, red)

Minúta  |  

Clá zvýšia infláciu a spomalia rast, varuje šéf Fedu Powell

Šéf americkej centrálnej banky Jerome Powell vystúpil začiatkom júna na konferencii pri príležitosti 75. výročia oddelenia pre medzinárodné financie Federálneho rezervného systému.

Vo svojom prejave sa venoval dosahom ciel prezidenta Donalda Trumpa na americkú ekonomiku a menovú politiku.

Powell zdôraznil, že Fed je pripravený zostať trpezlivý a počkať na jasnejšie signály o vplyve obchodných ciel a ďalších politických opatrení, než pristúpi k úpravám úrokových sadzieb.

Podľa neho sú tarify „výrazne väčšie, než sa očakávalo“, a hoci inflácia vyvolaná tarifami bude pravdepodobne dočasná, môže sa stať aj pretrvávajúcou. To by mohlo viesť k vyššej inflácii a spomaleniu ekonomického rastu.

Powell zároveň upozornil na možný konflikt medzi cieľmi Fedu – udržať nízku nezamestnanosť a stabilné ceny.

Podľa posledných zápisníc z májového zasadnutia FOMC existuje riziko, že inflácia a nezamestnanosť budú rásť súčasne, čo by prinieslo „náročné kompromisy“ v menovej politike.

V prípade rastúcej inflácie a nezamestnanosti bude musieť Fed zvážiť, či udržať vysoké úroky na potlačenie inflácie alebo ich znížiť na podporu rastu a zamestnanosti.

Ekonómovia zatiaľ neočakávajú skoré zmeny sadzieb, pokiaľ nenastanú výrazné otrasy na trhu.

Powell pripomenul, že „život sa hýbe rýchlo“ a pre Fed je „dobrou pozíciou počkať na väčšiu jasnosť“ pred ďalšími krokmi.

(fox5, wall street journal, red)

Minúta  |  

Zelenskyj odmieta „divadlo“ v Istanbule: Rokovania bez zmien sú zbytočné

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval zloženie ruskej delegácie na nedávnych mierových rokovaniach v Istanbule a označil ďalšie stretnutia v rovnakej zostave za nezmyselné.

Podľa neho ruské podmienky na prímerie predstavujú ultimátum, ktoré Kyjev odmieta.

Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina je pripravená na výmenu väzňov, no pokračovať v rokovaniach, ktoré neprinášajú výsledky, považuje za zbytočné.

Ruská delegácia vedená poradcom Vladimirom Medinským sa stretla s ukrajinskými predstaviteľmi v Istanbule 2. júna, kde obe strany potvrdili záujem o prímerie a dohodli sa na výmene tisíc vojnových zajatcov.

Napriek tomu Zelenskyj tvrdí, že Moskva chce iba krátku prestávku v bojoch, nie trvalé riešenie konfliktu.

Ukrajinský prezident navrhol, aby sa prípadné ďalšie rokovania a mierový samit uskutočnili za účasti prezidentov Zelenského, Putina, Donalda Trumpa a tureckého prezidenta Erdogana, pričom zdôraznil, že predtým musí byť vyhlásené prímerie.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.