Preskočiť na obsah
  |  

USA obvinili Číňanov z pašovania „nebezpečnej huby“, odborníci nesúhlasia

Americkí prokurátori obvinili dvoch čínskych výskumníkov z pašovania biologickej vzorky do USA, ktorú označili za nebezpečný patogén.

Išlo o hubu Fusarium graminearum, bežne rozšírenú na poľnohospodárskych poliach v Spojených štátoch.

Podľa odborníkov však nejde o vážnu hrozbu – huba spôsobuje fusáriovú hlávkovú pleseň u obilnín, jej výskyt je dlhodobo kontrolovaný fungicídmi a jej toxín vomitoxín je prísne testovaný pri zbere úrody.

Obvinená výskumníčka Yunqing Jianová údajne pomáhala svojmu partnerovi pašovať vzorku huby do USA, pričom čelí viacerým obvineniam vrátane vízového podvodu a konšpirácie.

Profesorka Jessica Rutkoskiová z Illinois tvrdí, že huba nie je zbraňou. Jej rozšírenie je podľa nej technicky náročné a efekt jej toxínu v potravinovom reťazci minimálny.

Patogén je známy už viac než sto rokov a americkí farmári proti nemu bežne používajú ochranné opatrenia.

(reuters, max)

  |  

Komisia pripúšťa posun v zavádzaní aktu o AI, firmy čakajú na návod

Európska komisia pripúšťa možné odloženie niektorých častí nariadenia o umelej inteligencii (AI), ak nebudú včas pripravené potrebné normy a usmernenia. Píše Politico.

"Ak zistíme, že normy a usmernenia nebudú včas pripravené, nemali by sme vylúčiť možnosť odložiť niektoré časti nariadenia o umelej inteligencii," povedala výkonná viceprezidentka Henna Virkkunenová v Luxemburgu počas stretnutia s ministrami Európskej únie.

Akt o AI, prvý svojho druhu na svete, schválili koncom roka 2023 a postupne vstupuje do platnosti. Prvé obmedzenia začali platiť už vo februári, ďalšie kľúčové termíny sú v auguste 2025 a roku 2026.

Jednou z hlavných požiadaviek je, aby poskytovatelia komplexných AI modelov dodržiavali nové pravidlá už od augusta tohto roka, no kľúčový "kódex postupov" zatiaľ chýba.

Priemysel preto žiada takzvaný mechanizmus "zastavenia času", čo by znamenalo posunutie termínov, ak nebudú sprievodné dokumenty hotové.

Niektorí ministri Únie, vrátane poľských, vyjadrili pochopenie, no varovali pred nečinnosťou počas prípadného odkladu.

(max)

  |  

Omylom deportovaný muž sa vracia do USA, čaká ho stíhanie za prevádzačstvo

Kilmar Abrego Garcia, muž pôvodne deportovaný z Marylandu do Salvádoru počas pôsobenia administratívy Donalda Trumpa, je podľa informácií televízie ABC News na ceste späť do Spojených štátov.

Muž napriek tomu, že mal platné pracovné povolenie, bol omylom deportovaný v rámci rozsiahlej deportácie členov gangov.

Podľa zdrojov oboznámených s prípadom však teraz - po návrate do USA - bude čeliť obvineniam pre údajnú prepravu nelegálnych migrantov v rámci územia Spojených štátov.

Jeho právny zástupca zatiaľ nereagoval na žiadosti médií o vyjadrenie. Okolnosti pôvodnej deportácie zostávajú naďalej predmetom vyšetrovania.

Prípad neoprávnenej deportácie vyvolal pozornosť nielen pre chybný administratívny postup, ale aj pre otázky vo veci právneho postavenia osôb, ktoré boli omylom vyhostené z krajiny.

Garcia má pritom v USA manželku a päťročné dieťa, ktorí sú americkými občanmi.

(reuters, max)

  |  

Moldavsko varuje: Rusko investuje do vplyvu, nasadiť tu chce tisíce vojakov

Moldavský premiér Dorin Recean varoval, že Rusko sa snaží ovplyvniť nadchádzajúce parlamentné voľby v Moldavsku s cieľom nastoliť vládu, ktorá by umožnila nasadenie 10-tisíc ruských vojakov. Tí by mali obsadiť región Podnestersko.

