Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prežila v austrálskej divočine: Wilgeová bola nezvestná 13 dní

Austrálske úrady oznámili, že našli živú 26-ročnú nemeckú turistku, ktorá bola takmer dva týždne nezvestná v odľahlej oblasti na severozápade krajiny.

Carolina Wilgeová zmizla 29. júna neďaleko mestečka Beacon, približne 254 kilometrov severne od Perthu – hlavného mesta štátu Západná Austrália. Podľa miestnych médií ju v piatok našli na ceste v tomto regióne.

Wilgeová bola prevezená do nemocnice v Perthe, kde sa v sobotu zotavovala, informovala stanica ABC.

„Ako si viete predstaviť, prežila si za posledné dni naozaj veľa,“ povedal policajný inšpektor Martin Glynn v televíznom vyhlásení.

Podľa neho utrpela viaceré zranenia a mala množstvo bodnutí od komárov.

Po Wilgeovej vyhlásili rozsiahlu pátraciu akciu po tom, ako našli jej opustené auto v riedko obývanej oblasti Wheatbelt, ktorá má rozlohu vyše 154-tisíc štvorcových kilometrov.

(reuters, red)

Minúta  |  

Právnik Kollár zakladá stranu PNP, v tíme má aj ľudí s väzbami na Hlas

Zoroslav Kollár sa naplno púšťa do politiky. Ako informujú Aktuality.sk, známy právnik začína zbierať podpisy na založenie novej strany s názvom Právo na pravdu (PNP).

O ambícii vstúpiť do politického boja sa špekulovalo už od januára, keď vo videu naznačil vznik tímu, ktorý má verejnosti hovoriť „pravdu“.

Kollár sa profiluje ako kritik oboch táborov – ostro sa vyjadruje nielen k opozícii, ale aj ku koalícii, ktorú obviňuje z nečinnosti a zlyhania v naprávaní minulých krívd.

Na založenie strany potrebuje 10-tisíc podpisov. V jeho tíme má byť aj osoba napojená na Hlas.

Podľa portálu Startitup sa v prípravnom výbore PNP nachádza aj Martin Halás, bývalý šéf Inštitútu sociálnej demokracie – projektu, ktorý vznikol na podnet Hlasu.

Právnik dlhodobo vystupuje vo videách, kde politikom posiela svojrázne odkazy a ostro kritizuje vplyv mimovládok a médií.

Portál Sturtipap pripomína, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) podal dovolanie v Kollárovom prípade, ktorý sa týka trestného stíhania za korupciu a spoluprácu s SIS. Vecou sa má zaoberať Najvyšší súd.

(red)

Minúta  |  

Americká sudkyňa stopla razie federálnych agentov pre podozrenie z rasizmu

Americká federálna sudkyňa Maame E. Frimpongová nariadila Trumpovej administratíve zastaviť plošné imigračné razie v siedmich okresoch Kalifornie vrátane Los Angeles.

Rozhodla tak po žalobe od skupín na ochranu práv prisťahovalcov, ktoré obvinili administratívu z rasového zameriania a neústavných zásahov.

Žaloba sa opiera o prípady troch zadržaných Latinoameričanov a dvoch občanov USA, medzi nimi aj muža zadržaného napriek platnému dokladu.

Sťažnosti sa týkajú zatýkania bez príkazu, zadržiavania na základe rasy a znemožnenia právneho zastúpenia v zadržiavacom centre „B-18“.

Sudkyňa zároveň zakázala federálnym orgánom obmedzovať prístup právnikov do centra.

Podľa právnikov z ACLU a Immigrant Defenders Law Center boli razie motivované kvótami a rasovými predsudkami – agenti vraj zatýkali každého, kto „vyzeral hispánsky“.

Vláda tieto tvrdenia odmietla. Zástupca ministerstva vnútornej bezpečnosti ich označil za „nechutné a nepravdivé“, a tvrdil, že agenti sa riadili sledovaním a operatívnymi informáciami.

(tasr, red)

Minúta  |  

V Kalifornii sa strieľalo počas razie na farme: migrant v kritickom stave

Americké imigračné úrady zadržali približne 200 osôb počas razií na dvoch farmách v Kalifornii, ktoré pestujú konope.

