Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bustu od Donatella poistili v Rakúsku, rezort chce dokázať jej pravosť

Prepravná spoločnosť, ktorá zabezpečila transport busty Cecílie Gonzagy, bola poistená rakúskou poisťovňou. Ako po rokovaní parlamentného výboru pre kultúru uviedol štátny tajomník ministerstva kultúry Tibor Bernaťák, na Slovensku sa takýto poistný produkt nepodarilo získať.

Dielo potrebovali poistiť v súlade s medzinárodnými štandardmi, ktoré sa vzťahujú na vývoz alebo výpožičky kultúrnych artefaktov.

Podľa riaditeľa odboru povolení a dohľadu na rezorte Martina Šugára je poistenie diel ako busta náročné, pretože poisťovne často odmietajú kryť takýto typ majetku. Práve preto sa slovenské úrady obrátili na rakúsky trh.

Ministerstvo tvrdí, že prevoz z Levoče vykonali v súlade so zákonom a bustu momentálne uchovávajú v zabezpečených priestoroch. Priamo v Spišskom múzeu sa prevozu zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva Lukáš Machala za pomoci polície.

Či si verejnosť bude môcť dielo pripisované Donatellovi pozrieť, nie je zrejmé. Čaká ho ešte medzinárodná expertíza pre potvrdenie pôvodu a pravosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Hamas nezamietol návrh prímeria z USA, hľadá lepšie podmienky

Šéf Hamasu v Pásme Gazy Chalíl Hajjá vo štvrtok v prednahratom prejave poznamenal, že skupina neodmietla najnovší návrh na prímerie v Gaze.

Návrh predložil osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff. Hamas požaduje pár zmien a vylepšení.

Nešpecifikoval, aké konkrétne zmeny hnutie požaduje, ani ako blízko sú strany k dosiahnutiu dohody.

Tvrdí, že Hamas je pripravený zapojiť sa do ďalšieho kola diskusií a udržiava aj kontakt s mediátormi. Hajjá zdôraznil, že cieľom je zabezpečiť koniec vojny, ktorá si od začiatku vyžiadala tisíce životov a spôsobila rozsiahle humanitárne škody.

Vyhlásenie Hamasu prichádza v čase zvýšenej diplomatickej aktivity, v ktorej sa angažujú Spojené štáty, Egypt a Katar, aby sprostredkovali dohodu medzi Izraelom a Hamasom. Výsledok rokovaní môže výrazne ovplyvniť ďalší vývoj konfliktu a mierové úsilie v regióne.

(reuters, max)

Minúta  |  

Libanon zničil stovky základní hnutia Hizballáh, armáda upevňuje kontrolu

Libanonská armáda zlikvidovala viac ako 500 vojenských stanovíšť a skladov zbraní militantného hnutia Hizballáh na juhu krajiny. Informoval o tom premiér Nawáf Salám počas televízneho prejavu pri príležitosti svojich 100 dní vo funkcii.

Podľa jeho slov Libanon cielene pracuje na obnovení štátnej moci nad celým územím a snaží sa získať výlučné právo na držbu zbraní.

Stanovištia a sklady zlikvidovali južne od rieky Lítání, približne 30 kilometrov od hraníc s Izraelom. Oblasť mala byť podľa novembrového prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom demilitarizovaná.

Hnutie Hizballáh malo stiahnuť ozbrojencov aj infraštruktúru, zatiaľ čo Izrael sa mal úplne stiahnuť z územia Libanonu. Ten však ponechal svoje jednotky na piatich pozíciách a pokračuje v útokoch na pozície Hizballáhu.

Salám tvrdí, že bezpečnosť a stabilita sú nedosiahnuteľné, kým Izrael porušuje prímerie, okupuje časti územia a zadržiava libanonských väzňov.