Ten je od roku 1992 pod kontrolou proruských separatistov, avšak momentálne sa tam nachádza len približne 1 500 vojakov, z ktorých väčšina sú miestni obyvatelia.

Recean pre Financial Times povedal, že Moskva vynakladá značné prostriedky na propagandu, online dezinformácie a nelegálne financovanie politických strán.

"Ich propaganda, komunikačné mechanizmy sú veľmi silné. Míňajú veľa peňazí," spresnil.

Podľa neho len vlani ruský režim minul na vplyvové operácie v Moldavsku sumu zodpovedajúcu jednému percentu HDP krajiny.

Premiér neskrýval ani obavy z vojenskej hrozby pre NATO. Nasadenie tisícov vojakov by podľa neho predstavovalo riziko pre Ukrajinu aj člena Aliancie - Rumunsko.

Moldavská vláda sa podľa Receana napriek tomu naďalej usiluje o členstvo v Európskej únii a posilnenie obrany a demokracie.

(max)

  |  

Viac TikToku, menej demokracie? Na Taiwane to tak vyzerá, ukázal výskum

Štúdia taiwanskej organizácie DoubleThink Lab odhalila, že časté používanie TikToku na Taiwane koreluje s vyššou mierou súhlasu s pročínskymi naratívami vrátane podpory zjednotenia s Čínou.

Analýza podľa Guardianu ukázala, že používatelia, ktorí trávili viac času na TikToku, mali tendenciu pozitívnejšie vnímať autoritársku vládu v Pekingu.

Tento trend sa však mierne zlomil pri najaktívnejších používateľoch, ktorí platformu používali viac ako 14 hodín týždenne.

Autori štúdie varujú, že TikTok – vlastnený čínskou spoločnosťou ByteDance – môže byť efektívnym nástrojom informačného vplyvu, keďže u časti používateľov dochádza k oslabeniu demokratických postojov.

Výraznejší vplyv zaznamenali aj u podporovateľov vládnucej Demokratickej progresívnej strany, ktorí bežne čelili čínskej propagande. Podľa štúdie až 26,8 percenta z nich považovalo za prijateľné vzdať sa demokracie výmenou za mier s Čínou.

TikTok čelí dlhodobým obvineniam zo šírenia obsahu výhodného pre Komunistickú stranu Číny, čo viedlo viaceré štáty vrátane Taiwanu či USA k zavedeniu obmedzení jeho používania. ByteDance však tieto obvinenia odmieta.

(max)

  |  

Konflikt záujmov za Gröhlinga si všimla Komisia: škrtá z platby plánu obnovy

Slovensko príde o 1,2 milióna eur z plánu obnovy kvôli nezvládnutému konfliktu záujmov pri hodnotení univerzitného projektu. Píše Euractiv.

V roku 2021, keď rezort školstva viedol Branislav Gröhling (SaS), bola vyhlásená výzva na spájanie vysokých škôl. Medzi úspešnými bol projekt Univerzitného klastra Trnava, na ktorom spolupracovali Univerzita sv. Cyrila a Metoda a Trnavská univerzita.

Jeden z hodnotiteľov výzvy bol však členom správnej rady Trnavskej univerzity. Projektu udelil až 94 bodov, no hodnotenie odôvodnil len dvoma vetami. Druhý hodnotiteľ pridelil 64 bodov s podrobnými pripomienkami.

Rezort v tom čase nevyžadoval vyhlásenie o nezaujatosti.

Ministerstvo ani po upozornení Komisie peniaze od univerzít nevymáhalo, keďže chyba nastala na strane štátu. Sumu si ponechala Národná implementačná a koordinačná autorita s úmyslom prerozdeliť ju na iný projekt, no Európska komisia takýto postup neakceptovala.

Slovensko sa tak stalo prvou krajinou, ktorej Európska únia zníži platbu z plánu obnovy pre "vážnu nezrovnalosť".

Terajšie vedenie rezortu školstva tvrdí, že komunikuje s Komisiou a prijíma opatrenia, aby sa situácia nezopakovala.

(max)