Preskočiť na obsah
  |  

Trump oznámil dohodu o prímerí medzi Iránom a Izraelom, má začať v utorok

Donald Trump oznámil „úplné a totálne prímerie“ medzi Iránom a Izraelom. Podľa jeho príspevku na sieti Truth Social sa má prímerie začať v utorok o 6:00 SELČ, keď obe strany dokončia svoje záverečné vojenské operácie.

Irán má prímerie začať dodržiavať ako prvý, Izrael sa má pripojiť po 12 hodinách. Po 24 hodinách by mal konflikt definitívne skončiť.

Ide o prekvapivé vyhlásenie, keďže oficiálne predstavitelia Tel Avivu ani Teheránu sa k údajnej dohode nevyjadrili.

Trump tvrdí, že zabránil konfliktu, ktorý mohol trvať roky a destabilizovať celý Blízky východ. Uviedol tiež, že priebeh prímeria bude pokojný a zodpovedný zo strany oboch štátov.

Vyhlásenie prišlo po 12 dňoch intenzívnych bojov medzi oboma krajinami, ktoré vyvolali vážne obavy z eskalácie v regióne.

„Za predpokladu, že všetko bude fungovať tak ako má, čo sa aj stane, by som chcel zablahoželať obom krajinám, Izraelu a Iránu, že majú výdrž, odvahu a rozum ukončiť to, čo by sa malo nazývať 12-dňová vojna,“ napísal v príspevku Trump.

(tasr, ap, afp, sky news, max)

  |  

EÚ a Kanada prehlbujú spoluprácu v oblasti obrany, obchodu a bezpečnosti

Európska únia a Kanada na pondelkovom samite v Bruseli potvrdili prehĺbenie strategického partnerstva v oblasti bezpečnosti, obrany a hospodárstva. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a kanadský premiér Mark Carney podpísali nové dohody o spolupráci a vyjadrili podporu Ukrajine.

Zdôraznili záväzok k medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, hospodárskej bezpečnosti, inováciách a spoločnom rozvoju obranných kapacít. Partnerstvo má priniesť nové možnosti aj v oblasti spoločného obstarávania.

Costa vyzdvihol rast obchodu medzi EÚ a Kanadou o 71 percent od zavedenia dohody CETA a označil samit za zlomový bod v bilaterálnych vzťahoch.

Obe strany chcú užšie spolupracovať aj v oblasti digitálneho obchodu, mobility pracovnej sily, kritických surovín či umelej inteligencie. Dohodli sa aj na spoločnom postupe v Arktíde s cieľom podporiť mier, stabilitu a rešpektovanie práv pôvodného obyvateľstva.

(tasr, mja)

  |  

Izrael naznačuje spoluprácu s iránskou opozíciou, zmenu režimu popiera

Izraelský minister pre Jeruzalem a kultúrne dedičstvo Amichaj Elijahu naznačil, že Izrael spolupracuje s iránskymi disidentmi, čo vyvolalo otázky, či cieľom izraelskej operácie proti Iránu nie je aj zvrhnutie režimu ajatolláha Chameneího.

Oficiálne však izraelská vláda popiera, že by zmena režimu bola jej zámerom. Hovorca vlády David Mencer zdôraznil, že cieľom zostáva zničenie iránskeho jadrového programu a vývoja balistických rakiet, hoci pád režimu by bol podľa neho „vítaným vedľajším produktom“.

Špekulácie o širších zámeroch posilnili aj pondelkové izraelské útoky na väznicu Evín v Teheráne, kde sú zadržiavaní politickí väzni, a na objekty bezpečnostných služieb. Minister obrany Jisrael Kac označil tieto ciele za súčasť „agentúr vládnych represií“.

Americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti vyhlásil, že ak súčasný režim nie je schopný „urobiť Irán opäť veľkým“, zmena režimu by bola možným riešením.

(tasr, mja)

  |  

EÚ chce chrániť farmárov, rokuje o obchode s USA či Ukrajinou

Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (Agrifish) rokovala v Luxemburgu o kľúčových obchodných otázkach, ktoré ovplyvňujú poľnohospodárstvo v Únii. Ministri sa zhodli na potrebe jasných zásad pre obchodné vzťahy s tretími krajinami, pričom zdôraznili dôležitosť diverzifikácie obchodu a zároveň ochrany citlivých trhov.

V súvislosti s novou americkou colnou politikou žiadajú obojstranne výhodnú dohodu, ktorá neohrozí potravinovú bezpečnosť. Ministri podporili aj ďalšie posilňovanie spolupráce s Ukrajinou, pričom chcú chrániť konkurencieschopnosť európskych farmárov.

Zazneli aj výzvy na obmedzenie dovozu z Ruska a Bieloruska, najmä v oblasti rybolovu. Diskutovalo sa aj o dohode s krajinami Mercosuru a potrebe finančnej kompenzácie pre postihnutých farmárov.

Pozitívne prijaté boli návrhy na zjednodušenie pravidiel pre farmárov, vrátane zníženia byrokracie a väčšej flexibility v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

(tasr, mja)

  |  

Sýria zadržala podozrivých z útoku v Damasku, vinníkov chce potrestať

Sýrske bezpečnostné zložky zadržali niekoľko podozrivých v súvislosti s nedeľňajším samovražedným útokom v pravoslávnom chráme svätého Eliáša v Damasku, pri ktorom zahynulo 25 ľudí a 63 utrpelo zranenia.

Podľa sýrskych úradov bol útočníkom člen teroristickej organizácie Islamský štát (IS). Minister vnútra Anás Chatáb uviedol, že bezpečnostná operácia zameraná na bunky napojené na IS prebehla neďaleko Damasku.

Útok, ktorý bol prvým podobným incidentom v Damasku od decembrového zvrhnutia prezidenta Asada islamistami, zvyšuje napätie v krajine sužovanej sektárskym násilím. Dočasný prezident Ahmad Šara prisľúbil potrestanie vinníkov a vyzval na jednotu.

Útok odsúdilo aj medzinárodné spoločenstvo, vrátane tureckého prezidenta Erdogana, ktorý sľúbil podporu sýrskej vláde v boji proti terorizmu a varoval pred návratom Sýrie do chaosu.

(tasr, mja)

  |  

Bahrajn, Irak a Kuvajt uzavreli vzdušný priestor po útokoch Iránu

Bahrajn, Kuvajt a Irak v pondelok uzavreli svoj vzdušný priestor po iránskych raketových útokoch na americké vojenské základne v Katare a Iraku.

Útoky zasiahli najmä základňu al-Udajd v Katare, ktorá je najväčšou americkou základňou na Blízkom východe, a základňu Ajn al-Asad v Iraku. Katarské úrady hlásili zachytenie rakiet bez obetí, čo potvrdili aj USA.

Podľa agentúry Reuters Irán vopred varoval Katar, aby minimalizoval obete, čo má naznačovať snahu Teheránu o deeskaláciu napätia po víkendových amerických náletoch na iránske jadrové zariadenia.

Irán uviedol, že na základňu v Katare vypálil šesť rakiet a útok bol odpoveďou úmernou počtu amerických bômb. Bahrajn, v ktorom sídli piata flotila amerického námorníctva, už pred útokmi nariadil zamestnancom veľvyslanectva prácu z domu. Uzavretie vzdušného priestoru v regióne má preventívny charakter.

(tasr, mja)