Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Libanon zničil stovky základní hnutia Hizballáh, armáda upevňuje kontrolu

Libanonská armáda zlikvidovala viac ako 500 vojenských stanovíšť a skladov zbraní militantného hnutia Hizballáh na juhu krajiny. Informoval o tom premiér Nawáf Salám počas televízneho prejavu pri príležitosti svojich 100 dní vo funkcii.

Podľa jeho slov Libanon cielene pracuje na obnovení štátnej moci nad celým územím a snaží sa získať výlučné právo na držbu zbraní.

Stanovištia a sklady zlikvidovali južne od rieky Lítání, približne 30 kilometrov od hraníc s Izraelom. Oblasť mala byť podľa novembrového prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom demilitarizovaná.

Hnutie Hizballáh malo stiahnuť ozbrojencov aj infraštruktúru, zatiaľ čo Izrael sa mal úplne stiahnuť z územia Libanonu. Ten však ponechal svoje jednotky na piatich pozíciách a pokračuje v útokoch na pozície Hizballáhu.

Salám tvrdí, že bezpečnosť a stabilita sú nedosiahnuteľné, kým Izrael porušuje prímerie, okupuje časti územia a zadržiava libanonských väzňov.

Zároveň zdôraznil, že Libanon napreduje aj v reformách požadovaných medzinárodným spoločenstvom s cieľom stabilizovať krajinu.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Školákov čakajú zmeny: viac voľna bez lekára a štipendiá za službu v armáde

Parlament vo štvrtok schválil novelu školského zákona, ktorá mení pravidlá ospravedlňovania vymeškaných hodín detí a žiakov.

Po novom budú školy fungovať v dvoch režimoch – prísnejšom a voľnejšom –, pričom prechod medzi nimi umožní zlepšenie dochádzky počas roka. Cieľom je znížiť administratívnu záťaž detských lekárov bez toho, aby rástla absencia.

Vo voľnejšom režime budú môcť školy ospravedlniť až 10 dní mesačne, maximálne 15 za dva mesiace, zatiaľ čo v prísnejšom len 15 dní za polrok.

V materských školách je limit vyšší – 14 dní mesačne vo voľnom režime a 21 dní za polrok v prísnejšom.

K novele prešiel aj pozmeňujúci návrh umožňujúci štipendiá stredoškolákom výmenou za záväzok vstúpiť do Ozbrojených síl SR.

Súčasne sa "pozmeňovákom" upravilo aj niekoľko zdravotníckych zákonov. Duchovní budú mať napríklad právo vstupu do nemocníc, ak nenarušia zdravotnú starostlivosť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Oceliari bijú na poplach, americké clo zaplaví Európu lacnou čínskou oceľou

Rozhodnutie Donalda Trumpa zvýšiť clo na dovoz ocele do USA na 50 percent vyvolalo silnú reakciu v Európskej únii. Obchodný vyjednávač Únie Maroš Šefčovič krok označil za prekvapenie a kritizoval ho ako nesprávne mierený úder voči spojencom.

Podľa neho skutočná hrozba prichádza z Ázie v podobe lacnej ocele, nie od európskych vývozcov.

Európski oceliari podľa portálu Euractiv varujú, že zdvojnásobené clo prakticky znemožní vývoz kvalitnej ocele do USA.

Asociácia Eurofer odhaduje, že až 27 miliónov ton ocele určených pôvodne pre americký trh môže zaplaviť Európu. To by podľa jej šéfa Axela Eggerta mohlo mať likvidačné dôsledky pre celý európsky oceliarsky priemysel.

Eurofer preto žiada okamžitý zásah Európskej komisie a predĺženie ochranných opatrení Spoločenstva.

Únia už pripravila protiopatrenia v hodnote 120 miliárd eur. Zároveň však dúfa v dosiahnutie dohody so Spojenými štátmi do 9. júla - práve do tohto dátumu obe strany odložili platnosť ciel.

