Preskočiť na obsah
  |  

Trump a Si Ťin-pching telefonovali, hovorili o napätí v obchodných vzťahoch

Donald Trump si vyžiadal telefonát s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v čase zvyšujúceho sa napätia medzi oboma štátmi. Dôvodom sú najmä obchodné spory a obvinenia týkajúce sa vývozu kritických nerastov.

Peking nedávno obmedzil export materiálov kľúčových pre výrobu čipov či zbrojárstvo, čo môže poškodiť americkú ekonomiku. Hoci v máji došlo k dohode o zrušení časti ciel, Trump Čínu obvinil z jej porušenia a pohrozil novými obmedzeniami.

Čína to odmieta a zvažuje odvetu. Trumpova nevyspytateľná rétorika zneisťuje partnerov i trhy.

Lídri sa podľa všetkého nerozprávali celé mesiace a Peking stretnutie odmietal, kým sa nevyriešia podrobnosti.

(reuters, lup)

  |  

Fico žiada mierové posolstvá a odmieta úplné energetické embargo na Rusko

Premiér Robert Fico má v rámci príprav na samit Európskej rady, ktorý sa uskutoční 26. júna 2025, rozhovor s predsedom Európskej rady Antoniom Costom. Informoval o tom na sociálnej sieti.

Fico zdôraznil potrebu zahrnúť do záverov samitu silné mierové posolstvá a výzvy na prímerie v rusko-ukrajinskej vojne.

Fico tlmočil Costovi aj aktuálnu spoločensko-politickú situáciu na Slovensku – petíciu za referendum o protiruských sankciách a rozhodnutie parlamentu, ktoré vyzýva vládu, aby nepodporovala sankcie poškodzujúce národné záujmy Slovenska.

Zároveň ostro odmietol návrh Európskej komisie na úplné zastavenie dovozu plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska.

Podľa premiéra by tento krok spôsobil závažné ekonomické dôsledky, poškodil konkurencieschopnosť EÚ a v prípade Slovenska a Maďarska by spôsobil neriešiteľné problémy.

Fico označil návrh EK za ideologické dobrodružstvo bez dopadových analýz, ktoré ide proti Versaillskej deklarácii EÚ.

(red)

  |  

Tipos zaplatí SBS-ke pol milióna eur. Jej šéf má väzby na Huliaka aj na takáčovcov

Štátna spoločnosť Tipos, ktorá od minulého roka spadá pod ministerstvo športu, uzavrela zmluvu na strážnu službu v hodnote 500-tisíc eur s firmou Bezpečnostný a detektívny servis. Firmu vedie Vlastimil Žamboch, ktorý priznal známosť so šéfom rezortu Rudolfom Huliakom z motorkárskeho prostredia.

Informáciu priniesol portál aktuality.sk. Žamboch tvrdí, že vzťah mu pri získaní zákazky nepomohol. „Nie. Ja som ho už celé týždne nevidel. Nemám s ním žiadne kontakty,“ povedal pre aktuality.sk.

Podľa portálu má Žamboch zároveň prepojenia na osoby spojené s organizovanou skupinou takáčovcov, vrátane bosa skupiny Ľubomíra Kudličku či Jozefa Hrbáčka, známeho z kauzy únosu prezidentovho syna. Jeho meno sa objavilo aj v spise Gorila.

Majiteľmi spomínanej firmy sú český politik Radek Zapletal (TOP09) a slovenský advokát Matej Krajči. 

Tvrdia, že o Žambochovej známosti s ministrom nevedeli a že zmluva bola uzatvorená štandardným spôsobom. Podľa Zapletala je už Žamboch na "pomalom odchode".

(red)

  |  

Na fronte sa objavili zbrane zo Severnej Kórey, blogeri zverejnili dôkazy

V ruskej armáde sa podľa portálu Moscow Times po prvý raz objavili zbrane zo Severnej Kórey, vrátane doteraz nezaznamenaných mínometov a raketových systémov.

Ruskí vojenskí blogeri zverejnili fotografie 60-milimetrového mínometu s kalibrom NATO, ktorý využívajú výsadkári zo 76. útočnej divízie. Tento model môže byť pokusom o imitáciu západných zbraní.

Okrem neho sa na frontovej línii objavil aj samohybný mínomet s kalibrom 140 milimetrov, vyvinutý v 80. rokoch. Oba systémy sú bežne súčasťou severokórejských špeciálnych síl.

Na Ukrajine sa podľa blogerov používa aj 107-milimetrový raketomet Typ-75, kópia čínskeho systému. Už skôr sa vedelo o dodávkach 170-milimetrových húfnic a miliónov nábojov zo Severnej Kórey.

Od septembra 2023 Rusko údajne získalo viac než 20-tisíc kontajnerov s vojenským materiálom v hodnote vyše 20 miliárd dolárov. Podľa expertov ide o prvý dôkaz, že tieto zbrane sa aktívne používajú vo vojne proti Ukrajine.

(moscow times, lup)

  |  

Ukrajina môže po strate prístupu na trh EÚ prísť o 800 miliónov dolárov

Ukrajinu čakajú výrazné hospodárske straty po ukončení bezcolného prístupu na trh Európskej únie, ktoré nadobúda účinnosť 5. júna 2025.

Podľa vyjadrenia zástupcu guvernéra ukrajinskej centrálnej banky môže krajina v období od júna do decembra tohto roka prísť o približne 800 miliónov dolárov na exportných príjmoch.

Preferenčný obchodný režim s EÚ, zavedený ako forma podpory po začiatku vojny, patril medzi kľúčové piliere ukrajinského vývozu.

Jeho ukončenie môže spôsobiť pokles konkurencieschopnosti ukrajinských výrobkov na európskom trhu, najmä v poľnohospodárstve.

Poľnohospodárske produkty tvorili 60 percent celkového ukrajinského vývozu, ktorý v roku 2024 dosiahol 41,6 miliardy dolárov.

EÚ pritom odobrala približne 60 percent týchto poľnohospodárskych tovarov, čo predstavovalo asi 15 miliárd dolárov.

(tasr, red)

  |  

Národný onkologický ústav mieri k statusu európskeho onkologického centra

Národný onkologický ústav spustil proces akreditácie na získanie prestížneho statusu Komplexného onkologického centra podľa európskych štandardov.

Riaditeľ NOÚ Tomáš Alscher zdôraznil, že nejde len o otázku prestíže, ale o systémový posun – od prevencie cez diagnostiku a liečbu až po výskum a následnú starostlivosť.

Proces akreditácie sa bude riadiť viac než 85 prísnymi štandardmi v deviatich oblastiach, ako sú klinické riadenie, multidisciplinárna spolupráca a prepojenie vedy s praxou.

Projekt sa realizuje v súlade s Národným onkologickým programom SR a nadväzuje na Európsky plán boja proti rakovine.

Na iniciatíve spolupracuje viacero významných zdravotníckych a vedeckých inštitúcií.

Cieľom je, aby aj slovenskí pacienti mali prístup k liečbe na úrovni najvyspelejších onkologických centier v Európe.

(tasr, red)