Preskočiť na obsah
  |  

Nesplácané úvery: nemecký bankový sektor má najvyšší nárast od 2015

Sektor nemeckého bankovníctva čelí prudkému rastu zlých úverov – v roku 2024 ich objem narástol o 24,9 percenta, čo je najvyšší medziročný nárast v Európe.

Vyplýva to z analýzy BearingPoint, ktorá sledovala údaje zo 163 finančných inštitúcií.

Hlavné dôvody sú dva: rekordný počet podnikových insolvencií v Nemecku (vyše 21 800 v roku 2023) a prepad trhu s komerčnými nehnuteľnosťami.

Naopak, európsky bankový sektor ako celok preukázal schopnosť adaptácie – priemerný nárast nesplácaných úverov bol len 1,1 percenta a mnohé banky dosiahli aj rast ziskov.

(tasr, red)

  |  

Vykorisťovanie pri odpade. Protimonopolný úrad potvrdil pokutu

Spoločnosť Brantner Fatra dostala právoplatnú pokutu 180 200 eur za to, že mestám Martin a Vrútky účtovala neprimerane vysoké ceny za zneškodňovanie zmesového odpadu.

Podľa Protimonopolného úradu firma zneužila fakt, že v období rokov 2019 – 2022 nemali tieto mestá inú možnosť, kam odpad vyvážať. Brantner tak nastavil podmienky, ktoré Protimonopolný úrad označil za vykorisťujúce.

Rozdiely v cenách medzi Martinom, Vrútkami a inými obcami podľa úradu neboli nijako opodstatnené. Obyvatelia týchto miest tak v konečnom dôsledku platili vyššie poplatky.

Z rozhodnutia Protimonopolného úradu vyplýva, že spoločnosť sa viac zameriavala na udržanie svojich príjmov než na reálne potreby miest. Verdikt nadobudol právoplatnosť.

(tasr, red)

  |  

Tusk: Poľsko predbehne Švajčiarsko, dostane sa do top 20 svetových ekonomík

Poľsko sa podľa premiéra Donalda Tuska dostane v tomto roku na 20. miesto medzi najväčšími ekonomikami sveta, pričom predbehne aj Švajčiarsko.

Na konferencii o deregulácii vo Varšave zároveň zdôraznil, že kúpna sila Poliakov už presiahla tú japonskú. Tusk označil túto métu za dôležitý míľnik, no upozornil, že ďalší pokrok si vyžiada rozsiahle zmeny v štátnej politike.

Za kľúčové oblasti označil inováciu, inteligentné hospodárstvo a dereguláciu, ktoré by sa mali stať trvalou súčasťou vládnych priorít.

Premiér tiež apeloval na potrebu zvyšovať životnú úroveň poľských rodín – pomocou kvalitnejšieho školstva, vyššej kvalifikácie pracovnej sily, väčšieho objemu investícií a podpory podnikovej inovatívnosti.

(tasr, red)

  |  

Peking obmedzuje dovoz zdravotníckych pomôcok z EÚ

Čína v reakcii na obmedzenia Európskej únie obmedzuje vládne nákupy zdravotníckych zariadení z EÚ nad hodnotu 45 miliónov jüanov (približne 5,9 milióna eur).

Opatrenie je odveta za rozhodnutie Bruselu z minulého mesiaca, kedy zakázali čínskym spoločnostiam zúčastňovať sa na verejných súťažiach EÚ na zdravotnícke pomôcky v objeme 60 miliárd eur ročne. Podľa Pekingu ide o ďalší prejav protekcionizmu.

Nové čínske obmedzenia sa dotknú aj produktov z iných krajín, ak obsahujú viac než 50 percent komponentov z EÚ. Naopak, výrobky európskych firiem vyrobené priamo v Číne nateraz obmedzenia nepostihnú.

V piatok zároveň Peking oznámil päťročné clo do výšky 34,9 percenta na brandy z EÚ, najmä na francúzsky koňak, s výnimkami pre niektoré značky, ktoré splnia cenové podmienky.

(reuters, lipa)

  |  

Slovensko čaká vlna výstavby: pribudne takmer 100 nových mostov

Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti Slovensko čaká v nasledujúcich rokoch mohutná výstavba – pribudne takmer sto nových mostov.

Najväčšia koncentrácia nových mostov bude na úseku D1 Hubová – Ivachnová pri Ružomberku, kde ich vyrastie až 19.

Diaľničiari vyzdvihujú využitie nových technológií, ktoré majú zaistiť stabilitu v oblastiach ohrozených zosuvmi a tým aj zrýchliť výstavbu.

Druhé najväčšie stavenisko vzniká pri Bratislave, kde sa v rámci križovatky D1/D4 a rozšírenia D1 stavia 18 nových mostov. Jeden z nich nahradí starý most medzi Ivankou pri Dunaji a Chorvátskym Grobom.

Na východe pribudne 13 mostov v úseku R2 Šaca – Košické Oľšany, pričom štyri z nich už slúžia motoristom. Výnimočný projekt vzniká na R2 Kriváň – Mýtna, kde budujú najdlhšiu slovenskú estakádu s dĺžkou 4,5 km a výškou až 41 metrov.

(tasr, red)

  |  

Rusko ide znova pred súd: odvolací proces je naplánovaný na september

Odvolací proces s bývalým ministrom hospodárstva a exriaditeľom televízie Markíza Pavlom Ruskom sa uskutoční 11. septembra na Krajskom súde v Bratislave.

Rusko čelí obžalobe zo subvenčného podvodu v prípade neziskovej organizácie Maják nádeje, ktorú viedol.

Podľa obžaloby mal v roku 2015 zneužitím účelovo viazaných peňazí na azylové centrum financovať muzikál Rómeo a Júlia, čím mal spôsobiť škodu viac než 100-tisíc eur.

Hoci ho mestský súd pôvodne uznal za vinného, krajský súd rozhodnutie zrušil pre procesné pochybenia a nedostatočné dokazovanie.

V marci 2024 bol Rusko oslobodený, no prokurátor sa proti rozsudku odvolal. Kauza sa tak opäť vracia pred odvolací súd.

Rusko, ktorý vinu odmieta, je zároveň právoplatne odsúdený na 19 rokov v inom prípade – za falšovanie televíznych zmeniek.

Neziskovka Maják nádeje vznikla ako spoločný projekt Nadácie Markíza a Starého Mesta a prevádzkovala azylové centrum v Bratislave.

(tasr, red)