Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Britská GB News chce konkurovať Fox News priamo v Amerike

Britský spravodajský kanál GB News sa rozhodol rozšíriť svoj záber a otvára kanceláriu vo Washingtone. Podľa portálu Politico sa zameria na americké dianie cez nočnú dvojhodinovú reláciu, ktorú povedie moderátorka Bev Turnerová.

Podľa šéfa redakcie Michaela Bookera chce kanál byť „priamo pri tom“ a prinášať živé a nekompromisné správy.

GB News, ktorý sa profiluje ako ľudový kanál, týmto krokom vstupuje na preplnený americký trh, kde už dominujú kanály ako Fox News či Newsmax.

Od svojho vzniku v roku 2021 prešiel GB News búrlivým štartom, no dnes je stabilnou súčasťou britského mediálneho prostredia.

Vysielanie sprevádzali aj viaceré spory s regulačným úradom Ofcom. V USA chce kanál zaujať iným pohľadom na dianie, no podľa komentárov analytikov pravdepodobne nebude venovať pozornosť britským domácim témam.

Očakáva sa, že skôr pôjde o adaptáciu britského pravicového štýlu spravodajstva pre americké publikum.

(politico, lup)

Minúta  |  

Saar: Sýria a Libanon by mohli pristúpiť k abrahámovským dohodám

Izrael prejavil záujem o normalizáciu vzťahov so Sýriou a Libanonom, uviedol izraelský minister zahraničia Gideon Saar.

Vyjadril ochotu rozšíriť abrahámovské dohody, vďaka ktorým v roku 2020 Izrael nadviazal diplomatické styky s viacerými arabskými krajinami. Podľa Saara však Tel Aviv neplánuje rokovať o budúcnosti Golanských výšin, ktoré majú ostať súčasťou Izraela.

Izrael napriek prímeriu s Hizballáhom pokračuje v leteckých útokoch na juh Libanonu a operuje aj v Sýrii. Napriek tomu Reuters informoval o nedávnych priamych kontaktoch medzi Izraelom a Sýriou.

Tému mierových dohôd opäť otvoril aj premiér Netanjahu po nedávnej vojne s Iránom.

Spojené štáty, ktoré pôvodne sprostredkovali abrahámovské dohody, veria, že sa k nim čoskoro pripojí aj Saudská Arábia.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Berlín očakáva schválenie sankcií tento týždeň. Fico žiada garancie od Bruselu

Nemecko očakáva, že Európska únia tento týždeň prijme 18. balík sankcií voči Rusku, aj keď proti nemu naďalej vystupuje Slovensko a Maďarsko.

Slovenský premiér Robert Fico deklaroval, že Bratislava návrh nepodporí, pokiaľ nezíska od Európskej komisie konkrétne záruky. Hlavným bodom sporu je návrh na zastavenie dovozu ruského plynu od roku 2028.

Slovensko chce, aby eurokomisia garantovala, že slovenské firmy nebudú čeliť žalobám za porušenie zmlúv s ruskými partnermi, žiada aj kompenzácie za ušlé tranzitné poplatky a trvá na tom, aby plán nebol schválený bez jeho súhlasu.

Podľa diplomatov je naplánovaná návšteva delegácie Európskej komisie na Slovensku už 3. júla, pravdepodobne v nadväznosti na Ficovo stretnutie s Ursulou von der Leyenovou.

Nový sankčný balík z dielne Komisie má obmedziť ruské príjmy z energetiky a vojenskej výroby – napríklad znížením cenového stropu na ropu či zákazom obchodovania s firmami zapojenými do plynovodov Nord Stream.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rada EÚ schválila predĺženie protiruských sankcií o ďalších šesť mesiacov

Členské štáty Európskej únie v pondelok oficiálne predĺžili platnosť sankcií uvalených na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu do 31. januára 2026. Lídri sa na tom dohodli ešte počas minulotýždňového samitu Európskej rady v Bruseli.

Rada Európskej únie vo svojom vyhlásení uviedla, že prvýkrát boli hospodárske sankcie voči Rusku uplatnené v roku 2014 a potom výrazne rozšírené vo februári 2022 za nevyprovokovanú, neoprávnenú a nezákonnú vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Sankcie EÚ v súčasnosti pozostávajú zo širokého spektra sektorových opatrení, okrem iného obmedzení obchodu, financií, energetiky, technológií a tovaru dvojakého použitia, priemyslu, dopravy či luxusného tovaru.

Brusel takisto zakázal dovoz alebo prepravu ropy a určitých ropných produktov z Ruska do EÚ, vyňal niekoľko ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT a pozastavil vysielanie niekoľkých médií, ktoré označuje za dezinformačné kanále podporované Kremľom.

Okrem toho sú zavedené osobitné opatrenia, ktoré umožňujú EÚ vysporiadať sa s obchádzaním sankcií.

„Pokiaľ bude Ruská federácia svojím protiprávnym konaním naďalej porušovať základné pravidlá medzinárodného práva vrátane najmä zákazu použitia sily, je vhodné ponechať v platnosti všetky opatrenia uložené EÚ a v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia,“ uviedla Rada EÚ - orgán, ktorý združuje ministrov vlád členských krajín Únie.

(tasr)

Minúta  |  

Londýn, Paríž a Berlín odsúdili hrozby voči šéfovi jadrového dozoru OSN

Západné veľmoci vyjadrili podporu šéfovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a vyzvali Irán, aby zabezpečil bezpečnosť inšpektorov po tom, ako Teherán pohrozil ukončením spolupráce.

Irán argumentuje, že jeho zariadenia boli nedávno cieľom útokov, a preto nemôže zaručiť ochranu personálu MAAE. Podľa neho OSN adekvátne nereagovala na útoky, čo spochybňuje záväzky Iránu podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Napätie zvyšuje aj rozhodnutie rady MAAE, že Irán porušuje svoje povinnosti, na čo Teherán reagoval návrhom zákona, ktorý umožní obmedzenie spolupráce s agentúrou.

Paríž, Londýn a Berlín v spoločnom vyhlásení naliehajú na okamžité obnovenie spolupráce a zachovanie bezpečnosti dozorných misií.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Gaza zažila jednu z najhorších nocí, na mieste hlásia desiatky obetí

Severná Gaza prežila jednu z najničivejších nocí izraelského bombardovania, pričom tamojší obyvatelia hlásili útoky na školy, domy aj predmestie Zeitoun. Napriek správam o možnom prímerí naznačuje realita na mieste opak – výbuchy a evakuácie pokračujú.

Izraelská armáda tvrdí, že útočí na militantov Hamasu, ktorí sa ukrývajú medzi civilistami, no tieto tvrdenia militantné skupiny odmietajú.

V pondelok zahynulo najmenej 25 ľudí, medzi nimi aj deti. Trumpova administratíva rokuje s izraelským vyslancom Ronom Dermerom o prímerí, Iráne a širších dohodách. Napriek diplomatickým kontaktom sprostredkovatelia z Egypta a Kataru zatiaľ nedosiahli dohodu.

Hamas podmieňuje prímerie stiahnutím Izraela, ten zasa žiada odzbrojenie Hamasu.

Vojna, ktorá sa začala 7. októbra 2023, si vyžiadala už viac než 56-tisíc obetí z radov palestínskych Arabov a spôsobila masívnu humanitárnu krízu.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.