Preskočiť na obsah
  |  

Európana zatkli v Iráne ako údajného agenta Mosadu, prišiel vraj ako turista

Napätie medzi Iránom a Západom opäť vzrástlo. Iránske úrady v pondelok zadržali občana niektorej z európskych krajín, ktorého podozrievajú zo špionáže pre Izrael.

Zadržaný mal podľa iránskej štátnej televízie vstúpiť do krajiny prezlečený za turistu, no jeho skutočnou úlohou bolo budovanie spravodajských sietí a získavanie informácií o iránskych obranných systémoch.

V ten istý deň tamojšie justičné orgány oznámili popravu muža, ktorého označili za špióna spolupracujúceho s izraelským Mosadom a televíznou stanicou Iran International, ktorá vysiela z Londýna a Teherán hovorí o jej napojení na Izrael.

Iránska agentúra Tasním minulý piatok informovala o zadržaní Európana, ktorý sa údajne pokúšal o špionáž. Agentúra neuviedla štátnu príslušnosť podozrivého ani presný dátum jeho zadržania.

V Iráne sa momentálne nachádza viacero občanov alebo držiteľov dvojakého občianstva zo západných krajín. Mnohé vlády obviňujú Teherán z toho, že zadržiava cudzincov ako nástroj na výmenu za Iráncov väznených na Západe.

(tasr, afp, max)

  |  

Harvard môže prijímať cudzincov, sudkyňa označila zákaz za protiústavný

Spor medzi Bielym domom a Harvardom sa priostril. Federálna sudkyňa Allison Burroughsová v Bostone vydala príkaz, ktorý zablokoval pokus prezidenta Donalda Trumpa zakázať vstup zahraničným študentom na Harvard.

Sudkyňa označila konanie administratívy za možný zásah do ústavného práva univerzity na slobodu prejavu a myslenia. Trumpova administratíva argumentovala obavami o národnú bezpečnosť a obvinila Harvard z prepojení na Čínu, z antisemitizmu a podpory násilia.

Harvard sa bráni tým, že ide o politicky motivovaný útok, a podal viacero žalôb na obranu svojich práv a práv svojich študentov.

Univerzita čelí aj pozastaveniu štátneho financovania a vyšetrovaním zo strany ministerstva vnútornej bezpečnosti.

Burroughsová svojím rozhodnutím umožnila, aby zahraniční študenti naďalej mohli študovať na univerzite, pričom upozornila na riziko autoritárskych zásahov zo strany vlády do autonómie akademických inštitúcií.

Harvard navštevuje takmer 7-tisíc zahraničných študentov, čo tvorí viac než štvrtinu jeho študijnej populácie.

(reuters, max)

  |  

Arakčí: Teherán neuzavrel dohodu, no ak Izrael stíchne, Irán prestane

Irán poprel existenciu dohody o prímerí s Izraelom, ktorú v pondelok avizoval americký prezident Donald Trump.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí uviedol na sociálnej sieti X, že „v súčasnosti neexistuje žiadna dohoda o prímerí alebo zastavení vojenských operácií“. Dodal však, že ak Izrael zastaví svoje útoky do 4. hodiny ráno miestneho času, Irán nebude pokračovať v odvete.

Tým však ponechal otvorené dvere možnému zmierneniu napätia. Arakčí spresnil, že iránske vojenské akcie pokračovali až do „poslednej minúty“ uvedeného časového termínu, čo potvrdzuje, že zatiaľ neprišlo k žiadnemu formálnemu zdržaniu útokov.

Izrael sa k tvrdeniam o prímerí zatiaľ nevyjadril, no po stanovenej hodine neboli hlásené ďalšie útoky na iránske územie.

Arakčího vyjadrenia sú priamou reakciou na Trumpove slová, ktorý v pondelok informoval o údajnej dohode na „úplnom a totálnom prímerí“, ktoré malo ukončiť 12-dňový konflikt medzi oboma krajinami.

