Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko: Navýšenie kvót na komodity z Ukrajinu je neakceptovateľné

Európska komisia by mala do finálnej obchodnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou zahrnúť automatické ochranné mechanizmy, individuálne objemové kvóty a cenové prahy.

Takéto opatrenia majú podľa ministrov pôdohospodárstva Slovenska, Maďarska, Poľska a Bulharska zabrániť destabilizácii vnútorného trhu v členských štátoch najviac zasiahnutých dovozom agrokomodít z Ukrajiny.

Spoločnú deklaráciu podpísali v Budapešti, pričom v najbližších dňoch sa k nej plánuje pripojiť aj Rumunsko.

Minister pôdohospodárstva SR Richard Takáč zdôraznil, že Slovensko podporuje vyvážené obchodné vzťahy s Ukrajinou, ale nie na úkor slovenských poľnohospodárov.

Podľa neho je navrhované zvýšenie kvót pri citlivých komoditách, ako sú cukor, vajcia či med, neakceptovateľné a nezodpovedá možnostiam domácich producentov.

Zásadné je doplniť návrh dohody o regionálne ochranné opatrenia pre krajiny prvej línie.

Deklarácia vyzýva aj na vyššiu transparentnosť zo strany Európskej komisie, zriadenie kompenzačného fondu pre prípadné straty producentov, minimálne dovozné ceny a dôsledný dohľad nad plnením noriem EÚ na strane ukrajinskej produkcie.

(tasr, red)

Minúta  |  

Slovensko znovu zablokovalo sankčný balík EÚ voči Rusku

Slovensko na úrovni stálych predstaviteľov pri EÚ opäť zablokovalo prijatie 18. balíka sankcií proti Rusku.

Podľa portálu Euronews slovenská vláda vedená premiérom Robertom Ficom trvá na tom, že nepodporí nové sankcie bez dostatočných garancií od Európskej komisie v súvislosti s plánom RePowerEU.

Tento plán počíta s úplným ukončením dodávok ruského zemného plynu do EÚ od roku 2028, čo by podľa Fica mohlo mať výrazne negatívny vplyv na slovenské hospodárstvo.

Slovensko žiada od Európskej komisie viacero záruk – okrem ochrany slovenských spoločností pred žalobami za porušenie zmlúv s ruskými firmami chce aj náhradu ušlých tranzitných poplatkov a podmienku, že plán nebude schválený s plnou podporou SR.

Okrem Slovenska blokuje balík aj Maďarsko.

(tasr, red)

Minúta  |  

Orbán vyzval von der Leyenovú, aby odstúpila z funkcie

Maďarský premiér Viktor Orbán v stredu na sociálnej sieti vyzval predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby odstúpila zo svojej funkcie.

Urobil tak v predvečer štvrtkového hlasovania Európskeho parlamentu o vyslovení nedôvery Komisii pod jej vedením.

Orbán označil situáciu v EÚ za kritickú a obvinil von der Leyenovú z neúspechov v oblasti konkurencieschopnosti, rastúcich cien energií, nelegálnej migrácie, presadzovania rodovej ideológie, vojny na Ukrajine a problémov v poľnohospodárstve.

Podľa Orbána je korupcia v Komisii „len špičkou ľadovca“ a EÚ čelí hlbokým systémovým problémom.

Premiér vyhlásil, že nastal „okamih pravdy“ a vyzval predsedníčku EK, aby prevzala zodpovednosť a odstúpila.

Von der Leyenová odmietla obvinenia z korupcie a zlého hospodárenia, ktoré považuje za falošné a za pokus destabilizovať európske inštitúcie.

Hlasovanie o vyslovení nedôvery Komisii je naplánované na štvrtok. Na schválenie návrhu je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá zároveň musí predstavovať väčšinu všetkých europoslancov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že má dôkazy o ukrajinskom použití nášľapných mín

Ruské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že má dôkazy o opakovanom použití nášľapných mín Ozbrojenými silami Ukrajiny, čo podľa neho znevažuje význam jej nedávneho odstúpenia od Ottawského dohovoru.

Moskva totiž Kyjev obviňuje, že míny používal už predtým, než zmluvu oficiálne vypovedal, a nikdy nesplnil záväzok ich zničiť. Ukrajina argumentuje, že odstúpenie bolo nevyhnutné pre obranu proti ruskej agresii.

Hovorkyňa Marija Zacharovová tvrdí, že krok Ukrajiny zapadá do širšieho trendu Západu podrývať dohovory o kontrole zbraní.

Od Ottawského dohovoru plánujú odstúpiť aj ďalšie krajiny ako Poľsko, Estónsko či Litva, ktoré s Ruskom susedia.

Rusko sa k dohovoru nepripojilo a nášľapné míny upotrebuje od začiatku invázie na Ukrajinu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

EÚ už poskytla Ukrajine 10,5 miliardy eur, plánuje ďalších 20 miliárd

Ukrajina získala od začiatku roka 2025 od Európskej únie 10,5 miliardy eur, pričom do konca roka očakáva ďalších 20,1 miliardy.

Podľa kyjevského ministerstva financií predstavuje celková rozpočtová pomoc EÚ za uplynulé tri roky sumu 52,5 miliardy eur.

Tieto prostriedky smerujú najmä na stabilizáciu ukrajinských verejných financií a podporu počas pokračujúcej vojny s Ruskom.

Zároveň však Bloomberg informoval, že Európska komisia plánuje vo svojom návrhu rozpočtu na roky 2028 až 2034 vyčleniť pre krajinu ďalších 100 miliárd eur.

Návrh sedemročného rozpočtu by mali predstaviť už budúci týždeň.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Sociálna poisťovňa pošle živnostníkom nové oznámenia o odvodoch

Do 21. júla 2025 Sociálna poisťovňa oznámi všetkým živnostníkom a samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) ich odvodové povinnosti platné od 1. júla 2025. Oznámenia bude posielať automaticky, a to písomne alebo do e-schránky.

Informácie sa týkajú vzniku, trvania alebo zániku povinného sociálneho poistenia, ako aj výšky poistného.

Prvýkrát zaplatia SZČO poistné v novej výške do 8. augusta 2025 za mesiac júl 2025, ak podali daňové priznanie v riadnom termíne. Tí, ktorí podali priznanie v predĺženej lehote, dostanú oznámenie do 21. októbra a nové poistné zaplatia za október do 10. novembra.

Povinné poistenie vzniká SZČO, ktoré za minulý rok dosiahli príjem vyšší ako 8 580 eur a majú platné oprávnenie na činnosť. Minimálny mesačný vymeriavací základ je 715 eur, čo znamená poistné 237,02 eura.

Pre dôchodcov je poistné nižšie. Maximálny vymeriavací základ je 15 730 eur. Poistné môže dosiahnuť až 5 214,49 eura mesačne.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.