Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na pochode Budapest Pride sa zišli desaťtisíce ľudí, vysmievali sa Orbánovi

Desaťtisíce ľudí v sobotu pochodovali centrom Budapešti v rámci zakázaného pochodu Pride na podporu práv ľudí hlásiacich sa k LGBTQ+.

Davy mávajúce dúhovými vlajkami a transparentmi zosmiešňujúcimi maďarského premiéra Viktora Orbána zaplnili v sobotu popoludní Deákovo námestie neďaleko Budapeštianskej radnice.

Protestujúci si cestu vytýčili cez Most slobody ponad rieku Dunaj až do budínskej časti maďarskej metropoly.

Sprievod sa pokúsili narušiť malé skupinky pravicových demonštrantov z Hnutia naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom), ale polícia prípadným šarvátkam zabránila a odklonila trasu pochodu smerom k Alžbetinmu mostu.

(reuters)

Minúta  |  

Posilnenie armády bez byrokracie. Berlín chce zrýchliť nákup zbraní z dôvodu Ruska

Nemecká vláda chce výrazne zrýchliť a zjednodušiť systém obstarávania zbraní a vojenskej techniky pre Bundeswehr. Vyplýva to z návrhu legislatívy, ktorý má posilniť obranyschopnosť krajiny tvárou v tvár narastajúcej hrozbe zo strany Ruska.

Podľa vládnych zdrojov má nový zákon umožniť, aby sa niektoré zbrojné tendre nemuseli súťažiť na celoeurópskej úrovni, ale len v rámci Nemecka. To má ušetriť čas pri nákupoch.

Poslanci by mohli odštartovať verejné obstarávania aj bez predbežného krytia rozpočtom a plánujú sa i výrazné škrty v administratíve.

Zákonodarcovia tvrdia, že cieľom je posilniť Bundeswehr ako kľúčovú súčasť kolektívnej obrany NATO a naplniť nový päťpercentný cieľ Severoatlantickej aliancie.

Nemecko od vypuknutia vojny na Ukrajine výrazne navýšilo investície do armády, pričom tieto výdavky sú vyňaté z ústavnej "dlhovej brzdy".

Návrh konštatuje, že Rusko neprejavuje snahu ukončiť konflikt a jeho ambície presahujú hranice Ukrajiny. V tejto súvislosti preto požaduje posilnenie nemeckých ozbrojených síl ako garanciu vierohodného odstrašenia agresora a ochrany bezpečnosti celej Európy.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

Srbské protesty vrcholia. Vučić čelí tlaku na predčasné voľby, hrozí „radikalizácia“

Belehrad sa v sobotu stal opäť dejiskom masovej demonštrácie, ktorou desaťtisíce protestujúcich žiadajú vyhlásiť "ultimátum" vláde prezidenta Aleksandara Vučića. Ten má podľa nich vypísať predčasné voľby, inak varujú pred "radikalizáciou" hnutia.

V krajine od minuloročného novembra trvajú masové protesty vedené študentmi, ktoré odštartovala tragédia v Novom Sade. Tam po zrútení strechy železničnej stanice zahynulo 16 ľudí. Príčinou má byť systémová korupcia, na ktorú demonštranti dlhodobo upozorňujú.

Prezident Vučić vopred odmietol výzvy na predčasné voľby, označil protesty za výsledok "zahraničného sprisahania" a odkázal, že ultimátum neprijíma. Protesty už medzičasom prinútili premiéra odstúpiť.

Hlava štátu zároveň upozornila, že bezpečnostné zložky nebudú tolerovať násilie. Polícia avizovala nulovú toleranciu voči útokom na štátne inštitúcie.

Protestujúci požadujú aj odstránenie provládnych stanov pred parlamentom, ktoré už mesiace blokujú centrum mesta. Očakáva sa, že sobotné zhromaždenie bude najväčším od marca, keď sa podľa nezávislých zdrojov v Belehrade zišlo až 300-tisíc ľudí.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Mosad infiltroval iránsky jadrový program, dokumenty odhaľujú rozsah zbraní

Izraelská spravodajská služba Mosad podľa uniknutých dokumentov, ktoré získal portál Times, prenikla hlboko do iránskeho raketového a jadrového programu.

