Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merkelová debatovala s utečencami v berlínskej reštaurácii o rasizme

Angela Merkelová sa po rokoch opäť stretla s utečencami, ktorým v roku 2015 otvorila dvere do Nemecka. Bývalá kancelárka zasadla v sýrskej reštaurácii v Berlíne za stôl s piatimi mladými ľuďmi zo Sýrie, Afganistanu a Iránu. Píše Spiegel.

Diskutovala s nimi o ich skúsenostiach s rasizmom, vytrvalosťou a začiatkoch v novej krajine. Stretnutie sa uskutočnilo v rámci nakrúcania relácie nemeckej stanice WDR s názvom "O desať rokov neskôr: Utečenci v rozhovore s Angelou Merkelovou", ktorá bude mať premiéru 30. júna.

Merkelová zdôraznila, že ľudia často hovoria o utečencoch, ale zriedkavo s nimi. Práve osobné výpovede považuje za kľúčové.

Medzi účastníkmi bola napríklad študentka, ktorá vyrastala v cirkevnom azyle, či pár, ktorý sa po príchode do nemeckého Clausnitzu stretol s odmietaním obyvateľov.

Merkelovej slávne "Wir schaffen das" [My to zvládneme, pozn. red.] dnes znie v novom kontexte. Súčasná vláda pod vedením Friedricha Merza z CDU, teda jej vlastnej strany, pristupuje k migrácii prísnejšie. V piatok kabinet schválil návrh zákona, ktorý dočasne obmedzuje zlučovanie rodín utečencov s čiastočnou ochranou.

(max)

Minúta  |  

Súd s Netanjahuom pozastavili, Trump vyzýva na ochranu pred prokurátormi

Jeruzalemský súd pozastavil pojednávania v korupčnej kauze izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Podľa agentúry Reuters súd uznal argumenty predložené samotným premiérom, ako aj šéfmi Mosadu a vojenskej spravodajskej služby.

Rozhodnutie prišlo krátko po tom, čo sa americký prezident Donald Trump na sociálnych sieťach ostro postavil na Netanjahuovu stranu a označil pokračovanie procesu za "šialenstvo". Súdny proces by podľa neho mohol narušiť rokovania s palestínskou militantnou skupinou Hamas a Iránom.

Netanjahu čelí obžalobám z úplatkárstva, podvodu a porušenia dôvery, ktoré však dôrazne odmieta a opakovane tvrdí, že ide o politicky motivovaný hon na čarodejnice.

Súd pritom v piatok zamietol žiadosť Netanjahua o odloženie jeho výpovede o ďalšie dva týždne z diplomatických a bezpečnostných dôvodov po 12-dňovom konflikte medzi Izraelom a Iránom, ktorý sa skončil minulý utorok. V pondelok mal vystúpiť na krížový výsluch.

Trump, ktorý Netanjahua podporuje, varoval, že "Washington to nebude tolerovať" a zdôraznil úlohu USA ako kľúčového spojenca Izraela. Netanjahu jeho príspevok zdieľal s poďakovaním.

(reuters, max)

Minúta  |  

Čínska finančná injekcia pomáha Pakistanu, ekonomika sa stabilizuje

Čína poskytla Pakistanu pôžičky vo výške 3,4 miliardy dolárov, čím výrazne posilnila jeho devízové rezervy. Krajina zároveň získala ďalšiu miliardu dolárov z komerčných bánk na Blízkom východe a 500 miliónov z multilaterálnych inštitúcií.

Celkovo sa tak pakistanské rezervy vyšplhajú na očakávaných 14 miliárd dolárov, čo je hranica stanovená Medzinárodným menovým fondom ako cieľ do konca fiškálneho roka 30. júna.

Peking zároveň refinancoval 2,1 miliardy dolárov, ktoré boli súčasťou rezerv pakistanskej centrálnej banky posledné tri roky, a ďalší úver vo výške 1,3 miliardy, ktorý Islamabád pred dvoma mesiacmi splatil.

Čínska podpora je tak považovaná za kľúčovú pre ekonomickú stabilitu Pakistanu, ktorý sa momentálne nachádza v reformnom procese v rámci sedemmiliardového záchranného balíka Medzinárodného menového fondu.

