Preskočiť na obsah
  |  

Kritika Izraela v EÚ silnie, Španielsko žiada sankcie za Gazu

Španielsko chce na rokovaní Rady EÚ presadiť okamžité pozastavenie dohody o spolupráci s Izraelom.

Šéf španielskej diplomacie José Manuel Albares avizoval, že bude tiež žiadať schválenie embarga na predaj zbraní do Izraela a uvalenie sankcií na osoby, ktoré ohrozujú úsilie o dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Rozhodnutie zdôvodnil krokmi Izraela v Pásme Gazy.

Ministri zahraničných sa budú zaoberať správou, ktorú predstaví šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová. Interný dokument posudzuje, či Izrael dodržiava podmienky dohody, vrátane rešpektovania ľudských práv.

Podľa agentúry DPA správa spochybňuje najmä blokovanie humanitárnej pomoci do Gazy. Izrael obmedzenia obhajuje snahou zabrániť, aby pomoc využíval Hamas.

EÚ zvažuje niekoľko reakcií – od politického signálu, cez pozastavenie dohody až po sankcie. Tel Aviv správu označil za „morálne a metodologické zlyhanie“.

(tasr, red)

  |  

SHMÚ varuje pred horúčavami a silným vetrom, popoludní hrozia búrky

Nový týždeň odštartuje na Slovensku mimoriadne horúcim počasím. Pred studeným frontom vyvrcholí prílev veľmi teplého, tropického vzduchu.

V nižších polohách dosiahnu denné teploty na väčšine územia 30 °C, v najteplejších oblastiach južného Slovenska dokonca nad 35 °C.

Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti. „Maximum očakávame na úrovni 36, možno až 37 stupňov Celzia, s najvyššou pravdepodobnosťou na juhozápade a v oblasti Hontu,“ uvádza SHMÚ.

Počas popoludnia, najmä podvečer, bude od západu narastať pravdepodobnosť výskytu búrok. Vzniknúť môže aj rozsiahlejší búrkový systém, ktorý bude postupovať do horúceho a pomerne suchého vzduchu. „To sú podmienky vhodné najmä na silné nárazy vetra, na ktoré sa pre istotu oplatí pripraviť už skôr,“ upozorňuje SHMÚ.

(tasr, red)

  |  

Cestovateľský boom pokračuje, predpandemické čísla sú však ešte ďaleko

Cestovná horúčka medzi Slovákmi opäť silnie. Vlani si dovolenku s prenocovaním, či už doma alebo v zahraničí, dopriali takmer tri milióny ľudí nad 15 rokov – to je až 65 percent populácie.

Aj keď ide podľa Štatistického úradu SR o 11-percentný nárast oproti roku 2023, do čias pred pandémiou ešte stále niečo chýba – konkrétne 430-tisíc dovolenkárov.

Najviac ľudí ostalo verných Slovensku, no ich počet stúpol len nepatrne, o 0,3 percenta. Naopak, záujem o zahraničie nabral na obrátkach: takmer 1,8 milióna Slovákov cestovalo mimo krajiny, čo je medziročne nárast o 19 percent.

Napriek tomu je to ešte stále o jedenásť percent menej než v roku 2019. Kombinované cesty, teda dovolenka doma aj vonku, zaznamenali rastúci trend.

Necestovalo 1,6 milióna ľudí – o 290-tisíc menej ako rok predtým. Najčastejšími dôvodmi boli peniaze, zdravie a nízka motivácia cestovať.

(tasr, max)

  |  

Izrael odmieta správu EÚ o ľudských právach, hovorí o morálnom zlyhaní

Izrael odmietol internú správu EÚ, ktorá naznačuje, že porušuje ľudskoprávne záväzky v Pásme Gazy a Predjordánsku. Označil ju za „morálne a metodologické zlyhanie“ a vyzval na jej úplné zamietnutie.

Podľa Izraela sa hodnotenie zakladá na nepresných údajoch a ignoruje bezpečnostné výzvy, ktorým krajina čelí. Dokument má byť predložený na zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ, kde sa môže diskutovať aj o možnej revízii asociačnej dohody medzi Úniou a Izraelom. Tá stanovuje dodržiavanie ľudských práv ako jeden zo základov spolupráce.

K iniciatíve prehodnotiť vzťahy sa pridali viaceré štáty, najmä Holandsko, Španielsko a Írsko. Predseda Európskej rady António Costa nedávno kritizoval pokračujúcu izraelskú ofenzívu a nevylúčil zmenu dohody. Takýto krok by si však vyžadoval jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov.

(tasr, lipa)

  |  

Šéfovia diplomacií EÚ sa zídu v Bruseli, hovoriť budú o Gaze a Ukrajine

Ministri zahraničných vecí EÚ sa dnes stretávajú v Bruseli, aby rokovali o vývoji na Blízkom východe, vojne na Ukrajine a európskej bezpečnosti. Slovensko zastupuje Juraj Blanár.

Kľúčovou témou bude postoj EÚ k izraelským zásahom v Gaze a zhodnotenie, či Izrael naďalej spĺňa podmienky pridruženej dohody s Úniou, najmä v súvislosti s obmedzovaním humanitárnej pomoci. Diskusiu ovplyvnili aj nálety USA na iránske jadrové zariadenia, ktoré ešte viac vyostrili regionálne napätie.

Šéfka diplomacie Kaja Kallasová vyzýva na návrat k diplomacii a mieru. Členské štáty môžu uvažovať o politickom geste, pozastavení dohody alebo sankciách, no, že úplné zrušenia dohodu je nepravdepodobné.

Okrem Blízkeho východu budú hovoriť aj o ruskej agresii na Ukrajine, pričom prísť by mal aj ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Témou budú aj dodávky munície, nový balík sankcií proti Rusku a situácia v Líbyi a Gruzínsku.

(tasr, lipa)

  |  

V horskom regióne Kolumbie ovládanom narkorebelmi uniesli 57 vojakov

Kolumbijská armáda oznámila, že v juhozápadnej časti krajiny cez víkend uniesli 57 vojakov. K incidentu došlo v horskej oblasti Micay Canyon, ktorá je strategickou trasou pre obchod s kokaínom.

Podľa armády vojakov zadržali civilisti pôsobiaci pod nátlakom odštiepeneckej frakcie bývalej povstaleckej skupiny FARC, ktorá sa v roku 2016 zaviazala k mierovej dohode.

Generál Federico Mejia označil incident za „únos“ a dodal, že skupina, ktorá vojakov zadržiava, čelí vyšetrovaniu. Miestne médiá naznačujú, že za akciou môže stáť povstalecké zoskupenie EMC, čo je najväčšia odnož FARC. Tá sa zatiaľ k udalosti nevyjadrila.

Micay Canyon je známy ako kľúčová oblasť výroby a prepravy drog na tichomorské pobrežie. Napriek mierovým snahám zostáva tento región Kolumbie jedným z najväčších bodov konfliktu s ozbrojenými skupinami.

(reuters, BBC, lipa)