Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Samit Únie: Fico bráni Srbsko, problém s cenami energií európski lídri chápu

Premiér Robert Fico po samite lídrov Európskej únie zhodnotil, že rokovania s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou boli konštruktívne.

Téma cien energií je podľa neho kľúčová aj pre ďalších európskych lídrov, čo zistil z debát s mnohými z nich. "Aj chápu náš problém, keď ho komentujem," povedal.

Zopakoval, že Slovensko nepodporí 18. sankčný balík voči Rusku, kým nedostane konkrétne garancie týkajúce sa plynu. Podľa neho má Slovensko nárok na záruky zo strany Únie – vrátane zabezpečenia objemu plynu za výhodné ceny, tranzitných poplatkov a kompenzácií v prípade prehry arbitráže s Gazpromom.

Ohľadom pokračujúcej pomoci Ukrajiny - ktorú nepodporilo len Maďarsko -, zdôraznil, že v záveroch samitu je podstatný odkaz na zakladajúce zmluvy Únie, ktoré hovoria, "že Európska únia je mierový projekt".

V oblasti rozširovania EÚ sa slovenský predseda vlády zastal Srbska a označil jeho ignorovanie za politicky motivované. Členstvo Kosova v Únii označil za "fikciu".

Lídri riešili aj obchod s USA a Čínou či vysoké ceny energií v strednej a východnej Európe. Podľa premiéra ide o existenčný problém, ktorý narúša jednotný trh.

(tasr, max)

Minúta  |  

Leyenová: Ukrajina splnila podmienky na pristúpenie, je čas rokovať

Európska komisia podporuje otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou. "Ukrajina pod neúnavnou paľbou presadzuje jednu reformu za druhou. Teraz si musíme splniť aj my svoju časť, pretože prístupový proces je založený na zásluhách. A Ukrajina si zaslúži posunúť sa vpred," zhodnotila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová po skončení samitu Európskej rady v Bruseli.

Toto zasadnutie Európskej rady prišlo podľa Leyenovej v správnom čase. "Uprostred extrémnej nestability sme zhodnotili situáciu a koordinovali našu kolektívnu reakciu," dodala predsedníčka eurokomisie.

Predseda Európskej rady António Costa vyhlásil, že bezpečnosť Únie je neoddeliteľne spätá s bezpečnosťou Ukrajiny.

Zároveň oznámil, že Európska únia bude pokračovať v úsilí o spravodlivý a trvalý mier a otvorí Ukrajine cestu k plnohodnotnému členstvu.

Na samite sa diskutovalo aj o ďalších krokoch voči Rusku. Podľa Costu už pracujú na novom, výraznom balíku sankcií, ktorý má byť odpoveďou na pokračujúcu ruskú agresiu a porušovanie medzinárodného práva.

(tasr, max)

Minúta  |  

Macron a Merz tlačia na rýchlu dohodu s USA, čas na rokovania sa kráti

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz v Bruseli spoločne vyzvali Európsku komisiu na urýchlenie rokovaní o obchodnej dohode so Spojenými štátmi.

"Vyzvali sme predsedníčku Komisie, aby dosiahla rýchlu dohodu s Američanmi v priebehu necelých dvoch týždňov, ktoré zostávajú," povedal Merz po rokovaniach na samite Európskej únie.

Macron zároveň zdôraznil, že aj keď Paríž podporuje rýchlu dohodu, nemala by byť uzavretá "za každú cenu".

Čas sa kráti – 9. júla vyprší americké moratórium na zavedenie ciel voči krajinám s obchodným deficitom.

Administratíva Donalda Trumpa podľa informácií AFP zvažuje ponechať desaťpercentné clo na väčšinu európskych výrobkov a v prípade neúspechu rokovaní sadzby zvýšiť až na 50 percent. Už teraz USA uplatňujú 25-percentné clá na dovoz ocele, hliníka, áut a ich komponentov.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Zelenskyj vyzval EÚ na sprísnenie sankcií a pokrok v prístupových rokovaniach

krajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok prostredníctvom videokonferencie prihovoril lídrom 27 členských krajín Európskej únie počas summitu v Bruseli.

Okrem iného navrhol aj výrazné zníženie cenového stropu na ruskú ropu. Podľa portálu stanice Euronews je schválenie tohto návrhu takmer nereálne po tom, čo USA odmietli podporiť túto iniciatívu na samite krajín G7.

Pre skutočný a trvalý mier je však podľa jeho slov potrebný strop 30 dolárov za barel. V súčasnosti to je 60 dolárov za barel.

Popri sankciách Zelenskyj zdôraznil aj nevyhnutnosť pokroku v prístupovom procese Ukrajiny do EÚ, ktorý v súčasnosti blokuje Budapešť.

Teraz je potrebné jasné politické posolstvo – že Ukrajina je pevne na európskej ceste, a že Európa dodrží svoje sľuby. Akékoľvek meškanie zo strany Európy by v tomto momente mohlo vytvoriť globálny precedens – dôvod na pochybnosti o slovách a záväzkoch Európy,“ povedal Zelenskyj lídrom. „My plníme svoju časť. Je spravodlivé očakávať pozitívnu reakciu,“ zdôraznil.

(tasr, est)

Minúta  |  

Irán utrpel po 12-dňovom konflikte závažné škody, tvrdí Arákčí

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vo štvrtok uviedol, že experti z Organizácie pre atómovú energiu (Iránu) (AEOI) vyhodnocujú škody po konflikte s Izraelom. „Diskusia o požadovaní náhrady škody“ je teraz medzi prvými bodmi na programe vlády, dodal.

Arákčí ďalej povedal, že návrh zákona o pozastavení spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), ktorý v stredu schválil iránsky parlament a vo štvrtok odsúhlasila iránska Rada strážcov, je teraz „záväzný“ a „niet pochýb o jeho implementácii“.

Iránski predstavitelia od začiatku nedávneho vojenského konfliktu kritizovali MAAE za to, že neodsúdila izraelské útoky. Irán tiež kritizoval rezolúciu Rady guvernérov MAAE prijatú 12. júna, podľa ktorej Irán neplní svoje záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní. Tento krok bol podľa iránskych predstaviteľov „jednou z hlavných zámienok“ pre izraelské a americké útoky.

(tasr, est)

Minúta  |  

Reform UK by sa podľa prieskumu stala najsilnejšou stranou v Británii

Nový prieskum od YouGov ukazuje, že strana Reform UK vedená Nigelom Farageom by sa stala najsilnejšou politickou silou v Británii, ak by sa voľby konali v júni.

Reform by získala 271 kresiel a Farage by mal šancu zostaviť menšinovú vládu. Labouristi by sa prepadli z aktuálnych 403 kresiel na 178, viacerí ich ministri by prišli o miesto.

Konzervatívci by klesli na štvrté miesto so ziskom 46 kresiel, pričom Liberálni demokrati a Zelení by mierne posilnili.

Reform UK by dominovala vo väčšine regiónov Anglicka aj vo Walese, pričom by získala 26 percent hlasov. Labouristi by skončili druhí s 23 percentami, konzervatívci by mali 18 a liberálni demokrati 15 a Zelení 11 percent.

Prepad Labouristov súvisí s nepopulárnymi rozhodnutiami premiéra Keira Starmera znížiť rozpočet na sociálne dávky o 5 miliárd libier.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.