Razie v mestách Carpinteria a Camarillo boli zamerané na nelegálnych prisťahovalcov, pričom medzi zadržanými bolo aj niekoľko detí.

Zásah vyvolal napätie – pred farmou Glass House sa zhromaždili demonštranti, ktorí čelili ozbrojeným agentom.

Protesty napokon rozohnal zelenobiely dym. Úrady okrem toho zadržali štyroch občanov USA za odpor voči úradníkom a ponúkli odmenu 50-tisíc dolárov (42 780  eur) za informácie, ktoré povedú k osobe, ktorá je podozrivá zo streľby na agentov.

Jeden pracovník farmy skončil po útoku v nemocnici, leží v kritickom stave.

Firma Glass House tvrdí, že konala v súlade so zákonom a zadržaným pracovníkom poskytuje právnu pomoc.

Dodáva, že nikdy vedome nezamestnávala maloletých. Pestovanie konope je v Kalifornii legálne pri dodržaní licenčných podmienok.

(tasr, red)

Minúta  |  

Putin podpísal dekrét o štátnej jazykovej politike. Spomína i jazyky menšín

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý vytyčuje zásady štátnej jazykovej politiky v krajine. Príslušný dokument bol zverejnený v piatok na webovej stránke Kremľa.

Cieľom dokumentu je „zachovať, rozvíjať a podporovať“ ruský jazyk, štátne jazyky republík Ruska a ďalšie jazyky národov žijúcich v Ruskej federácii, ako aj propagovať ruský jazyk vo svete.

V dekréte sa uvádza, že „pri všetkej jedinečnej etnokultúrnej rozmanitosti Ruskej federácie je to ruský jazyk, ktorý do značnej miery určuje identitu občanov v celom Rusku“, pričom všetky jazyky národov Ruska „sa tešia podpore štátu“ a všetkým občanom krajiny je zaručené „právo používať svoj rodný jazyk“.

Rusko podľa dekrétu „úspešne odoláva pokusom o obmedzenie používania ruského jazyka, ‚zrušenie‘ ruskej kultúry vrátane ruskej literatúry, diskrimináciu ruských masmédií a vnucovanie ideologických postojov, ktoré sú v rozpore s tradičnými ruskými duchovnými a morálnymi hodnotami“.

Jednou z hrozieb spomínaných v dekréte je „neoprávnené používanie cudzích slov, ktoré majú bežne používané analógie v ruskom jazyku, a cudzích slov, ktoré nie sú zahrnuté v štandardných slovníkoch a v úradnej komunikácii“. Ďalšou sú pokusy niektorých štátov „obmedziť priestor pre používanie ruského jazyka“.

(tass, tasr)

Minúta  |  

Súd v USA potvrdil zrušenie dohody s organizátorom útoku na Dvojičky

Federálny odvolací súd vo Washingtone v piatok rozhodol, že exminister obrany USA Lloyd Austin mal právo zrušiť dohodu o vine a treste s Chálidom Šajchom Muhammadom, údajným hlavným strojcom útokov z 11. septembra 2001. Dohoda by mu zaručila doživotie výmenou za vyhnutie sa trestu smrti.

Trojčlenný senát rozhodol pomerom hlasov 2:1, pričom sudkyne Patricia Millettová a Neomi Raová obhajovali názor, že verejnosť a pozostalí obetí si zaslúžia vojenský súdny proces. Proti bol sudca Robert Wilkins, ktorý namietal, že vojenské autority už dohodu schválili a Austin tak podľa neho prekročil svoje právomoci.

Dohoda bola pôvodne navrhnutá vojenským prokurátorom v júli minulého roka. Zasiahnuť sa ju rozhodol Austin v auguste po tlaku viacerých zákonodarcov. Vojenské súdy pôvodne rozhodli, že Austin takúto právomoc nemal, no civilný súd ich verdikt teraz prelomil.

Obhajcovia obžalovaných, vrátane právnika Walída bin Atáša, oznámili, že sa proti rozhodnutiu odvolajú, nevylučujúc ani podanie na Najvyšší súd USA.

Chálid Šajch Muhammad je považovaný za člena al-Káidy a za hlavnú postavu útokov na Svetové obchodné centrum z 11. septembra, pri ktorých zomrelo takmer tritisíc ľudí. Je väznený na americkej základni Guantánamo.

(ap, reuters, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.