(tasr, ap, afp, reuters, sky news, max)

  |  

Trump oznámil dohodu o prímerí medzi Iránom a Izraelom, má začať v utorok

Donald Trump oznámil „úplné a totálne prímerie“ medzi Iránom a Izraelom. Podľa jeho príspevku na sieti Truth Social sa má prímerie začať v utorok o 6:00 SELČ, keď obe strany dokončia svoje záverečné vojenské operácie.

Irán má prímerie začať dodržiavať ako prvý, Izrael sa má pripojiť po 12 hodinách. Po 24 hodinách by mal konflikt definitívne skončiť.

Ide o prekvapivé vyhlásenie, keďže oficiálne predstavitelia Tel Avivu ani Teheránu sa k údajnej dohode nevyjadrili.

Trump tvrdí, že zabránil konfliktu, ktorý mohol trvať roky a destabilizovať celý Blízky východ. Uviedol tiež, že priebeh prímeria bude pokojný a zodpovedný zo strany oboch štátov.

Vyhlásenie prišlo po 12 dňoch intenzívnych bojov medzi oboma krajinami, ktoré vyvolali vážne obavy z eskalácie v regióne.

„Za predpokladu, že všetko bude fungovať tak ako má, čo sa aj stane, by som chcel zablahoželať obom krajinám, Izraelu a Iránu, že majú výdrž, odvahu a rozum ukončiť to, čo by sa malo nazývať 12-dňová vojna,“ napísal v príspevku Trump.

(tasr, ap, afp, sky news, max)

  |  

EÚ a Kanada prehlbujú spoluprácu v oblasti obrany, obchodu a bezpečnosti

Európska únia a Kanada na pondelkovom samite v Bruseli potvrdili prehĺbenie strategického partnerstva v oblasti bezpečnosti, obrany a hospodárstva. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a kanadský premiér Mark Carney podpísali nové dohody o spolupráci a vyjadrili podporu Ukrajine.

Zdôraznili záväzok k medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, hospodárskej bezpečnosti, inováciách a spoločnom rozvoju obranných kapacít. Partnerstvo má priniesť nové možnosti aj v oblasti spoločného obstarávania.

Costa vyzdvihol rast obchodu medzi EÚ a Kanadou o 71 percent od zavedenia dohody CETA a označil samit za zlomový bod v bilaterálnych vzťahoch.

Obe strany chcú užšie spolupracovať aj v oblasti digitálneho obchodu, mobility pracovnej sily, kritických surovín či umelej inteligencie. Dohodli sa aj na spoločnom postupe v Arktíde s cieľom podporiť mier, stabilitu a rešpektovanie práv pôvodného obyvateľstva.

(tasr, mja)

  |  

Izrael naznačuje spoluprácu s iránskou opozíciou, zmenu režimu popiera

Izraelský minister pre Jeruzalem a kultúrne dedičstvo Amichaj Elijahu naznačil, že Izrael spolupracuje s iránskymi disidentmi, čo vyvolalo otázky, či cieľom izraelskej operácie proti Iránu nie je aj zvrhnutie režimu ajatolláha Chameneího.

Oficiálne však izraelská vláda popiera, že by zmena režimu bola jej zámerom. Hovorca vlády David Mencer zdôraznil, že cieľom zostáva zničenie iránskeho jadrového programu a vývoja balistických rakiet, hoci pád režimu by bol podľa neho „vítaným vedľajším produktom“.

Špekulácie o širších zámeroch posilnili aj pondelkové izraelské útoky na väznicu Evín v Teheráne, kde sú zadržiavaní politickí väzni, a na objekty bezpečnostných služieb. Minister obrany Jisrael Kac označil tieto ciele za súčasť „agentúr vládnych represií“.

Americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti vyhlásil, že ak súčasný režim nie je schopný „urobiť Irán opäť veľkým“, zmena režimu by bola možným riešením.

(tasr, mja)