Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Proces s Cintulom bude pokračovať v auguste, vypovedať majú ochrankári

Proces s obžalovaným dôchodcom Jurajom Cintulom, ktorý 15. mája 2024 v Handlovej strieľal na premiéra Roberta Fica, bude na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračovať v auguste.

Prokurátorka Katarína Habčáková informovala, že v ďalšom priebehu pojednávania sú naplánované výsluchy svedkov, medzi ktorými budú aj ochrankári a kameramanka, ktorá incident natočila. Príbuzných na súd nevolala, keďže manželka a deti obžalovaného odmietli vypovedať.

Habčáková odhaduje, že proces by sa mohol skončiť v priebehu troch až štyroch pojednávacích dní.

Juraj Cintula čelí obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku spáchaný na chránenej osobe, za čo mu hrozí doživotie.

Obhajca Namir Alyasry uviedol, že postavenie jeho klienta pred súd je dôvodné, no nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku ako terorizmu.

Podľa prokurátorky Habčákovej však dôkazy svedčia o útoku na celý kolektívny orgán vlády.

Právna kvalifikácia skutku bola preto v júli 2024 zmenená z pokusu o vraždu na teroristický útok.

(tasr, red)

Minúta  |  

Slovensko: Navýšenie kvót na komodity z Ukrajinu je neakceptovateľné

Európska komisia by mala do finálnej obchodnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou zahrnúť automatické ochranné mechanizmy, individuálne objemové kvóty a cenové prahy.

Takéto opatrenia majú podľa ministrov pôdohospodárstva Slovenska, Maďarska, Poľska a Bulharska zabrániť destabilizácii vnútorného trhu v členských štátoch najviac zasiahnutých dovozom agrokomodít z Ukrajiny.

Spoločnú deklaráciu podpísali v Budapešti, pričom v najbližších dňoch sa k nej plánuje pripojiť aj Rumunsko.

Minister pôdohospodárstva SR Richard Takáč zdôraznil, že Slovensko podporuje vyvážené obchodné vzťahy s Ukrajinou, ale nie na úkor slovenských poľnohospodárov.

Podľa neho je navrhované zvýšenie kvót pri citlivých komoditách, ako sú cukor, vajcia či med, neakceptovateľné a nezodpovedá možnostiam domácich producentov.

Zásadné je doplniť návrh dohody o regionálne ochranné opatrenia pre krajiny prvej línie.

Deklarácia vyzýva aj na vyššiu transparentnosť zo strany Európskej komisie, zriadenie kompenzačného fondu pre prípadné straty producentov, minimálne dovozné ceny a dôsledný dohľad nad plnením noriem EÚ na strane ukrajinskej produkcie.

(tasr, red)

Minúta  |  

Slovensko znovu zablokovalo sankčný balík EÚ voči Rusku

Slovensko na úrovni stálych predstaviteľov pri EÚ opäť zablokovalo prijatie 18. balíka sankcií proti Rusku.

Podľa portálu Euronews slovenská vláda vedená premiérom Robertom Ficom trvá na tom, že nepodporí nové sankcie bez dostatočných garancií od Európskej komisie v súvislosti s plánom RePowerEU.

Tento plán počíta s úplným ukončením dodávok ruského zemného plynu do EÚ od roku 2028, čo by podľa Fica mohlo mať výrazne negatívny vplyv na slovenské hospodárstvo.

Slovensko žiada od Európskej komisie viacero záruk – okrem ochrany slovenských spoločností pred žalobami za porušenie zmlúv s ruskými firmami chce aj náhradu ušlých tranzitných poplatkov a podmienku, že plán nebude schválený s plnou podporou SR.

Okrem Slovenska blokuje balík aj Maďarsko.

(tasr, red)

Minúta  |  

Orbán vyzval von der Leyenovú, aby odstúpila z funkcie

Maďarský premiér Viktor Orbán v stredu na sociálnej sieti vyzval predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby odstúpila zo svojej funkcie.

Urobil tak v predvečer štvrtkového hlasovania Európskeho parlamentu o vyslovení nedôvery Komisii pod jej vedením.

Orbán označil situáciu v EÚ za kritickú a obvinil von der Leyenovú z neúspechov v oblasti konkurencieschopnosti, rastúcich cien energií, nelegálnej migrácie, presadzovania rodovej ideológie, vojny na Ukrajine a problémov v poľnohospodárstve.

Podľa Orbána je korupcia v Komisii „len špičkou ľadovca“ a EÚ čelí hlbokým systémovým problémom.

Premiér vyhlásil, že nastal „okamih pravdy“ a vyzval predsedníčku EK, aby prevzala zodpovednosť a odstúpila.

Von der Leyenová odmietla obvinenia z korupcie a zlého hospodárenia, ktoré považuje za falošné a za pokus destabilizovať európske inštitúcie.

Hlasovanie o vyslovení nedôvery Komisii je naplánované na štvrtok. Na schválenie návrhu je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá zároveň musí predstavovať väčšinu všetkých europoslancov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že má dôkazy o ukrajinskom použití nášľapných mín

Ruské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že má dôkazy o opakovanom použití nášľapných mín Ozbrojenými silami Ukrajiny, čo podľa neho znevažuje význam jej nedávneho odstúpenia od Ottawského dohovoru.

Moskva totiž Kyjev obviňuje, že míny používal už predtým, než zmluvu oficiálne vypovedal, a nikdy nesplnil záväzok ich zničiť. Ukrajina argumentuje, že odstúpenie bolo nevyhnutné pre obranu proti ruskej agresii.

Hovorkyňa Marija Zacharovová tvrdí, že krok Ukrajiny zapadá do širšieho trendu Západu podrývať dohovory o kontrole zbraní.

Od Ottawského dohovoru plánujú odstúpiť aj ďalšie krajiny ako Poľsko, Estónsko či Litva, ktoré s Ruskom susedia.

Rusko sa k dohovoru nepripojilo a nášľapné míny upotrebuje od začiatku invázie na Ukrajinu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

EÚ už poskytla Ukrajine 10,5 miliardy eur, plánuje ďalších 20 miliárd

Ukrajina získala od začiatku roka 2025 od Európskej únie 10,5 miliardy eur, pričom do konca roka očakáva ďalších 20,1 miliardy.

Podľa kyjevského ministerstva financií predstavuje celková rozpočtová pomoc EÚ za uplynulé tri roky sumu 52,5 miliardy eur.

Tieto prostriedky smerujú najmä na stabilizáciu ukrajinských verejných financií a podporu počas pokračujúcej vojny s Ruskom.

Zároveň však Bloomberg informoval, že Európska komisia plánuje vo svojom návrhu rozpočtu na roky 2028 až 2034 vyčleniť pre krajinu ďalších 100 miliárd eur.

Návrh sedemročného rozpočtu by mali predstaviť už budúci týždeň.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.