Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dalajláma dúfa, že sa dožije vyše 130 rokov, reinkarnáciu si určí sám

Dalajláma v sobotu vyhlásil, že dúfa, že sa dožije viac než 130 rokov. Povedal to počas ceremónie v indickom Dharamšále, kde žije od úteku z Tibetu v roku 1959 po neúspešnom povstaní proti čínskej nadvláde.

Stovky veriacich z celého sveta sa zišli na modlitby pri príležitosti jeho blížiacich sa 90. narodenín. V decembri uviedol, že by mohol žiť do 110 rokov.

„Napriek tomu, že sme stratili vlasť a žijeme v exile v Indii, podarilo sa mi pomôcť mnohým bytostiam. Chcem pokračovať v službe dharme a druhým,“ povedal, pričom sa odvolal na budhistické učenie.

Týždeň predtým sa snažil upokojiť špekulácie o svojom nástupníctve a zopakoval, že po smrti sa znovu narodí.

Zdôraznil, že výlučnú autoritu nad uznaním svojej reinkarnácie má jeho nezisková organizácia Gaden Phodrang Trust.

Peking považuje dalajlámu za separatistu a tvrdí, že jeho nástupcu musí schváliť čínska vláda, čo sa odvoláva na imperiálnu tradíciu.

(reuters, red)

Minúta  |  

V zahraničí žije vyše 1,7 milióna Slovákov, najviac v USA a Česku

V zahraničí žije podľa odhadov vyše 1,7 milióna Slovákov a ich potomkov, najviac v USA, Česku, Veľkej Británii, Kanade a Nemecku.

Vyplýva to z údajov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) pri príležitosti Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý pripadá na 5. júla.

Najväčšia komunita je v USA – podľa oficiálnych údajov tam žije 750-tisíc Slovákov, podľa odhadov až 790-tisíc.

V Česku žije vyše 160-tisíc Slovákov (odhady hovoria o 200-tisícoch), v Británii približne 174-tisíc, v Kanade viac ako 100-tisíc a v Nemecku oficiálne 58-tisíc, no odhady hovoria až o osemdesiatich tisícoch.

Slovenské komunity sú aktívne v 51 krajinách. V Srbsku žije okolo 38-tisíc Slovákov, ktorí sa výrazne podieľajú na kultúrnom a spoločenskom živote.

Krajania organizujú folklórne festivaly, výstavy či divadelné predstavenia a venujú sa aj výučbe slovenčiny.

V Bratislave si tento deň pripomenú ceremóniou kladenia vencov pri základnom kameni pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa.

(tasr, red)

Minúta  |  

Levočská púť vyvrcholí odpustovou omšou, v meste platia obmedzenia

Levočská púť, ktorá sa uskutoční cez víkend, bude venovaná 30. výročiu návštevy sv. Jána Pavla II. v Levoči.

Program sa začína Fatimskou sobotou, pokračovať bude svätou omšou s eucharistickým požehnaním, ktorú bude celebrovať František Dlugoš.

Popoludní nasleduje gréckokatolícka liturgia s vladykom Milanom Lachom, omša spišského biskupa Františka Trstenského a večerná svätá omša Františka Rábeka. Nočný duchovný program uzavrie o 23.30 h Akatist v gréckokatolíckej kaplnke.

Spomienkové podujatie k výročiu návštevy pápeža je naplánované na sobotu o 21.00 h. Počas soboty budú veriaci môcť pristúpiť aj k sviatosti zmierenia.

Vyvrcholením púte bude nedeľná slávnostná odpustová svätá omša o 10.00 h, ktorú odslúži apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli.

Mesto Levoča zavádza počas víkendu osobitný dopravný režim. Vodičom odporúča využiť bezplatné parkovanie na Potočnej ulici.

Vjazd na Mariánsku horu bude povolený len s povolením farského úradu, ktorý zároveň zabezpečí kyvadlovú dopravu pre pútnikov so zdravotným obmedzením.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trump: Ukrajina potrebuje Patrioty, Putin nechce rokovať o prímerí

Prezident USA Donald Trump uviedol, že Ukrajina bude potrebovať systémy Patriot na obranu pred ruskými útokmi.

Po telefonáte s Volodymyrom Zelenským zopakoval svoju nespokojnosť s predchádzajúcim rozhovorom s Vladimirom Putinom, ktorý podľa neho odmieta pristúpiť na prímerie.

Trump zdôraznil, že Patriot je „úžasná“ zbraň a Ukrajina „niečo potrebuje, pretože čelí silným útokom“.

Zelenskyj potvrdil, že obaja lídri sa dohodli na posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany a spolupráci pri výrobe, nákupe a investíciách do obranných systémov. Zdôraznil potrebu spoločnej produkcie ako výhodnej pre obe krajiny.

Trump zároveň rokoval s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom o možnosti zapojiť sa do dodávok systémov Patriot, no žiadne rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

Podľa zdrojov agentúry Reuters bol rozhovor medzi Trumpom a Zelenským „veľmi dobrý“ a existuje nádej, že dodávky Patriotov sa obnovia.

Po Trumpovom rozhovore s Putinom Rusko podniklo doteraz najväčší dronový útok na Kyjev. Zelenskyj ho označil za „masívny a cynický“.

(reuters, red)

Minúta  |  

Protesty proti Vučićovi pokračujú, polícia zadržala desiatky ľudí

V Srbsku pokračujú protesty proti prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi, ktoré sa v piatok zintenzívnili zásahmi polície.

Dôvodom bolo blokovanie ciest demonštrantmi, čo podľa Vučića obťažovalo bežných občanov.

V Belehrade bolo v piatok zadržaných 40 osôb, deň predtým ďalších 30. Niektorí z nich boli neskôr prepustení. Protestujúcim ponúkajú pomoc viacerí právnici, ktorí ich zastupujú bezplatne.

Demonštrácie vedú najmä študenti a ich hlavnou požiadavkou sú predčasné voľby.

Protesty sa začali už v novembri 2024 po tragédii v Novom Sade, kde pri zrútení strechy železničnej stanice zomrelo 16 ľudí.

Verejnosť viní z nešťastia predovšetkým nedostatočný štátny dohľad nad infraštruktúrou a rozšírenú korupciu. Keď úrady dlhodobo nekonali, študenti v máji rozšírili protesty o politické požiadavky vrátane predčasných parlamentných volieb.

Vučićova vláda zatiaľ ustupovať neplánuje, naopak, zvyšuje prítomnosť polície v uliciach. Protesty však podľa organizátorov budú pokračovať, kým sa požiadavky nenaplnia.

(tasr, red)

Minúta  |  

Nemecko plánuje samit o migrácii na najvyššom vrchu krajiny

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt zvoláva na 18. júla stretnutie ministrov vnútra susedných krajín EÚ s cieľom sprísniť spoločnú migračnú politiku.

Schôdzka sa uskutoční symbolicky na najvyššom bode Nemecka – hore Zugspitze pri hranici s Rakúskom.

Cieľom je vyslať spoločný impulz k prísnejšiemu postupu v oblasti migrácie, oznámila hovorkyňa rezortu.

Pozvánku dostali ministri z Francúzska, Poľska, Rakúska, Dánska a Česka, ako aj eurokomisár pre vnútorné veci a migráciu Magnus Brunner.

Medzi hlavné témy bude patriť sprísnenie deportácií a efektívnejší boj proti prevádzačom.

Členské štáty EÚ dlhodobo diskutujú o sprísnení dohodnutých nových pravidiel spoločného európskeho azylového systému (CEAS), ktorého reforma má vstúpiť do platnosti v roku 2026.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.