Preskočiť na obsah
  |  

Pogačar slávil 100. triumf v kariére na Tour de France

Obhajca celkového prvenstva Tadej Pogačar sa na 174 km dlhej trati s Amiens do Rouenu presadil v záverečnom špurte pred Holanďanom Mathieuom Van der Poelom, ktorý si udržal žltý dres. Tretí finišoval Dán Jonas Vingegaard.

Slovinský cyklista Tadej Pogačar tak vyhral 4. etapu pretekov Tour de France a slávil jubilejný 100. triumf v profikariére.

„Je nádherné, že tento míľnik som dosiahol práve na Tour de France v nabitej konkurencii skvelých cyklistov. Veľká vďaka patrí všetkým v tíme SAE Emirates, ktorý odviedol skvelú robotu. Na poslednom stúpaní sme sa s Jonasom snažili odpútať od vedúcej skupinky, no napokon sa rozhodovalo až v záverečnom špurte. Spolujazdci v tíme mi pripravili výbornú pozíciu. Urobím všetko pre to, aby som už v ďalšej etape získal žltý dres, dnes som k tomu urobil dôležitý krok," uviedol Pogačar v prvom interview.

(tasr)

  |  

Trump potvrdil: clá pre vybrané krajiny budú platiť od 1. augusta 2025

Donald Trump potvrdil, že takzvané recipročné clá voči zahraničným krajinám nadobudnú platnosť 1. augusta 2025 bez výnimiek a bez možnosti odkladu. Ako oznámil na svojej sociálnej sieti Truth Social, tento termín sa nemení a všetky sumy budú splatné od tohto dátumu.

Trump tieto clá presadzuje ako nástroj na „spravodlivejší obchod“, pričom tvrdí, že ide o reakciu na dlhodobé ekonomické nerovnováhy a neférové praktiky iných krajín.

Aj keď detaily taríf zatiaľ nešpecifikoval, ide o výrazný krok, ktorý môže ovplyvniť obchodné vzťahy USA najmä s veľkými partnermi ako Čína či EÚ. Trumpov odkaz je jasný: žiadne ústupky, žiadne výnimky.

(reuters, lipa)

  |  

Požiare a horúčavy zasiahli juh Francúzska, úrady varujú pred rizikami

Na juhu Francúzska hasiči zápasia s rozsiahlym lesným požiarom, ktorý v pondelok vypukol pri meste Narbonne. Vietor a suchá vegetácia po vlne horúčav spôsobili rýchle šírenie ohňa, ktorý poškodil asi 2-tisíc hektárov pôdy a zasiahol viacero usadlostí a stajní.

Na mieste zasahuje vyše tisíc hasičov. V dôsledku požiaru dočasne uzavreli diaľnicu smerom do Španielska a evakuovali obyvateľov.

V utorok ráno sa vďaka slabšiemu vetru mohli zapojiť aj hasičské lietadlá. Situácia však zostáva vážna.

Ďalší požiar vypukol pri Marseille, čo viedlo k uzavretiu letiska a varovaniam pred znečistením ovzdušia. Vlna horúčav, ktorá trvala 16 dní sa skončila len nedávno, teda rovnako dlho ako vlna horúčav v roku 2003, ktorá sa do dejín zapísala vysokým počtom obetí.

Počas prvých dvoch augustových týždňov v roku 2003 v dôsledku teplôt prekračujúcich 40 stupňov Celzia zomrelo asi 15-tisíc ľudí.

Vedci upozorňujú, že klimatické zmeny zvyšujú riziko takýchto extrémov.

(tasr, lipa)

  |  

Patrioti pre Európu získali vedenie rokovaní o klimatickom cieli EÚ

Frakcia Patrioti pre Európu (PfE), ktorá odmieta klimatickú politiku EÚ, získala rolu spravodajcu pre nové klimatické ciele do roku 2040.

Tento krok, ktorý prešiel napriek odporu najsilnejšej frakcie Európska ľudová strana (EPP), by mohol výrazne skomplikovať cestu k cieľu zníženia emisií o 90 percent.

Skupina PfE má vypracovať počiatočný návrh stanoviska europarlamentu, no ich postoj môže vyvolať odpor ostatných frakcií. Opozícia varuje, že klimatická agenda sa tak dostáva do rúk odporcov ekológie.

Podľa poslankyne Toussaintovej EÚ „strieľa sama do nohy". Napriek tomu má PfE len obmedzenú moc a dohoda medzi ostatnými stranami nie je vylúčená.

Rozhodnutie prichádza v čase, keď viaceré štáty ustupujú od klimatických záväzkov, a EÚ sa snaží predložiť svoj plán pred summitom COP30, ktorý sa bude konať v novembri v brazílskom meste Belém.

(tasr, lipa)

  |  

Najväčší prístav EÚ sa pripravuje na vojnu. Prístav dáva priestor lodiam NATO

Rotterdamský prístav, najväčší v Európe, sa aktívne pripravuje na možný vojnový konflikt s Ruskom.

Ako uvádza portál Financial Times spomínaný prístav v spolupráci s Antverpami plánuje zabezpečiť logistickú podporu pre lode NATO, presmerovanie civilného nákladu a miesto pre vojenské cvičenia.

V súlade so záväzkami Holandska voči NATO sa pripravuje aj na kotvenie lodí s muníciou a obojživelné cvičenia. Tieto kroky sú súčasťou širších príprav v EÚ, ktorá chce za 800 miliárd eur posilniť svoju obrannú sebestačnosť.

Rotterdam a Antverpy zároveň upozorňujú na potrebu budovania strategických zásob surovín a liekov, keďže pandémia aj vojna na Ukrajine ukázali zraniteľnosť európskych dodávok.

Výkonný riaditeľ prístavu Siemons vyzýva na rozšírenie skladov pre kritické materiály, podobne ako pri rope.

Rotterdam už prišiel o časť obchodu s Ruskom v dôsledku sankcií, no spolupráca prístavov smeruje k posilneniu európskej odolnosti.

(financial times, lup)

  |  

Tichý muž Bruselu. Kto je Bjoern Seibert, pravá ruka von der Leyenovej

Bjoern Seibert, nenápadný, no extrémne vplyvný muž v Bruseli, je podľa portálu Politico považovaný za najmocnejšieho úradníka Európskej komisie.

Ako šéf kabinetu Ursuly von der Leyenovej má priamu kontrolu nad kľúčovými rozhodnutiami – od personálnych nominácií až po komunikáciu s Bielem domom.

Kritici mu vyčítajú autoritatívny štýl a neochotu delegovať, čo spôsobuje úzke miesta a frustráciu v inštitúciách.

Seibertova moc sa ešte posilnila po znovuzvolení von der Leyenovej, keď osobne schvaľoval členov kabinetu.

Jeho vplyv je taký silný, že mnohí úradníci sa boja hovoriť otvorene. Napriek obvineniam z mocenskej koncentrácie a netransparentnosti, jeho obhajcovia tvrdia, že práve jeho centralizácia riadenia zvýšila efektivitu Komisie.

(politico, lup)