Preskočiť na obsah
  |  

Politickým stranám bez mandátu chce vláda zrušiť príspevky

Ministerstvo vnútra plánuje výrazné zmeny vo financovaní politických strán. Po novom by štátny príspevok získali len tie strany, ktoré sa dostanú do parlamentu a zároveň prekročia päťpercentnú hranicu hlasov (namiesto súčasných troch).

V prípade, že deficit verejných financií prekročí tri percentá hrubého domáceho produktu, príspevky by sa automaticky krátili o 30 percent.

Významnou zmenou je aj zvýšenie volebnej kaucie – pri parlamentných voľbách zo 17-tisíc na 50-tisíc eur, v eurovoľbách zo symbolických 1 700 na 25-tisíc eur. Cieľom je zabrániť účelovej kandidatúre a podporiť len tie strany, ktoré majú skutočný politický zámer.

Novela taktiež obmedzuje možnosť meniť názov strany – zmena by bola možná až po piatich rokoch.

Sprísniť sa majú aj pravidlá prijímania finančných darov a pôžičiek. Strany budú musieť zverejniť aj výšku úrokov a konkrétne účty darcov.

Podľa rezortu ide o opatrenia na posilnenie dôvery verejnosti, zvýšenie transparentnosti a elimináciu firiem bez reálneho politického mandátu.

(tasr, lup)

  |  

Rusko údajne obsadilo dedinu v Dnepropetrovskej oblasti

Ruské jednotky údajne po prvý raz obsadili dedinu Dačnoje v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. Tvrdia to proruské zdroje, no oficiálne potvrdenie z Moskvy ani Kyjeva zatiaľ neprišlo.

Podľa agentúry Reuters Rusko za posledné dva mesiace získalo takmer 950 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, pričom len v Sumskej oblasti išlo o 200 kilometrov štvorcových.

Najnovší vývoj naznačuje postupnú expanziu ruskej armády do oblastí, ktoré doteraz ostávali mimo priamej kontroly.

Kremeľ tvrdí, že je ochotný rokovať o mieri, avšak len za podmienok, ktoré Ukrajina a jej spojenci považujú za neprijateľné – vrátane stiahnutia sa z oblastí, ktoré Rusko pokladá za svoje.

Aktuálne Moskva ovláda približne pätinu Ukrajiny a kontroluje väčšinu územia strategicky významných regiónov ako Krym, Luhansk, Doneck či Záporožie.

(tasr, lup)

  |  

Strach z vojny rastie. Takmer polovica Poliakov očakáva konflikt

Obavy z vojny sú medzi Poliakmi citeľné – prieskum agentúry IBRiS ukázal, že takmer 44 percent obyvateľov sa obáva vypuknutia svetového konfliktu v nasledujúcich mesiacoch.

Z nich 14 percent priznáva silný strach, zatiaľ čo takmer 30 percent má miernejšie obavy. Na opačnej strane stojí necelá polovica opýtaných, ktorí vojnu v blízkom čase neočakávajú. Viac ako šestina respondentov ostáva nerozhodná.

Rozdiely sa ukázali aj medzi pohlaviami – zatiaľ čo medzi ženami vníma riziko vojny 47 percent, medzi mužmi je to o sedem percentuálnych bodov menej.

Prieskum poukazuje aj na rozdelenú náladu v spoločnosti a nárast neistoty, ktorý môže súvisieť so zhoršujúcou sa geopolitickou situáciou.

Dáta boli zozbierané počas dvoch dní – 23. a 24. júna 2025 – na vzorke viac ako tisíc respondentov.

(tasr, lup)

  |  

Kúpalisko Vadaš ostáva zatvorené, hygienici čakajú na výsledky testov

Termálne kúpalisko Vadaš v Štúrove zostáva naďalej zatvorené, kým nebudú známe nové výsledky laboratórnych testov vody.

Hygienici z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Nové Zámky v pondelok odobrali ďalšie vzorky z bazénov, pričom výsledky sa očakávajú do siedmich dní.

Kúpalisko zatvorili ešte 15. júna po tom, ako sa tam zúčastnil na plaveckom výcviku 11-ročný chlapec, ktorý neskôr zomrel na infekciu smrteľným parazitom Naegleria fowleri. Nie je však potvrdené, že sa nakazil práve vo Vadaši.

Hostia ubytovaní v areáli môžu aj naďalej využívať perličkový a sedací bazén, ktoré prešli testovaním – prítomnosť améb sa v nich podľa úradov nepotvrdila.

Otvorenie celého areálu bude závisieť od oficiálnych výsledkov aktuálnych testov.

(tasr, lup)

  |  

Ukrajina reaguje na Blanára: Odpustiť Rusku je naivné a nebezpečné

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha ostro reagoval na slová slovenského ministra Juraja Blanára, ktorý navrhol „odpustenie“ Rusku za vojnu proti Ukrajine.

Ako uvádza portál Jevropejska pravda, podľa Sybihových slov je práve beztrestnosť dôvodom pokračujúcich ruských zločinov a očakávať zmenu správania bez trestu je podľa neho prostomyseľné.

Zároveň pripomenul, že o odpustení by nemali hovoriť tí, ktorí vo vojne nikoho nestratili. Blanár nedávno vyhlásil, že Západ by mal nadviazať dialóg s Moskvou a hľadať spôsob, ako s Ruskom spolupracovať.

Vyjadrenia vyvolali na Ukrajine kritiku, keďže sú v ostrom kontraste s väčšinovým postojom Európskej únie.

(jevropejska pravda, lup)

  |  

Taliansko chce most na Sicíliu zaradiť medzi výdavky na obranu NATO

Talianska vláda pod vedením premiérky Giorgie Meloniovej prišla s nezvyčajným plánom, ako splniť ambiciózny cieľ NATO zvýšiť obranné výdavky na päť percent hrubého domáceho produktu do roku 2035, uvádza portál Politico.

Navrhuje totiž zaradiť výstavbu mosta cez Messinský prieliv medzi strategické vojenské investície. Podľa vicepremiérov Mattea Salviniho a Antonia Tajaniho by visutý most za 13,5 miliardy eur mohol uľahčiť pohyb jednotiek NATO medzi severom Európy a Stredomorím.

Hoci sa zatiaľ o projekte formálne nerozhodlo, vládna správa z apríla už zdôrazňuje jeho bezpečnostný význam.

Kritici, napríklad europoslanec Giuseppe Antoci z Hnutia piatich hviezd, však tvrdia, že ide o politický marketing a zneužitie vojenských cieľov.

Opozícia zároveň poukazuje na to, že projekt spája dva z najchudobnejších regiónov – Kalábriu a Sicíliu –, v ktorých by sa peniaze zišli skôr na opravy ciest, na nemocnice či vodovod.

Kým vláda argumentuje strategickou dôležitosťou infraštruktúry, NATO a USA zatiaľ oficiálne neprejavili záujem.

(tasr, lup)