(max)

Minúta  |  

Trump a Merz si sľúbili spoluprácu, témou bola aj vojna na Ukrajine

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok v Bielom dome prijal nemeckého kancelára Friedricha Merza na ich prvom osobnom stretnutí. Obe strany zdôraznili túžbu po intenzívnejšej spolupráci a Merz Trumpovi poďakoval za podporu USA v nemeckej histórii.

Symbolickým gestom mu odovzdal zarámovanú kópiu rodného listu Trumpovho starého otca, ktorý pochádzal z Bavorska.

Aj keď šéf Bieleho domu naznačil, že otázka amerických vojakov v Nemecku bude ešte predmetom diskusií, zdôraznil význam dobrých vzťahov s Berlínom a pozitívne hodnotil rast nemeckých výdavkov na obranu.

Nemecký kancelár ocenil doterajšiu podporu USA Ukrajine a vyzval amerického prezidenta, aby ešte zvýšil tlak na Rusko, keďže konflikt stále trvá.

Trump reagoval, že ak sa vojna neskončí, Spojené štáty budú "veľmi tvrdé", čo signalizuje možnosť ďalších sankcií voči Moskve.

Stretnutie sa konalo v konštruktívnej atmosfére, pričom lídri sa zhodli na potrebe pokračovať v spoločnom úsilí o bezpečnosť a stabilitu v Európe, najmä v súvislosti s ruskou agresiou.

(tasr, guardian, ap, afp, max)

Minúta  |  

Trump ostro kritizuje Muska, hrozí mu aj odňatím dotácií

Vzťah medzi Donaldom Trumpom a Elonom Muskom sa po mesiacoch spolupráce zjavne otriasa v základoch. Americký prezident vyjadril sklamanie z miliardárových kritických výrokov o balíku daňových a výdavkových škrtov s názvom "One Big, Beautiful Bill", ktorý Musk označil za "nechutnú ohavnosť".

"Som veľmi sklamaný, pretože Elon poznal tento zákon lepšie ako takmer ktokoľvek, kto tu sedí. Zrazu mal problém," zhodnotil prezident.

"Nepravda, tento návrh zákona mi ani raz nik nepredložil," reagoval Musk.

Dodal, že opäť zvolený prezident Spojených štátov by bez jeho podpory prezidentské voľby vlani nevyhral. Pripomenul tiež Trumpovi investíciu 300 miliónov dolárov do kampane.

"Najjednoduchší spôsob, ako ušetriť peniaze v našom rozpočte, miliardy a miliardy dolárov, je ukončiť Elonove vládne dotácie a zmluvy," vyslovil Trump.

Spor odhalil napätie aj kvôli dotáciám pre elektromobily, ktoré podľa šéfa Bieleho domu zohrali úlohu v Muskovom odchode.

Miliardár zároveň oficiálne pred časom opustil vládnu funkciu "špeciálneho zamestnanca", v rámci ktorej mal škrtať štátne výdavky.

(tasr, afp, ap, reuters, max)

Minúta  |  

Yusuf končí vo vedení britskej Reform UK, predtým kritizoval vlastnú poslankyňu

Zia Yusuf, predseda britskej pravicovej strany Reform UK, v stredu oznámil svoju rezignáciu. Urobil tak prostredníctvom sociálnej siete X.

"Už neverím, že práca na zvolení reformnej vlády je dobrým využitím môjho času, a týmto odstupujem z funkcie," spresnil.

Počas svojho pôsobenia vo funkcii, ktorú zastával necelý rok, sa strana podľa neho posunula zo 14 na 30 percent v prieskumoch verejnej mienky a štvornásobne zvýšila členskú základňu.

Odstúpenie prišlo krátko po kontroverzii, ktorú vyvolala najnovšia poslankyňa strany Sarah Pochinová. Tá počas svojho premiérového vystúpenia v parlamente vyzvala premiéra Keira Starmera, aby zakázal nosenie burky. Odôvodnila to obavami o verejnú bezpečnosť.

Yusuf jej výrok označil za "hlúpy", čím sa ešte viac zvýraznilo vnútorné napätie v strane, ktorá sa snaží osloviť konzervatívnych voličov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.