Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty sa údajne chystajú vetovať návrh OSN na prímerie v Gaze

Spojené štáty oznámili Izraelu, že plánujú vetovať pripravované uznesenie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré vyzýva na prímerie v Gaze a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci.

Informoval o tom spravodajský portál Axios, ktorý sa odvoláva na dvoch izraelských predstaviteľov. Hlasovanie o rezolúcii je naplánované na stredu.

Rezolúcia má za cieľ reagovať na katastrofálnu humanitárnu situáciu v palestínskom Pásme Gazy, kde podľa humanitárnych organizácií panuje rozšírená podvýživa a pomoc prúdi len obmedzene.

Situácia sa ešte zhoršila po tom, čo Izrael koncom mája zrušil 11-týždňovú úplnú blokádu humanitárnych koridorov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump opäť telefonoval s ruským prezidentom, hovorili o Ukrajine aj Iráne

Americký prezident v stredu nadviazal telefonický kontakt s ruským náprotivkom. Donald Trump podľa vlastných slov hovoril s Vladimirom Putinom hodinu a pätnásť minút.

"Rozhovor bol dobrý, ale nevedie okamžite k mieru," spresnil Trump.

Na margo ukrajinského útoku na Rusko údajne ruský prezident poznamenal, že naň "bude musieť reagovať" a vojenská odpoveď už "je na stole". Zároveň Rusko obvinilo z podielu na ukrajinskom útoku Západ.

Tiež vyzvalo USA a Veľkú Britániu, aby po útokoch, ktoré ukrajinskí predstavitelia ocenili ako dôkaz, že Kyjev je aj po viac ako troch rokoch vojny stále schopný bojovať, pomoc Kyjevu obmedzili.

Trump a Putin diskutovali aj o Iráne. Ruský prezident údajne naznačil, že sa zúčastní rozhovorov zameraných na dosiahnutie novej jadrovej dohody s Teheránom.

"Prezidentovi Putinovi som povedal, že Irán nemôže mať jadrové zbrane. Myslím si, že sme sa v tomto zhodli," dodal americký prezident, ktorý zároveň Irán obvinil z "pomalého" rozhodovania ohľadom rokovaní.

Kremeľ telefonát označil za "pozitívny" a "produktívny".

(reuters, max)

Minúta  |  

Gašpar: Téma haciend je hybridnou hrozbou, schôdzu možno otvoríme

Koaliční poslanci zvažujú, že vo štvrtok umožnia otvoriť mimoriadnu parlamentnú schôdzu. Tú iniciovala opozícia pre podozrenia týkajúce sa neoprávnených dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

"Myslím to tak, že existuje možnosť, že sa neschváli program, alebo sa schváli program a pôjdeme diskutovať s opozíciou," konkretizoval podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer).

Koaliční partneri považujú túto tému podľa Gašpara za politicky veľmi dobrú a majú pripravené všetky argumenty na to, aby poukázali, že diskusia spojená s výstavbou haciend je len pokračovaním istej hybridnej hrozby.

Tá tu však podľa jeho slov už bola a robia ju tí istí ľudia, ktorí ju robili v roku 2018 v čase okolo vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Cieľom schôdze je prijatie uznesenia o podozreniach zo zneužitia eurofondov určených na podporu agroturistiky.

(tasr, max)

Minúta  |  

Duda chce ústavne garantovať vyššie výdavky na armádu, opozícia váha

Zakotviť výdavky na obranu vo výške najmenej štyroch percent HDP priamo do ústavy navrhol poľský prezident Andrzej Duda.

Návrh v stredu podporili poslanci vládnej Občianskej koalície, Tretej cesty aj opozičného Práva a spravodlivosti.

Proti bola vládna Ľavica a opozičná Konfederácia, ktoré odmietajú pevné ústavné výdavkové limity. Napriek tomu súhlasia s vyšším vynakladaním peňazí do obrany.

Po prvom čítaní nasleduje prerokovanie v parlamentnej komisii. Prezidentova kancelária krok hlavy štátu obhajuje ako signál odhodlania čeliť ruskej hrozbe a vníma ho ako súčasť ústavnej zodpovednosti prezidenta.

Zmena by sa mohla premietnuť do rozpočtu už budúci rok. Na schválenie ústavnej novely je potrebná trojpätinová väčšina v dolnej komore parlamentu a nadpolovičná väčšina v Senáte.

(tasr, pap, max)

Minúta  |  

Fínsko predĺžilo zákon umožňujúci odmietanie migrantov na ruskej hranici

Fínsky parlament v stredu odobril predĺženie kontroverzného zákona, ktorý umožňuje pohraničnej stráži odmietnuť žiadateľov o azyl v prípade ohrozenia národnej bezpečnosti.

Zákon prijali vlani v reakcii na príchod zhruba tisícky migrantov bez víz z Ruska, čo Helsinki označili za "inštrumentalizovanú migráciu". Kremeľ tieto obvinenia odmieta.

Fínsko spoločnú hranicu s Ruskom, dlhú 1 340 kilometrov, uzavrelo v decembri 2023 do odvolania.

Najnovšie predĺženie platnosti zákona do konca roka 2026 podporilo 168 poslancov, proti bolo 29. Zákon umožňuje v krízovej situácii pohraničníkom selektívne prijímať len určité skupiny migrantov – napríklad deti či ľudí so zdravotným postihnutím.

V praxi však nikdy doposiaľ ustanovenia tejto úpravy neboli využité.

Kritici vrátane právnych odborníkov napriek tomu upozorňujú na rozpor s ústavou aj medzinárodnými záväzkami Fínska v oblasti ľudských práv. Vláda to síce pripúšťa, avšak zákon považuje za nevyhnutný na ochranu suverenity štátu.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Rezort spravodlivosti: Domáce väzenie pre rodičov záškolákov je lepšie než cela

Ministerstvo spravodlivosti podporuje návrh, aby súdy uprednostňovali alternatívne tresty pred väzením pre rodičov, ktorých deti dlhodobo nenavštevujú školu.

Reagovalo tak na pripomienku detského komisára Jozefa Mikloška k novele Trestného zákona, ktorá má posilniť princípy restoratívnej justície.

Rezort zdôrazňuje, že preferuje menej invazívne formy trestu – ako domáce väzenie či povinné práce –, ktoré umožňujú zachovať rodinné väzby a zároveň pôsobiť výchovne a preventívne.

Podľa ministerstva by sa väzenie malo ukladať len ako krajná možnosť, ak iný trest nedokáže naplniť účel sankcie.

Mikloško zároveň upozorňuje, že odlúčenie rodiča vo výkone trestu často zhoršuje situáciu dieťaťa namiesto jej zlepšenia.

Návrh novely je súčasťou širších legislatívnych zmien týkajúcich sa výkonu trestu.

Oba návrhy smerujú k humanizácii trestnej politiky a reflektujú meniaci sa spoločenský prístup k rodičom zo zraniteľného prostredia.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.