Tajné spravodajské informácie, ktoré Izrael zdieľal so Západom, ukazujú, že Teherán mal rozsiahlejšiu infraštruktúru na vývoj zbraní, než sa doteraz predpokladalo.

Izraelskí agenti podľa zdrojov dlhé roky sledovali viaceré lokality priamo v teréne – vrátane zariadení vo Fordú, Natanze, Isfaháne a ďalších lokalitách.

Prípravy na vojenský zásah sa údajne začali už v roku 2010. Cieľom boli centrifúgy, laboratóriá, chladiace systémy aj výrobne hlavíc a trhavín.

Dokumenty poukazujú na dôkladné mapovanie iránskej siete vrátane infiltrácie veliteľstva Revolučných gárd a výskumných centier.

Irán pripustil "vážne škody", no detailnejšie informácie neposkytol. Mosad týmto spôsobom údajne od roku 2010 eliminoval viacerých vedcov a znefunkčnil kľúčové časti iránskeho vývoja.

Výsledkom môže byť vážne narušenie schopnosti Iránu vyrobiť jadrovú zbraň – aspoň dočasne.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj ocenil Dudu najvyšším ukrajinským radom za vojenskú podporu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi najvyššie ukrajinské štátne vyznamenanie pre cudzincov – Rad slobody.

Stalo sa tak počas neohlásenej sobotňajšej návštevy Dudu v Kyjeve, ktorá sa uskutočnila symbolicky v Deň ukrajinskej ústavy. Zelenskyj vyzdvihol jeho osobný prínos k posilňovaniu poľsko-ukrajinských vzťahov a neochvejnú podporu suverenity Ukrajiny v čase vojny s Ruskom.

Duda, ktorý vo funkcii končí v auguste, počas návštevy spolu so Zelenským položil vence za padlých ukrajinských vojakov a zdôraznil, že podpora Ukrajiny bola z pohľadu bezpečnosti Poľska kľúčová.

Jeho slová odzneli v čase, keď sa symbolicky lúči so svojou prezidentskou funkciou.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí zároveň pri tejto príležitosti uistilo Kyjev o pokračujúcej solidarite a podpore. Zelenskyj už potvrdil, že na návštevu pozve aj Dudovho nástupcu Karola Nawrockého.

Ten síce deklaruje pokračovanie podpory Ukrajine v obrane, no zároveň sa otvorene stavia proti jej vstupu do Európskej únie a NATO. 

(tasr, dpa, pap, max)

Minúta  |  

Ukrajinci sa prikláňajú k dohode, ale obnovu hraníc si žiada viac ako pätina

Viac ako polovica Ukrajincov by privítala kompromisné riešenie na ukončenie vojny so zapojením medzinárodných lídrov. Vyplýva to z prieskumu realizovaného Inštitútom Janus, Centrom SOCIS a publikáciou Barometer verejnej mienky. Píše Ukrajinska pravda.

Presne 55,7 percenta respondentov podporuje hľadanie dohody, ktorá by ukončila boje. Ďalších 16,6 percenta by súhlasilo s dočasným prímerím a zastavením bojov na aktuálnej frontovej línii.

Na druhej strane 21,4 percenta opýtaných Ukrajincov chce pokračovať v bojoch. Z toho 12,8 percenta až do obnovenia hraníc z roku 1991 a 8,6 percenta do návratu k stavu pred ruskou inváziou z roku 2022.

Iba 1,2 percenta respondentov zvolilo inú odpoveď a jeden z 20 opýtaných sa nevedel vyjadriť.

Prieskum realizovali od 6. do 11. júna na vzorke dvetisíc plnoletých naprieč celou Ukrajinou.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.