Preskočiť na obsah
  |  

Rozpočet musí prejsť do novembra, Raši vidí Hlas ako stabilný prvok

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) označil schválenie rozpočtu na rok 2025 za kľúčovú výzvu pre vládnu koalíciu. Tvrdí, že rozpočtové provizórium je neprijateľné a vláda musí dôjsť k dohode, ak chce ďalej fungovať.

Jesenné rokovania budú podľa neho náročné a popri rozpočte sa očakáva aj predstavenie konsolidačného balíka so zásahmi do výdavkov štátu.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) už predložil návrh so 68 opatreniami v objeme tri miliardy eur.

Raši ubezpečuje, že strana Hlas má svoje „červené čiary“ a odmieta škrty na úkor dôchodcov, chorých, mladých rodín či sociálne slabších. Za stabilitu koalície podľa neho hovorí hladké schvaľovanie zákonov v parlamente.

Zároveň pripomenul, že Hlas vystupuje zdržanlivo a nerobí problémy napriek tomu, že sa deväť mesiacov nedodržiavala koaličná zmluva ohľadom voľby predsedu NR SR. Kľúčové podľa Rašiho bude, aby rozpočet nevyvolal víťazov a porazených, a najmä aby na to nedoplatili občania.

(tasr, lipa)

  |  

Fínsko a ďalšie štáty rušia zákaz mín, výroba sa spustí už budúci rok

Fínsko oficiálne oznámilo OSN svoj odchod z Ottawskej konvencie zakazujúcej použitie nášľapných mín. Krajina tak zmluvu opustí v januári 2026, šesť mesiacov po podaní notifikácie.

Podobný krok podnikli aj Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko – všetky štáty EÚ a NATO, ktoré susedia s Ruskom. Dôvodom je narastajúca vojenská hrozba z východu.

Podľa skorších informácií agentúry Reuters plánujú Litva a Fínsko už od budúceho roka začať s domácou výrobou nášľapných mín. Ide o reakciu na zmenu bezpečnostného prostredia, ktoré tieto krajiny vnímajú ako čoraz naliehavejšie.

Fínske ministerstvo zahraničia uviedlo, že ide o strategické rozhodnutie v súlade s obranou štátu a kolektívnou bezpečnosťou aliancie NATO.

Ottawská konvencia, ktorú podpísalo vyše 160 krajín, má za cieľ úplne zakázať nášľapné míny pre ich ničivý dopad na civilné obyvateľstvo. Odchody členských štátov však poukazujú na meniacu sa rovnováhu medzi humanitárnymi záväzkami a obrannými prioritami.

(reuters, lipa)

  |  

USA začnú prepúšťať diplomatov, Trump spúšťa reštrukturalizáciu štátu

Americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že čoskoro začne prepúšťať zamestnancov v rámci rozsiahlej reštrukturalizácie. Opatrenie nadväzuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý v utorok zrušil blokovanie Trumpových plánov na znižovanie federálnych pozícií.

Podľa dokumentov predložených Kongresu sa prepustenie môže dotknúť až 1 900 ľudí z celkovej domácej pracovnej sily približne 18-tisíc zamestnancov.

Minister Marco Rubio avizoval reštrukturalizáciu už v apríli, pričom uviedol, že zmeny môžu zasiahnuť až 15 percent personálu. Znižovanie sa bude týkať výhradne zamestnancov pôsobiacich na území USA.

Dotknutí dostanú informáciu e-mailom počas jedného dňa.

Prezident Trump sa po návrate do úradu snaží znížiť počet federálnych úradníkov aj výdavky. Škrty realizuje cez Úrad pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý viedol Elon Musk.

Po sporoch s prezidentom však miliardár z vedenia odišiel. Nezhody sa týkali najmä Trumpovho rozpočtového návrhu, ktorý sám označuje za „One Big Beautiful Bill“.

(tasr, lipa)

  |  

Odvolací súd oslobodil ženy, ktoré ohovárali Brigitte Macronovú

Parížsky odvolací súd oslobodil dve ženy obvinené z ohovárania prvej dámy Francúzska Brigitte Macronovej. Tie čelili žalobe za tvrdenia z decembra 2021, keď na YouTube zverejnili video s tvrdením, že Macronová je v skutočnosti mužom menom Jean-Michel, rovnaké meno má totiž aj jej brat.

V štvorhodinovej diskusii sa takzvané médium Amandine Royová a nezávislá novinárka Natacha Reyová venovali konšpiračnej teórii o Macronovej identite.

Rozoberali jej údajné chirurgické zákroky, rodinné fotografie, spochybnili jej materstvo a tvrdili, že skutočná Brigitte Trogneuxová nikdy neexistovala. Tieto tvrdenia sa rýchlo rozšírili medzi konšpiračnými kruhmi, najmä v USA.

V septembri 2024 súd nariadil ženám zaplatiť odškodné Macronovej a jej bratovi, no verdikt bol teraz zrušený bez vysvetlenia.

Macronovej právnik s rozhodnutím nesúhlasí. Podobné "transfóbne" "dezinformácie" sa v minulosti zamerali aj na ďalšie verejne činné ženy vrátane Michelle Obamovej či Jacindy Ardernovej.

(tasr, lipa)

  |  

Rokovania USA a Ruska by mohli prebehnúť ešte do konca leta, tvrdí Rjabkov

Rusko a Spojené štáty by mohli už v priebehu leta obnoviť bilaterálne rokovania o vzájomných problémoch. Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Rjabkova existuje šanca, že k ďalšiemu kolu dialógu dôjde do konca leta.

Oznámil to pre agentúru RIA a dodal, že ešte čaká na podrobnosti o tom, ako sa daná téma riešila počas nedávneho stretnutia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.

Vyjadrenie naznačuje opatrný optimizmus v snahe o obnovenie komunikačných kanálov medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré sú dlhodobo napäté najmä pre konflikt na Ukrajine a jadrové otázky.

Potenciálne rokovania by mohli otvoriť cestu k uvoľneniu napätia a adresovať kľúčové bezpečnostné a politické témy.

(reuters, lipa)

  |  

Útok v Gaze zasiahol aj deti čakajúce na pomoc, zomrelo najmenej 66 ľudí

Najnovší izraelský nálet v Pásme Gazy si vyžiadal najmenej 66 obetí, vrátane ôsmich detí, ktoré stáli v rade pred zdravotníckym zariadením. Útok zasiahol mesto Dajr al-Balah, kde deti čakali na výživové doplnky.

Podľa UNICEF zahynul aj ročný chlapec, ktorého matka utrpela vážne zranenia. Charitatívna organizácia Project Hope uviedla, že obete čakali na pomoc pri liečbe podvýživy a infekcií.

Izrael tvrdí, že cieľom útoku bol člen Hamasu zodpovedný za útok z 7. októbra 2023, a vyjadril ľútosť nad civilnými obeťami.

Ďalšie útoky si vyžiadali obete v utečeneckom tábore Burajdž a pri distribučnom centre v Rafahu.

Od konca mája tak podľa dostupných údajov prišlo o život vyše 600 ľudí. Celkový počet obetí vojny v Gaze podľa miestnych úradov presiahol 57-tisíc.

EÚ a Izrael sa medzitým dohodli na opatreniach na zlepšenie humanitárnej situácie.

(tasr, lipa)