Zároveň zdôraznil, že Libanon napreduje aj v reformách požadovaných medzinárodným spoločenstvom s cieľom stabilizovať krajinu.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Školákov čakajú zmeny: viac voľna bez lekára a štipendiá za službu v armáde

Parlament vo štvrtok schválil novelu školského zákona, ktorá mení pravidlá ospravedlňovania vymeškaných hodín detí a žiakov.

Po novom budú školy fungovať v dvoch režimoch – prísnejšom a voľnejšom –, pričom prechod medzi nimi umožní zlepšenie dochádzky počas roka. Cieľom je znížiť administratívnu záťaž detských lekárov bez toho, aby rástla absencia.

Vo voľnejšom režime budú môcť školy ospravedlniť až 10 dní mesačne, maximálne 15 za dva mesiace, zatiaľ čo v prísnejšom len 15 dní za polrok.

V materských školách je limit vyšší – 14 dní mesačne vo voľnom režime a 21 dní za polrok v prísnejšom.

K novele prešiel aj pozmeňujúci návrh umožňujúci štipendiá stredoškolákom výmenou za záväzok vstúpiť do Ozbrojených síl SR.

Súčasne sa "pozmeňovákom" upravilo aj niekoľko zdravotníckych zákonov. Duchovní budú mať napríklad právo vstupu do nemocníc, ak nenarušia zdravotnú starostlivosť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Oceliari bijú na poplach, americké clo zaplaví Európu lacnou čínskou oceľou

Rozhodnutie Donalda Trumpa zvýšiť clo na dovoz ocele do USA na 50 percent vyvolalo silnú reakciu v Európskej únii. Obchodný vyjednávač Únie Maroš Šefčovič krok označil za prekvapenie a kritizoval ho ako nesprávne mierený úder voči spojencom.

Podľa neho skutočná hrozba prichádza z Ázie v podobe lacnej ocele, nie od európskych vývozcov.

Európski oceliari podľa portálu Euractiv varujú, že zdvojnásobené clo prakticky znemožní vývoz kvalitnej ocele do USA.

Asociácia Eurofer odhaduje, že až 27 miliónov ton ocele určených pôvodne pre americký trh môže zaplaviť Európu. To by podľa jej šéfa Axela Eggerta mohlo mať likvidačné dôsledky pre celý európsky oceliarsky priemysel.

Eurofer preto žiada okamžitý zásah Európskej komisie a predĺženie ochranných opatrení Spoločenstva.

Únia už pripravila protiopatrenia v hodnote 120 miliárd eur. Zároveň však dúfa v dosiahnutie dohody so Spojenými štátmi do 9. júla - práve do tohto dátumu obe strany odložili platnosť ciel.

(max)

Minúta  |  

Trump a Merz si sľúbili spoluprácu, témou bola aj vojna na Ukrajine

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok v Bielom dome prijal nemeckého kancelára Friedricha Merza na ich prvom osobnom stretnutí. Obe strany zdôraznili túžbu po intenzívnejšej spolupráci a Merz Trumpovi poďakoval za podporu USA v nemeckej histórii.

Symbolickým gestom mu odovzdal zarámovanú kópiu rodného listu Trumpovho starého otca, ktorý pochádzal z Bavorska.

Aj keď šéf Bieleho domu naznačil, že otázka amerických vojakov v Nemecku bude ešte predmetom diskusií, zdôraznil význam dobrých vzťahov s Berlínom a pozitívne hodnotil rast nemeckých výdavkov na obranu.

Nemecký kancelár ocenil doterajšiu podporu USA Ukrajine a vyzval amerického prezidenta, aby ešte zvýšil tlak na Rusko, keďže konflikt stále trvá.

Trump reagoval, že ak sa vojna neskončí, Spojené štáty budú "veľmi tvrdé", čo signalizuje možnosť ďalších sankcií voči Moskve.

Stretnutie sa konalo v konštruktívnej atmosfére, pričom lídri sa zhodli na potrebe pokračovať v spoločnom úsilí o bezpečnosť a stabilitu v Európe, najmä v súvislosti s ruskou agresiou.

(tasr, guardian, ap, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.