Pakistanské úrady zdôrazňujú, že ekonomika sa vďaka týmto krokom stabilizovala a dodržiavanie požiadaviek MMF zvyšuje dôveru investorov.

Poskytnuté financie tak nie sú len dočasnou záplatou, ale dôležitým krokom k udržateľnejšej hospodárskej dráhe krajiny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Viktor Orbán označil Pride v Budapešti za hanbu, spustil paľbu na Brusel

Maďarský premiér Viktor Orbán označil sobotňajší Pride v Budapešti za "odporný a hanebný" a obvinil Európsku úniu z organizovania protivládneho protestu cez opozičných politikov.

Podujatie, na ktorom sa podľa odhadov zúčastnilo 200-tisíc ľudí, bolo najväčšou demonštráciou odporu voči Orbánovi za uplynulé roky, aj keď ho polícia oficiálne zakázala. Premiér zároveň varoval pred právnymi následkami pre tých, ktorí sa chopia organizácie alebo sa na pochode zúčastnia.

Orbán vo vnútrostraníckej skupine nazvanej "Fight Club" tvrdil, že opoziční lídri boli "poverení Bruselom" a vyzývali svojich voličov na masovú účasť. Kritizoval aj obsah podujatia – od drag queen šou až po informačné materiály o hormonálnej terapii.

Primátor Budapešti Gergely Karácsony, označovaný Orbánovou vládou za "bábku Bruselu", podujatie spoluorganizoval ako mestské zhromaždenie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vopred vyzvala Maďarsko, aby umožnilo konanie pochodu, čo Orbán prirovnal k príkazom z Moskvy v čase komunizmu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Iránske ozbrojené sily Izraelu nedôverujú, sú pripravené reagovať

Iránske ozbrojené sily spochybňujú platnosť prímeria s Izraelom, ktoré ukončilo nedávny 12-dňový konflikt. Náčelník generálneho štábu Abdolrahím Musáví v nedeľu uviedol, že Teherán neverí, že Izrael dodrží dohodnuté záväzky.

„Nezačali sme vojnu, ale odpovedali sme na agresiu silou. Ak budeme opäť napadnutí, sme pripravení reagovať,“ citovala Musávího štátna televízia.

Prímerie oznámil americký prezident Donald Trump. Izrael tvrdí, že jeho cieľom je zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní, čo Teherán popiera. Irán zdôrazňuje svoje právo na civilné využitie jadrovej energie.

Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Irán v roku 2021 obohatil urán na 60 percent čistoty izotopu, čo je výrazne nad limitom dohodnutým v roku 2015. Od tejto dohody Trump v roku 2018 odstúpil, je preto otázne, do akej miery vnímal Teherán limit 3,5 percenta ako záväzný. Na vojenské účely by ho však musel obohatiť na 90 percent.

Izrael oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil, že vlastní jadrový arzenál, no analytici odhadujú, že disponuje asi 90 jadrovými hlavicami.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Ukrajina chce odstúpiť od konvencie o zákaze protipechotných mín

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét o odstúpení krajiny od Ottawskej konvencie, ktorá zakazuje výrobu a používanie protipechotných mín. Informoval o tom v nedeľu vysokopostavený ukrajinský poslanec Roman Kostenko.

Ukrajina zmluvu ratifikovala v roku 2005. Na oficiálne vystúpenie z dohody však bude potrebné aj rozhodnutie parlamentu. Text dekrétu zatiaľ nie je zverejnený na webovej stránke prezidentskej kancelárie.

„Toto je krok, ktorý si realita vojny už dávno vyžadovala. Rusko nie je zmluvnou stranou tejto konvencie a masívne používa míny proti našim vojakom aj civilistom,“ napísal v príspevku na Facebooku tajomník parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajské služby.

„Nemôžeme zostať obmedzení v prostredí, kde nepriateľ nemá žiadne obmedzenia,“ dodal poslanec s tým, že legislatívne rozhodnutie musí obnoviť plné právo Ukrajiny efektívne brániť svoje územie.

Rusko v uplynulých mesiacoch zintenzívnilo svoje útočné operácie na Ukrajine, pričom využíva výraznú prevahu v počte vojakov. Kostenko nespresnil, kedy sa má parlament touto otázkou zaoberať.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.