Preskočiť na obsah
  |  

Washington trestá sudcov Medzinárodného trestného súdu sankciami

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalila sankcie na štyroch sudcov Medzinárodného trestného súdu (ICC).

Ide o odvetu za prípady vojenského tribunálu týkajúce sa údajných vojnových zločinov amerických vojakov v Afganistane a za vydanie zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

„Ako sudcovia ICC sa títo štyria jednotlivci aktívne podieľali na nelegitímnych a nepodložených krokoch ICC zameraných proti Amerike alebo nášmu blízkemu spojencovi Izraelu. ICC je politizovaná a falošne si nárokuje neobmedzenú diskrétnosť pri vyšetrovaní, obžalobe a stíhaní občanov Spojených štátov a našich spojencov,“ uviedol americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Súd v reakcii označil sankcie za „jasný pokus o podkopanie nezávislosti medzinárodnej justičnej inštitúcie“. Vyjadril podporu svojim zamestnancom a vyhlásil, že bude pokračovať vo svojej práci.

(reuters)

  |  

Dánsko sprísňuje pravidlá, burky aj modlitebné miestnostni zmiznú zo škôl

Dánska premiérka Mette Frederiksenová oznámila plán rozšíriť zákaz nosenia islamských odevov zakrývajúcich tvár na ďalšie verejné miesta, vrátane škôl a univerzít.

Taktiež chce zrušiť modlitebné miestnosti vo vzdelávacích inštitúciách, ktoré podľa nej slúžia ako nástroj sociálnej kontroly.

"Demokracia má prednosť," vyhlásila Frederiksenová s dôvetkom, že každý má právo na vieru, no verejné priestory musia zostať neutrálne.

Zákaz buriek a nikábov v Dánsku platí už od roku 2018, porušenie vedie k pokutám. Nový návrh rozširuje tieto pravidlá o školské a univerzitné priestory.

Premiérka poznamenala, že modlitebné miestnosti môžu posilňovať utláčanie dievčat a narúšať princípy rovnosti a integrácie.

Návrh vyvolal kontroverziu – zatiaľ čo jeho podporovatelia hovoria o podpore integrácie a rovnosti, kritici poukazujú na možné porušenie náboženskej slobody a práv žien. Podľa niektorých ide o diskriminačný krok, ktorý podkopáva slobodu vierovyznania.

(tasr, afp, max)

  |  

Bustu od Donatella poistili v Rakúsku, rezort chce dokázať jej pravosť

Prepravná spoločnosť, ktorá zabezpečila transport busty Cecílie Gonzagy, bola poistená rakúskou poisťovňou. Ako po rokovaní parlamentného výboru pre kultúru uviedol štátny tajomník ministerstva kultúry Tibor Bernaťák, na Slovensku sa takýto poistný produkt nepodarilo získať.

Dielo potrebovali poistiť v súlade s medzinárodnými štandardmi, ktoré sa vzťahujú na vývoz alebo výpožičky kultúrnych artefaktov.

Podľa riaditeľa odboru povolení a dohľadu na rezorte Martina Šugára je poistenie diel ako busta náročné, pretože poisťovne často odmietajú kryť takýto typ majetku. Práve preto sa slovenské úrady obrátili na rakúsky trh.

Ministerstvo tvrdí, že prevoz z Levoče vykonali v súlade so zákonom a bustu momentálne uchovávajú v zabezpečených priestoroch. Priamo v Spišskom múzeu sa prevozu zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva Lukáš Machala za pomoci polície.

Či si verejnosť bude môcť dielo pripisované Donatellovi pozrieť, nie je zrejmé. Čaká ho ešte medzinárodná expertíza pre potvrdenie pôvodu a pravosti.

(tasr, max)

  |  

Hamas nezamietol návrh prímeria z USA, hľadá lepšie podmienky

Šéf Hamasu v Pásme Gazy Chalíl Hajjá vo štvrtok v prednahratom prejave poznamenal, že skupina neodmietla najnovší návrh na prímerie v Gaze.

Návrh predložil osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff. Hamas požaduje pár zmien a vylepšení.

Nešpecifikoval, aké konkrétne zmeny hnutie požaduje, ani ako blízko sú strany k dosiahnutiu dohody.

Tvrdí, že Hamas je pripravený zapojiť sa do ďalšieho kola diskusií a udržiava aj kontakt s mediátormi. Hajjá zdôraznil, že cieľom je zabezpečiť koniec vojny, ktorá si od začiatku vyžiadala tisíce životov a spôsobila rozsiahle humanitárne škody.

Vyhlásenie Hamasu prichádza v čase zvýšenej diplomatickej aktivity, v ktorej sa angažujú Spojené štáty, Egypt a Katar, aby sprostredkovali dohodu medzi Izraelom a Hamasom. Výsledok rokovaní môže výrazne ovplyvniť ďalší vývoj konfliktu a mierové úsilie v regióne.

(reuters, max)

  |  

Libanon zničil stovky základní hnutia Hizballáh, armáda upevňuje kontrolu

Libanonská armáda zlikvidovala viac ako 500 vojenských stanovíšť a skladov zbraní militantného hnutia Hizballáh na juhu krajiny. Informoval o tom premiér Nawáf Salám počas televízneho prejavu pri príležitosti svojich 100 dní vo funkcii.

Podľa jeho slov Libanon cielene pracuje na obnovení štátnej moci nad celým územím a snaží sa získať výlučné právo na držbu zbraní.

Stanovištia a sklady zlikvidovali južne od rieky Lítání, približne 30 kilometrov od hraníc s Izraelom. Oblasť mala byť podľa novembrového prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom demilitarizovaná.

Hnutie Hizballáh malo stiahnuť ozbrojencov aj infraštruktúru, zatiaľ čo Izrael sa mal úplne stiahnuť z územia Libanonu. Ten však ponechal svoje jednotky na piatich pozíciách a pokračuje v útokoch na pozície Hizballáhu.

Salám tvrdí, že bezpečnosť a stabilita sú nedosiahnuteľné, kým Izrael porušuje prímerie, okupuje časti územia a zadržiava libanonských väzňov.

Zároveň zdôraznil, že Libanon napreduje aj v reformách požadovaných medzinárodným spoločenstvom s cieľom stabilizovať krajinu.

(tasr, afp, max)

  |  

Školákov čakajú zmeny: viac voľna bez lekára a štipendiá za službu v armáde

Parlament vo štvrtok schválil novelu školského zákona, ktorá mení pravidlá ospravedlňovania vymeškaných hodín detí a žiakov.

Po novom budú školy fungovať v dvoch režimoch – prísnejšom a voľnejšom –, pričom prechod medzi nimi umožní zlepšenie dochádzky počas roka. Cieľom je znížiť administratívnu záťaž detských lekárov bez toho, aby rástla absencia.

Vo voľnejšom režime budú môcť školy ospravedlniť až 10 dní mesačne, maximálne 15 za dva mesiace, zatiaľ čo v prísnejšom len 15 dní za polrok.

V materských školách je limit vyšší – 14 dní mesačne vo voľnom režime a 21 dní za polrok v prísnejšom.

K novele prešiel aj pozmeňujúci návrh umožňujúci štipendiá stredoškolákom výmenou za záväzok vstúpiť do Ozbrojených síl SR.

Súčasne sa "pozmeňovákom" upravilo aj niekoľko zdravotníckych zákonov. Duchovní budú mať napríklad právo vstupu do nemocníc, ak nenarušia zdravotnú starostlivosť.

(tasr, max)