Preskočiť na obsah
  |  

Električka do Janíkovho dvora začne premávať 27. júla, kolaudácia bude neskôr

Bratislava plánuje kolaudovať novú električkovú trať v Petržalke v prvom kvartáli 2026. Presný termín však zatiaľ nevie určiť, keďže vydanie rozhodnutí nie je plne v jej kompetencii.

Hlavné mesto zatiaľ neeviduje žiadne prekážky, ktoré by kolaudáciu ohrozovali. Prevádzka na trati Jungmannova – Janíkov dvor má byť spustená 27. júla 2025, niektoré dokončovacie práce budú pokračovať aj v auguste.

Práce po spustení električky sa budú týkať najmä premostení cez Chorvátske rameno, lávok a rámp na Panónskej ulici, kde vznikne nový prestupný uzol.

Ten by mal byť stavebne dokončený v septembri, jeho spustenie bude závisieť od povoľovacích procesov. Mesto pokračuje aj v odstraňovaní nedorobkov.

Výstavba trate sa začala v novembri 2021, projekt financujú eurofondy. Práce v minulosti čelili oneskoreniam, termíny dokončenia sa viackrát posúvali.

Začiatkom júla vydal Bratislavský kraj povolenie na predčasné užívanie trate – platí do vydania kolaudačného rozhodnutia. Projekt električky nadviazal na niekdajšiu predstavu metra v Petržalke.

(tasr, red)

  |  

Proces s Jurajom Cintulom za útok na premiéra Fica sa začne 8. júla

Proces v prípade atentátu na premiéra Roberta Fica sa má začať v utorok 8. júla na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici. Ďalšie pojednávanie je naplánované na stredu 9. júla.

Pred súd sa postaví Juraj Cintula, ktorý čelí obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku, za čo mu hrozí doživotie.

Vyplýva to z rozpisu pojednávaní zverejneného ministerstvom spravodlivosti.

Cintula vážne postrelil premiéra Fica po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej 15. mája 2024.

Pôvodne bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy v štádiu pokusu.

V júli 2024 však došlo k prekvalifikovaniu skutku na teroristický útok, a to pre útok na ústavného činiteľa.

Generálna prokuratúra v marci oznámila, že jej prokurátorka podala na Cintulu obžalobu pre útok na chránenú osobu.

(tasr, red)

  |  

Dalajláma dúfa, že sa dožije vyše 130 rokov, reinkarnáciu si určí sám

Dalajláma v sobotu vyhlásil, že dúfa, že sa dožije viac než 130 rokov. Povedal to počas ceremónie v indickom Dharamšále, kde žije od úteku z Tibetu v roku 1959 po neúspešnom povstaní proti čínskej nadvláde.

Stovky veriacich z celého sveta sa zišli na modlitby pri príležitosti jeho blížiacich sa 90. narodenín. V decembri uviedol, že by mohol žiť do 110 rokov.

„Napriek tomu, že sme stratili vlasť a žijeme v exile v Indii, podarilo sa mi pomôcť mnohým bytostiam. Chcem pokračovať v službe dharme a druhým,“ povedal, pričom sa odvolal na budhistické učenie.

Týždeň predtým sa snažil upokojiť špekulácie o svojom nástupníctve a zopakoval, že po smrti sa znovu narodí.

Zdôraznil, že výlučnú autoritu nad uznaním svojej reinkarnácie má jeho nezisková organizácia Gaden Phodrang Trust.

Peking považuje dalajlámu za separatistu a tvrdí, že jeho nástupcu musí schváliť čínska vláda, čo sa odvoláva na imperiálnu tradíciu.

(reuters, red)

  |  

V zahraničí žije vyše 1,7 milióna Slovákov, najviac v USA a Česku

V zahraničí žije podľa odhadov vyše 1,7 milióna Slovákov a ich potomkov, najviac v USA, Česku, Veľkej Británii, Kanade a Nemecku.

Vyplýva to z údajov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) pri príležitosti Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý pripadá na 5. júla.

Najväčšia komunita je v USA – podľa oficiálnych údajov tam žije 750-tisíc Slovákov, podľa odhadov až 790-tisíc.

V Česku žije vyše 160-tisíc Slovákov (odhady hovoria o 200-tisícoch), v Británii približne 174-tisíc, v Kanade viac ako 100-tisíc a v Nemecku oficiálne 58-tisíc, no odhady hovoria až o osemdesiatich tisícoch.

Slovenské komunity sú aktívne v 51 krajinách. V Srbsku žije okolo 38-tisíc Slovákov, ktorí sa výrazne podieľajú na kultúrnom a spoločenskom živote.

Krajania organizujú folklórne festivaly, výstavy či divadelné predstavenia a venujú sa aj výučbe slovenčiny.

V Bratislave si tento deň pripomenú ceremóniou kladenia vencov pri základnom kameni pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa.

(tasr, red)

  |  

Levočská púť vyvrcholí odpustovou omšou, v meste platia obmedzenia

Levočská púť, ktorá sa uskutoční cez víkend, bude venovaná 30. výročiu návštevy sv. Jána Pavla II. v Levoči.

Program sa začína Fatimskou sobotou, pokračovať bude svätou omšou s eucharistickým požehnaním, ktorú bude celebrovať František Dlugoš.

Popoludní nasleduje gréckokatolícka liturgia s vladykom Milanom Lachom, omša spišského biskupa Františka Trstenského a večerná svätá omša Františka Rábeka. Nočný duchovný program uzavrie o 23.30 h Akatist v gréckokatolíckej kaplnke.

Spomienkové podujatie k výročiu návštevy pápeža je naplánované na sobotu o 21.00 h. Počas soboty budú veriaci môcť pristúpiť aj k sviatosti zmierenia.

Vyvrcholením púte bude nedeľná slávnostná odpustová svätá omša o 10.00 h, ktorú odslúži apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli.

Mesto Levoča zavádza počas víkendu osobitný dopravný režim. Vodičom odporúča využiť bezplatné parkovanie na Potočnej ulici.

Vjazd na Mariánsku horu bude povolený len s povolením farského úradu, ktorý zároveň zabezpečí kyvadlovú dopravu pre pútnikov so zdravotným obmedzením.

(tasr, red)

  |  

Trump: Ukrajina potrebuje Patrioty, Putin nechce rokovať o prímerí

Prezident USA Donald Trump uviedol, že Ukrajina bude potrebovať systémy Patriot na obranu pred ruskými útokmi.

Po telefonáte s Volodymyrom Zelenským zopakoval svoju nespokojnosť s predchádzajúcim rozhovorom s Vladimirom Putinom, ktorý podľa neho odmieta pristúpiť na prímerie.

Trump zdôraznil, že Patriot je „úžasná“ zbraň a Ukrajina „niečo potrebuje, pretože čelí silným útokom“.

Zelenskyj potvrdil, že obaja lídri sa dohodli na posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany a spolupráci pri výrobe, nákupe a investíciách do obranných systémov. Zdôraznil potrebu spoločnej produkcie ako výhodnej pre obe krajiny.

Trump zároveň rokoval s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom o možnosti zapojiť sa do dodávok systémov Patriot, no žiadne rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

Podľa zdrojov agentúry Reuters bol rozhovor medzi Trumpom a Zelenským „veľmi dobrý“ a existuje nádej, že dodávky Patriotov sa obnovia.

Po Trumpovom rozhovore s Putinom Rusko podniklo doteraz najväčší dronový útok na Kyjev. Zelenskyj ho označil za „masívny a cynický“.

(reuters, red)