Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ spúšťa balík pomoci pre Ukrajinu, zapojí sa aj slovenská Eximbanka

Eximbanka SR sa aktívne zapája do podpory obnovy Ukrajiny. Na konferencii organizovanej Európskou komisiou podpísala zmluvu v hodnote 70 miliónov eur a ďalšiu na 20 miliónov s Európskym investičným fondom.

Tieto dohody sú súčasťou širšieho balíka EÚ pre Ukrajinu vo výške 2,3 miliardy eur, ktorý zahŕňa úverové záruky aj granty.

Z finančných prostriedkov poskytnutých cez Eximbanku a Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) poputuje 69,5 milióna eur na záruky a 19,3 milióna na granty, najmä na posilnenie energetickej infraštruktúry Ukrajiny.

Eximbanka sa zároveň zapojila do záručného programu InvestEU, ktorý podporuje exportné úvery. Z celkovej sumy 300 miliónov eur získa slovenská inštitúcia 20 miliónov.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Ruské služby vraj chystali útok na muničnú iniciatívu v Česku

Ruské tajné služby údajne plánovali bombový útok na českú muničnú iniciatívu, tvrdí investigatívny portál Odkryto.cz.

Atentátnik, 52-ročný muž z krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, údajne použil výbušniny proti muničnej iniciatíve. Pracoval ako taxikár v Prahe a firma, pre ktorú jazdil, patrí Ukrajincovi.

Muža polícia zadržala, no útok nebol oficiálne potvrdený. Polícia na sieti X uviedla, že neeviduje žiadnu konkrétnu hrozbu, a Vojenské spravodajstvo spresnilo, že žiadny podozrivý nebol zatknutý ani zadržaný.

Bezpečnostné úrady však zdôraznili, že informácie boli preverené a vyvrátené v spolupráci so všetkými zložkami. V rámci prevencie boli prijaté aj nešpecifikované opatrenia, no dôkazy o plánovanom útoku sa nepotvrdili.

„Informácie uvedené v článku nie sú presné. Nikto nebol zatknutý ani umiestnený do väzby," informovalo v reakcii na medializáciu Vojenské spravodajstvo.

Zverejnená výročná správa Bezpečnostnej informačnej služby zároveň varuje pred narastajúcou aktivitou ruských a čínskych agentov v Európe. Pripomína aj výbuch v muničnom sklade vo Vrběticiach z roku 2014, ktorý bol neskôr pripísaný ruským agentom.

Podobné otázniky sa objavili aj pri nedávnej explózii v Poličke, kde hliadka zaznamenala pohyb dronov pred incidentom.

(lipa, tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj v Ríme: Žiadame Marshallov plán a koalíciu pre obnovu Ukrajiny

Volodymyr Zelenskyj predstavil v Ríme výzvu na vytvorenie medzinárodnej „koalície pre obnovu“ Ukrajiny a znovu požiadal o Marshallov plán. Zdôraznil, že investície do obnovy Ukrajiny pomôžu ochrániť aj ďalšie krajiny.

Európski lídri vrátane talianskej premiérky Giorgie Meloniovej uistili investorov, že ide o príležitosť, nie o riziko. Konferencia v Ríme pritiahla sto delegácií, 40 medzinárodných organizácií a dvetisíc firiem.

Ukrajinsko-britský podnikateľ Olexandr Temerko ocenil zameranie konferencie na praktické riešenia vrátane tém, ako je znižovanie investičného rizika či rozvoj strategických odvetví.

Novozaložený fond má pomôcť najmä pri obnove poškodenej energetickej infraštruktúry. Rímske stretnutie bolo už štvrté svojho druhu a podľa Svetovej banky si celková obnova Ukrajiny vyžiada viac ako 500 miliárd eur.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Macron: Mierové sily sú pripravené, ak nastane prímerie na Ukrajine

Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzvali partnerov z takzvanej koalície ochotných, aby na Rusko vyvinuli ešte silnejší tlak prostredníctvom nových sankcií.

Ich cieľom je prinútiť Moskvu k prímeriu na Ukrajine, ktoré Kyjev už viackrát bezpodmienečne podporil.

Macron potvrdil pripravenosť vyslať mierové sily, ak prímerie nastane. Starmer zároveň zdôraznil, že lídri by sa mali presunúť od plánovania k realizácii mierových snáh.

Na rokovaní sa zúčastnila aj talianska premiérka Giorgia Meloniová, prezident Volodymyr Zelenskyj či americkí senátori. Zelenskyj opätovne označil Rusko za hlavnú prekážku mierového riešenia. Macron vyhlásil, že ruskú ekonomiku treba zasiahnuť novými opatreniami.

Stretnutie bolo prvé od marca, keďže dovtedy sa koalícia nedokázala zjednotiť v otázke americkej podpory pre prípadné zabezpečovacie sily na Ukrajine.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rjabkov: Americké clá ekonomickú situáciu Ruska zásadne nezmenia

Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov reagoval na návrh amerických senátorov zaviesť 500-percentné clá na dovoz tovaru z krajín obchodujúcich s Ruskom.

Podľa Rjabkova by si takýto krok síce vyžadoval dôkladnú analýzu, no zásadne by ekonomickú situáciu Ruska nezmenil.

Pripomenul, že Moskva už čelí viac ako 30-tisíc reštriktívnym opatreniam a naučila sa fungovať v týchto podmienkach. Rjabkov zdôraznil, že Rusko bude pokračovať vo svojej nezávislej a suverénnej politike.

Návrh zákona, ktorý predložili senátori Lindsey Graham a Richard Blumenthal, počíta so zavedením vysokých ciel a ďalších sankcií v prípade, že Rusko odmietne rokovať s Ukrajinou, alebo po prípadnom ďalšom útoku.

Clá by zasiahli aj krajiny, ktoré kupujú ruskú ropu a plyn.

Rjabkov zároveň kritizoval aktivity amerických senátorov ako snahu narušiť normálne medzinárodné vzťahy, čo podľa neho škodí aj samotným Spojeným štátom.

(tasr, red)

Minúta  |  

Fico reaguje na Merza: Bez garancií plynu Slovensko sankcie nepodporí

Slovenský premiér Robert Fico na sociálnej sieti Facebook reagoval na výzvu nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý žiada vládu, aby prestala blokovať prijatie 18. sankčného balíka EÚ proti Rusku.

Fico vo svojom vyhlásení zdôraznil, že jeho vláda je pripravená tento sankčný balík podporiť, avšak len pokiaľ Slovensko dostane jasné a konkrétne garancie týkajúce sa energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti plynu.

Upozornil, že návrh Európskej komisie na úplné zastavenie dovozu ruského plynu od 1. januára 2028 by mohol ohroziť slovenskú ekonomiku aj sociálnu stabilitu.

Premiér pripomenul, že na Slovensku pôsobí 900 nemeckých firiem, ktorým by tiež malo záležať na stabilných a dostupných dodávkach energií. Ocenil snahu Európskej komisie hľadať riešenie, no odmietol rokovať pod tlakom silných vyjadrení zo zahraničia.

Zároveň poukázal na pripravenosť kedykoľvek sa stretnúť s kancelárom Merzom a viesť konštruktívny dialóg o garanciách pre Slovensko.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys taktiež ostro kritizoval rozhodnutie Slovenska zablokovať 18. sankčný balík EÚ voči Rusku.

Vyzval na otvorenú diskusiu so Slovenskom a označil jeho postoj za sebecký a neprijateľný, ktorý oslabuje solidaritu Únie v čase, keď je tlak na Moskvu kľúčový. Slovensko podľa Budrysa „drží balík ako rukojemníka“.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.